Domov
Novinky
Projekt
Archív ?lánkov
Optimaliz√°cia
N√°vody
Galéria
Stiahnite si
Odkazy
Diskusné fórum
Fórum - archív
Vyh¬ĺad√°vanie
TO-DO
Kontakt

BOINC.SK


Od 1.1.2002


Astronomickż
snŪmok
dÚa

APOD






Page Rank
 
 
IT & SETI

√öloha po√®√≠ta√®ov√Ĺch technol√≥gi√≠ pri h¬ĺadan√≠ mimozemskej inteligencie
(SETI - Search for Extraterrestrial Intelligence)

Autor: Kamil Z. Skawinski

Od momentu, ke√Į inŇĺinier Bellov√Ĺch telefonick√Ĺch laborat√≥ri√≠ Karl G. Jansky zistil r√°diov√Ĺ Ň°um, prich√°dzaj√ļci z oblasti okolo stredu galaxie Mlie√®nej dr√°hy, b√°datelia obracali citliv√© ant√©ny smerom k oblohe. Po√®as √ĮalŇ°√≠ch desa¬Ěro√®√≠ nasleduj√ļce gener√°cie sofistikovan√Ĺch r√°dioteleskopov a prij√≠ma√®ov nielen Ňĺe pom√°hali astron√≥mom a fyzikom objavi¬Ě mnoho nov√Ĺch zdrojov pr√≠rodn√©ho r√°diov√©ho vyŇĺarovania (napr. galaxie, neutr√≥nov√© hviezdy, pulzary a pod.), ale pom√°hali odkr√Ĺva¬Ě niektor√© z najprekvapuj√ļcejŇ°√≠ch z√°had kozmol√≥gie.

Niektor√≠ vedci, ako napr. astron√≥m Frank Drake a fyzici Philip Morrison a Giuseppe Cocconi, predv√≠dali ove¬ĺa v√§√®Ň°√≠ pr√≠s¬ĺub v modern√Ĺch r√°dioteleskopoch. Aj ke√Į plne uzn√°vali ich potenci√°l v√Ĺskumn√Ĺch astronomick√Ĺch zariaden√≠, t√≠to vizion√°ri c√≠tili, Ňĺe tak√©to vysokov√Ĺkonn√© n√°stroje m√īŇĺu by¬Ě vyuŇĺit√© pre p√°tranie po umel√Ĺch emisi√°ch komunika√®n√Ĺch technol√≥gi√≠ ktor√© m√īŇĺu by¬Ě vyŇĺarovan√© inou civiliz√°ciou v Mlie√®nej dr√°he.

8. apr√≠la 1960, za pouŇĺitia 85-stopov√©ho r√°dioteleskopu v National Radio Astronomy Observatory v Green Bank v Z√°padnej Virg√≠nii Drake zrealizoval prv√Ĺ pokus o zachytenie tak√Ĺchto mimozemsk√Ĺch sign√°lov. Jeho dvojt√ĹŇĺd√≤ov√© pozorovanie hviezd Tau Ceti a Epsilon Eridani nazval ‚ÄúProject Ozma‚ÄĚ. Nestretol sa s √ļspechom, ale projekt Ozma bol prv√Ĺm krokom v p√°tran√≠ po inteligentnej, technologicky vyspelej mimozemskej civiliz√°cii.

42 rokov po Drakovej pionierskej pr√°ci, pokra√®uje h¬ĺadanie mimozemskej inteligencie a b√°datelia na celom svete sa ve¬ĺmi snaŇĺia zodpoveda¬Ě st√°ro√®n√ļ ot√°zku : ‚ÄúSme vo vesm√≠re sami?‚ÄĚ. Na rozdiel od 1960, h¬ĺadanie ETI je dnes uzn√°vanou, v√°Ňĺnou oblas¬Ěou vedeck√©ho v√Ĺskumu. √ąo je d√īleŇĺitejŇ°ie, v√Ĺskum SETI sa teraz odohr√°va v dobe, ke√Į s√ļ tak naŇ°a technol√≥gia ako aj naŇ°e ch√°panie vesm√≠ru dostato√®ne sofistikovan√© na to, aby zodpovedali tejto v√Ĺzve. A na rozdiel od minulosti nie je SETI tajomstvom pre vysok√ļ akademick√ļ obec, najm√§ v√Įaka sie¬Ěov√©mu prepojeniu, uŇĺ√≠vatelia PC po celom svete m√īŇĺu svoj√≠m mal√Ĺm dielom prispie¬Ě k p√°traniu po zn√°mkach mimozemsk√©ho vysielania v medzihviezdnych r√°diov√Ĺch sign√°loch.

Distribuovan√Ĺ computing a v√Ĺskum SETI

SETI@Home je jedine√®n√Ĺ v√Ĺskumn√Ĺ program, ktor√Ĺ vyuŇĺ√≠va po√®√≠ta√®e pripojen√© na Internet pre h¬ĺadanie mimozemskej inteligencie. OdŇ°tartovan√Ĺ bol 13. m√°ja 1999. Tento najzn√°mejŇ°√≠ pokus o n√°jdenie ETI pozost√°va zo Ň°peci√°lneho Ň°etri√®a obrazovky, ktor√Ĺ si uŇĺ√≠vatelia m√īŇĺu stiahnu¬Ě z www-str√°nky projektu setiathome.ssl.berkeley.edu. Tento Ň°peci√°lny software pom√°ha v√Ĺskumn√≠kom na Kalifornskej Univerzite v Berkeley efekt√≠vne spracova¬Ě obrovsk√© mnoŇĺstvo √ļdajov o r√°diov√Ĺch sign√°loch z√≠skan√Ĺch z najv√§√®Ň°ieho r√°dioteleskopu na svete ‚Äď observat√≥ria Arecibo v Portoriku. Konfrontovan√≠ s 50 terrabytmi √ļdajov, ktor√© bolo treba analyzova¬Ě, t√≠m pracovn√≠kov SETI sa obr√°til na verejnos¬Ě s prosbou o pomoc, √®o definit√≠vne viedlo k odŇ°tartovaniu SETI@Home.

‚ÄĚDavid Gedye priŇ°iel s n√°padom o SETI@Home niekedy v roku 1995 a vykonal v√§√®Ň°inu z√°kladnej pr√°ce pri zvl√°dnut√≠ r√īznych rov√≠n projektu,‚ÄĚ vysvet¬ĺuje David P Anderson, Ph. D., riadite¬ĺ projektu v laborat√≥riu kozmick√Ĺch v√Ĺskumov na Kalifornskej univerzite v Berkeley. ‚ÄúDave mi o tom hovoril ‚Äď ja som mal za sebou dos¬Ě pr√°ce v distribuovanom computingu, preto ma to zaujalo, a on ma dal dokopy s existuj√ļcim projektom Radio SETI, n√°hodou prebiehaj√ļcim tu v Berkeley, ktor√Ĺ mal pr√≠stup k √ļdajom potrebn√Ĺm pre SETI@Home. V Radio SETI sa snaŇĺili pomocou digit√°lnej anal√Ĺzy r√°diov√Ĺch sign√°lov z vesm√≠ru n√°js¬Ě sign√°ly, ktor√© by neboli pr√≠rodn√©ho p√īvodu. Uk√°zala sa, Ňĺe je to hlavne probl√©m po√®√≠ta√®ovej kapacity a √®√≠m viac jej m√°te, t√Ĺm lepŇ°iu pr√°cu m√īŇĺete urobi¬Ě pri h¬ĺadan√≠ tak√Ĺchto slabulink√Ĺch sign√°lov.‚ÄĚ

Distribuovan√Ĺ computing pouŇĺ√≠van√Ĺ SETI@Home jednoducho povedan√© dovo¬ĺuje v√Ĺskumn√≠kom z Berkeley vyuŇĺ√≠va¬Ě obrovsk√© mnoŇĺstvo vo¬ĺnej po√®√≠ta√®ovej kapacity na presk√ļmanie ve¬ĺk√©ho mnoŇĺstva √ļdajov z√≠skan√Ĺch r√°dioteleskopom v Arecibe. KaŇĺd√Ĺ √ļ√®astn√≠k SETI@Home obdrŇĺ√≠ ‚Äúpracovn√ļ jednotku ‚Äď working unit (WU)‚ÄĚ z centra projektu (cca. 350 kb d√°t), ktor√© sa spracuj√ļ ke√Į je po√®√≠ta√® ne√®inn√Ĺ. Ke√Į Ň°etri√® obrazovky dokon√®√≠ anal√Ĺzu, klient odoŇ°le v√Ĺsledky sp√§¬Ě do laborat√≥ria a stiahne si √ĮalŇ°iu WU, tak aby sa proces mohol opakova¬Ě.

‚ÄĚV princ√≠pe klient prepo√®√≠tava spektrum sign√°lu t√Ĺm, Ňĺe ho rozloŇĺ√≠ na frekvencie pribliŇĺne tak ako grafick√Ĺ ekvaliz√©r pri stereosyst√©me ‚Äď s t√Ĺm rozdielom, Ňĺe my rozklad√°me sign√°l na desa¬Ětis√≠ce aŇĺ mili√≥ny frekven√®n√Ĺch p√°siem‚ÄĚ hovor√≠ Anderson. ‚ÄúTento proces pouŇĺ√≠va algoritmus naz√Ĺvan√Ĺ R√Ĺchla Fourierova transform√°cia. √ąo h¬ĺad√°me je √ļzko-frekven√®n√Ĺ sign√°l, kde sign√°l je na jedinej frekvencii, alebo na malom rozsahu frekvenci√≠. Pozrieme sa na toto spektrum a h¬ĺad√°me hroty ‚Ķ s√®asti h¬ĺad√°me hroty, trvaj√ļce ur√®it√ļ dobu. NajjednoduchŇ°ie by pre n√°s bol konŇ°tantn√Ĺ sign√°l, prich√°dzaj√ļci ako keby z trvalo pracuj√ļceho vysiela√®a. Pri pouŇĺit√≠ r√°dioteleskopu by sme potom po√®as 15 sek√ļnd [pozorovate¬ĺsk√© okno pri pouŇĺit√≠ pevnej ant√©ny na pohybuj√ļcom sa povrchu ot√°√®aj√ļcej sa Zeme] videli postupn√© zosil√≤ovanie, vrchol a op√§¬Ě slabnutie sign√°lu. A to je t√° z√°kladn√° vec, po ktorej p√°trame, tieto vlnovkovit√© krivky mimozemsk√©ho vysielania, zvan√© Gaussians. N√°Ň° Ň°etri√® obrazovky berie do √ļvahy Dopplerov posun a pouŇĺ√≠va Ň°peci√°lny algoritmus pre vyh¬ĺadanie pohybliv√Ĺch sign√°lov. To je d√īvod, pre√®o potrebujeme tak ve¬ĺa po√®√≠ta√®ov√©ho √®asu, pretoŇĺe klient h¬ĺad√° sign√°ly pri tis√≠cich hodnot√°ch posunu.‚ÄĚ

V√Ĺhody a nev√Ĺhody

V roku 1999 bolo ve¬ĺa ¬ĺud√≠ skeptick√Ĺch k metodol√≥gii distribuovan√©ho computingu SETI@Home. Dnes sa projekt osved√®il ako jednozna√®ne √ļspeŇ°n√Ĺ. K m√°ju 2002 sa viac ako 3.725.900 registrovan√Ĺch uŇĺ√≠vate¬ĺov z√ļ√®ast√≤uje na SETI@Home a spolu zanalyzovali pribliŇĺne 510.744.000 pracovn√Ĺch jednotiek (WU). To sa d√° interpretova¬Ě ako pribliŇĺne 983.487 rokov procesorov√©ho √®asu (procesorov√Ĺ rok sa rovn√° jedn√©mu po√®√≠ta√®u pracuj√ļcemu nepretrŇĺite jeden rok).

‚ÄĚPo√®√≠ta√®ov√° kapacita, ktor√ļ m√°me moment√°lne k dispoz√≠cii sa vyrovn√° superpo√®√≠ta√®om za cca. 300 mili√≥nov dol√°rov,‚ÄĚ hovor√≠ Anderson ‚Äúa nikto vo svete SETI nem√° tak√© mnoŇĺstvo pe√≤az√≠ na po√®√≠ta√®e.‚ÄĚ Spo¬ĺahnutie sa na distribuovan√Ĺ computing pri v√Ĺskume SETI znamenalo aj nov√ļ v√Ĺzvu pre v√Ĺskumn√≠kov v SETI@Home.

‚ÄĚNiektor√≠ ¬ĺudia urobili dobre mienen√© veci, ako napr√≠klad prepis k√≥du klienta a v√Ĺmenu √®ast√≠ softwaru, aby na ich druhu po√®√≠ta√®a pracoval r√ĹchlejŇ°ie. A niekedy to neurobili dobre ‚Äď v√Ĺsledky, ktor√© sme od nich dostali s√ļ chybn√©. Niektor√≠ naŇ°li cesty, ako posla¬Ě z√°sadne chybn√© v√Ĺsledky, akoby sa jednalo o mimoriadne siln√Ĺ sign√°l. In√≠ zas naŇ°li sp√īsob aby to vyzeralo, Ňĺe ich po√®√≠ta√®e urobili ve¬ĺa pr√°ce, aj ke√Į neurobili ni√®‚Ķ len preto aby sa dostali vyŇ°Ň°ie v tabu¬ĺk√°ch odoslan√Ĺch v√Ĺsledkov. Ale pri takom mnoŇĺstve uŇĺ√≠vate¬ĺov vcelku nebolo t√Ĺchto probl√©mov ve¬ĺa.‚ÄĚ

Aby sa zabezpe√®ila spo¬ĺahlivos¬Ě v√Ĺsledkov, SETI@Home predpoklad√°, Ňĺe sa ten ist√Ĺ r√°diov√Ĺ sign√°l analyzuje viacer√Ĺmi klientmi. T√°to sch√©me m√° dnes svoje tienist√© str√°nky.

‚ÄĚNajv√§√®Ň°ia v√Ĺzva, pred ktor√ļ sme ako projekt postaven√≠ ‚Äď a my sme naozaj mal√Ĺ projekt, m√°me Ň°es¬Ě ¬ĺud√≠ na √®iasto√®n√Ĺ √ļv√§zok a snaŇĺ√≠me sa robi¬Ě nie√®o naozaj ve¬ĺk√© s relat√≠vne mal√Ĺm mnoŇĺstvom √®lovekohod√≠n ‚Äď je kontinu√°lne sa zv√§√®Ň°uj√ļca sa z√°klad√≤a uŇĺ√≠vate¬ĺov ‚Ķ a kontinu√°lne zvyŇ°ovanie r√Ĺchlosti priemern√Ĺch po√®√≠ta√®ov,‚ÄĚ hovor√≠ Anderson. ‚Äú Ke√Į sme projekt rozbiehali, najv√ĹkonnejŇ°√≠m PC bolo 200 MHz Pentium. Po√®√≠ta√®ov√° sila rastie exponenci√°lne, ale n√°Ň° zdroj √ļdajov v Arecibe je viazan√Ĺ na p√°sky tak ako pred dvoma rokmi. TakŇĺe sa s√ļstavne pot√Ĺkame so zv√§√®Ň°uj√ļcou sa kapacitou po√®√≠ta√®ov a najjednoduchŇ°√≠m rieŇ°en√≠m by bolo posla¬Ě kaŇĺd√ļ √®as¬Ě √ļdajov viacer√Ĺm uŇĺ√≠vate¬ĺom.

‚ÄĚAle dostaneme sa do bodu, kde tie ist√© √ļdaje budeme posiela¬Ě pr√≠liŇ° mnoh√Ĺm uŇĺ√≠vate¬ĺom. Je uŇĺito√®n√© spracova¬Ě ich povedzme tri kr√°t, a potom porovna¬Ě v√Ĺsledky a vybra¬Ě dva najlepŇ°ie. Ale nepom√īŇĺe n√°m, ke√Į sa bud√ļ analyzova¬Ě Ň°es¬Ě, alebo sedem kr√°t. TieŇĺ sme museli updatova¬Ě n√°Ň° klientsk√Ĺ program tak, aby vykon√°val ove¬ĺa viac pr√°ce, hlbŇ°ia anal√Ĺza sign√°lu vyŇĺaduje dva aŇĺ trikr√°t viac procesorov√©ho √®asu, ako pri predoŇ°l√Ĺch verzi√°ch.

Navzdory menŇ°√≠m zdrŇĺaniam a ¬ĚaŇĺkostiam rastu sa SETI@Home stal vzorom pre in√© s√ļkromn√© a komer√®n√© v√Ĺskumn√© projekty, ktor√© chceli vyuŇĺi¬Ě silu distribuovan√©ho computingu. Tento model sa vyuŇĺil pri v√Ĺskume antraxu alebo DNA. Anderson, ktor√Ĺ je po√®√≠ta√®ov√Ĺm expertom a nie astron√≥mom je tieŇĺ zaangaŇĺovan√Ĺ v projekte pre v√Ĺskum glob√°lnych klimatick√Ĺch zmien.

Z√°ujem o in√Ĺ v√Ĺskum neznamen√°, Ňĺe SETI@Home skon√®√≠ v bud√ļcnosti v zabudnut√≠. ‚ÄúSme pribliŇĺne v polovici s pokra√®ovaniami v SETI@Home,‚ÄĚ poznamen√°va Anderson. ‚ÄúDoteraz pouŇĺ√≠vame ako zdroj d√°t teleskop Arecibo a pripravujeme sa na za√®iatok z√°znamu √ļdajov v Austr√°lii na inom teleskope, ktor√° m√īŇĺe rotova¬Ě a obsiahnu¬Ě in√ļ √®as¬Ě oblohy. Arecibo je najv√§√®Ň°√≠ r√°dioteleskop na svete a bol mnoho kr√°t obnovovan√Ĺ, ale m√° nieko¬ĺko z√°sadn√Ĺch obmedzen√≠. Parabola sa neh√Ĺbe a jedin√Ĺm efekt√≠vnym sp√īsobom vyuŇĺitia je pohyb ant√©ny nad parabolou, ale st√°le ste limitovan√≠ rozsahom cca. 35 stup√≤ov okolo 17 severnej rovnobeŇĺky‚Ķ m√īŇĺete sledova¬Ě len ur√®it√Ĺ pruh severnej oblohy a tento pruh obsahuje len ur√®it√ļ √®as¬Ě Mlie√®nej dr√°hy a neobsahuje jej centrum.

A je tu aj cel√° druh√° f√°za h¬ĺadania, ktor√° nastane, ke√Į vytvor√≠me ve¬ĺk√ļ datab√°zu potenci√°lnych ‚Äúkandid√°tskych‚ÄĚ sign√°lov, ktor√© sme obdrŇĺali od naŇ°ich uŇĺ√≠vate¬ĺov. UŇĺ teraz m√°me datab√°zu asi miliardy tak√Ĺchto sign√°lov. √ąak√° n√°s f√°za, v ktorej budeme musie¬Ě pouŇĺi¬Ě √ĮalŇ°ie algoritmy, aby sme vyl√ļ√®ili pozemsk√ļ interferenciu a skuto√®n√Ĺm lakmusov√Ĺm papierikom bude, √®i je n√°dejn√Ĺ sign√°l trvalo konŇ°tantn√Ĺ. T√°to f√°za nie je tak n√°ro√®n√° na CPU-√®as ako sk√īr na datab√°zov√© rezervy. V z√°klade mus√≠me prezrie¬Ě naŇ°e datab√°zy, √®i sa v nich nach√°dza sign√°l, ktor√Ĺ prich√°dza z toho ist√©ho miesta a na tej istej frekvencii.

Integrálne poèítaèe

‚ÄĚJe ve¬ĺa projektov, ktor√Ĺmi by sme mohli zaobera¬Ě, napr. v√§√®Ň°√≠ rozsah r√°diov√©ho spektra, alebo projekt optick√© SETI, ktor√Ĺ by mohol presk√ļma¬Ě naraz viac hviezd, nie len jednu . To s√ļ veci, ktor√© m√īŇĺeme urobi¬Ě hne√Į teraz. Ale s√ļ s t√Ĺm spojen√© probl√©my a to najm√§ probl√©my financovania n√°ro√®nej po√®√≠ta√®ovej a digit√°lnej elektroniky. Pre SETI m√°me ale m√°lo pe√≤az√≠, takŇĺe mus√≠te stavi¬Ě na tom, √®o ste schopn√≠ financova¬Ě,‚ÄĚ hovor√≠ Seth Shostak, Ph.D., astron√≥m a vedec pre verejn√© programy InŇ°tit√ļtu SETI (www.seti.org), s√ļkromnej neziskovej organiz√°cie, ktor√° je zameran√° na vedeck√Ĺ v√Ĺskum a verejn√ļ informovanos¬Ě. ‚ÄúAle spolu s t√Ĺm, ako postupuje PC-technol√≥gia m√°te v√Ĺhody z Moorovho z√°kona, ktor√Ĺ hovor√≠, Ňĺe kaŇĺd√Ĺch 18 mesiacov sa zdvojn√°sobuje sila PC, ktor√ļ m√īŇĺete k√ļpi¬Ě ‚Äď takŇĺe tak dlho ako plat√≠ tento z√°kon, rozvinutejŇ°ia technol√≥gia sa st√°va v kr√°tkom √®ase nieko¬ĺk√Ĺch rokov dostupnejŇ°ia. A d√ļfajme, Ňĺe k√Ĺm vybudujeme nov√© ant√©ny, budeme m√īc¬Ě z t√Ĺchto v√Ĺhod v bud√ļcnosti ¬ĚaŇĺi¬Ě.‚ÄĚ

InŇ°tit√ļt SETI je svetovou jednotkou v h¬ĺadan√≠ ETI a ich ‚ÄúProject Phoenix‚ÄĚ, cielen√© h¬ĺadanie r√°diov√Ĺch sign√°lov na observat√≥riu Arecibo, patr√≠ medzi naj√ļplnejŇ°ie a najvy√®erp√°vaj√ļcejŇ°ie h¬ĺadania SETI v√ībec. InŇ°tit√ļt prev√°dzkuje tieŇĺ program optick√©ho SETI (OSETI) v spolupr√°ci s Kalifornskou univerzitou v Santa Cruz a observat√≥riom Lick.

Po√®√≠ta√®e a sofistikovan√© softwarov√© programy pom√°haj√ļ v√Ĺskumn√≠kom nielen h¬ĺada¬Ě sign√°ly mimozemsk√Ĺch civiliz√°ci√≠, ale aj ‚Äúuprata¬Ě‚ÄĚ a lepŇ°ie analyzova¬Ě mili√≥ny vesm√≠rnych sign√°lov.

‚ÄĚMus√≠te analyzova¬Ě √ļdaje, ktor√© ste z√≠skali. Nem√īŇĺete ich len ‚Äúpo√®√ļva¬Ě‚ÄĚ v surovom stave, mus√≠te ich odŇ°umi¬Ě a rozdeli¬Ě ich na mili√≥ny kan√°lov a to je hlavn√Ĺ probl√©m digit√°lneho spracovania sign√°lu. A v pr√≠pade skup√≠n teleskopov mus√≠te tieto body na oblohe zjednoti¬Ě a to je op√§¬Ě probl√©m digit√°lneho spracovania. VŇ°etky aspekty snaŇĺenia SETI s√ļ preto z√°visl√© na ‚Äúdolnom konci‚ÄĚ, od digit√°lnej elektroniky pripojenej k ant√©nam.‚ÄĚ

Digit√°lne spracovanie sign√°lu je tieŇĺ potrebn√© na odstr√°nenie interferenci√≠ vytvoren√Ĺch pozemsk√Ĺm telev√≠znym a rozhlasov√Ĺm vysielan√≠m, mobiln√Ĺmi telef√≥nmi, lietadlami a komunika√®n√Ĺmi druŇĺicami. NaŇ°¬Ěastie vedci v SETI vyvinuli d√īmyseln√© met√≥dy pre prienik cez tieto pozemsk√© zdroje interferenci√≠.

NovŇ°ie a silnejŇ°ie teleskopy a interferometre (teleskopov√© polia), ako napr. Allen Telescope Array v severnej Kalifornii, ktor√Ĺ m√° za√®a¬Ě √®innos¬Ě v roku 2005, s¬ĺubuj√ļ ve¬ĺk√© zlepŇ°enia pre v√Ĺskum SETI. Tieto najmodernejŇ°ie pr√≠stroje, spojen√© so zodpovedaj√ļcou po√®√≠ta√®ovou technol√≥giou dovolia vedcom realizova¬Ě r√īzne dlhodob√© pozorovania oblohy a r√°diov√© experimenty simult√°nne. Dnes radio SETI nem√° tak ve¬ĺk√© amb√≠cie, h¬ĺad√° len nest√°le mimozemsk√© nosn√© sign√°ly.

‚ÄĚVŇ°etky SETI ‚Äď experimenty teraz spriemer√ļvaj√ļ r√°diov√Ĺ sign√°l, ktor√Ĺ sa prij√≠ma, takŇĺe ak√°ko¬ĺvek modul√°cia alebo spr√°va s√ļ spriemerovan√≠m vymazan√©. V d√īsledku toho sa nemus√≠te stara¬Ě o ak√©ko¬ĺvek dek√≥dovanie v stupni, v akom sa SETI nach√°dza teraz ‚Äď h¬ĺad√°te to, √®o sa beŇĺne naz√Ĺva nosn√Ĺ sign√°l,‚ÄĚ hovor√≠ Shostak. ‚ÄúLen v pr√≠pade OSETI dostanete jednotliv√© bity, takŇĺe ich m√īŇĺete zaznamena¬Ě a pok√ļsi¬Ě sa ich nesk√īr rozl√ļŇ°ti¬Ě.‚ÄĚ Napriek tomu, v momente, ke√Į sa podar√≠ zachyti¬Ě mimozemsk√Ĺ sign√°l, r√°diov√Ĺ, alebo optick√Ĺ, v√Ĺskum sa posunie smerom k rozl√ļŇ°teniu samotn√©ho vysielania.

҆ance n√°js¬Ě v Galaxii civiliz√°ciu na naŇ°om stupni v√Ĺvoja s√ļ ve¬ĺmi mal√©. ‚ÄúNaŇ°e vysielanie vysokov√Ĺkonn√©ho telev√≠zneho sign√°lu (aj do vesm√≠ru) sa skon√®√≠ niekedy v najbliŇĺŇ°√≠ch dvoch dek√°dach prechodom na optick√© k√°ble, a ETI uŇĺ touto f√°zou moŇĺno preŇ°li,‚ÄĚ hovor√≠ Shostak. ‚ÄúOt√°zkou teda je: je tu v√ībec nejak√Ĺ vysokov√Ĺkonn√Ĺ sign√°l s ur√®it√Ĺm √ļzkym rozsahom p√°siem, ktor√Ĺ h¬ĺad√°me, prich√°dzaj√ļci od civiliz√°ci√≠, ktor√© s√ļ rozvinutejŇ°ie ako sme my?‚ÄĚ Napriek tomu m√īŇĺe aj rozvinutejŇ°ia civiliz√°cia pouŇĺ√≠va¬Ě ur√®it√© druhy rozpt√Ĺlen√©ho r√°diov√©ho sign√°lu pre navig√°ciu alebo nie√®o podobn√©, aj ke√Į 99,9,% vysielania je presne cielen√©.

ŇĹiadne vl√°dne tajnosti v SETI

Aj ke√Į podozrenia z utajovania existencie mimozemsk√©ho Ňĺivota zamestn√°va uŇĺ desa¬Ěro√®ia autorov science-fiction a Hollywood, v skuto√®nosti nie je vl√°da USA nijak√Ĺm sp√īsobom zapojen√° do v√Ĺskumu SETI v Spojen√Ĺch Ň°t√°toch. V skuto√®nosti bolo v roku 1992 zastaven√© financovanie h¬ĺadania ETI, americk√° vl√°da sa absol√ļtne nezauj√≠ma o tento v√Ĺskum. Ako pozit√≠vny d√īsledok je, Ňĺe pokia¬ĺ by sa objavil mimozemsk√Ĺ sign√°l, nebude moŇĺn√© Ňĺiadne zasahovanie vl√°dy so snahou utaji¬Ě tento objav. To neznamen√°, Ňĺe neexistuje intern√Ĺ monitoring v r√°mci komunity SETI.

‚ÄĚVedci v komunite SETI po celom svete maj√ļ sami najv√§√®Ň°√≠ z√°ujem nevyvol√°va¬Ě faloŇ°n√© poplachy ‚Äď nechc√ļ uvrhn√ļ¬Ě svet do paniky a potom musie¬Ě kaŇĺd√©mu poveda¬Ě, Ňĺe sa ni√® nedeje. Existuje schv√°len√Ĺ postup, pod¬ĺa ktor√©ho v pr√≠pade, Ňĺe niekto zachytil sign√°l, nebude to zverej√≤ova¬Ě ani oznamova¬Ě vl√°de, ale poskytne vŇ°etky √ļdaje potrebn√© pre overenie ostatn√Ĺm v√Ĺskumn√≠kom SETI, ktor√≠ m√īŇĺu pouŇĺi¬Ě svoje vlastn√© po√®√≠ta√®e a teleskopy. A len ak je zhoda viacer√Ĺch vedcov a v√Ĺskumn√Ĺch t√≠mov, Ňĺe sign√°l je prav√Ĺ, potom bud√ļ informovan√© m√©di√° a vl√°dy.‚ÄĚ

‚ÄĚS√ļ dve moŇĺnosti: Bu√Į sme vo vesm√≠re sami alebo nie sme. Obidve rovnako nah√°√≤aj√ļ strach.‚Äú ‚Äď Arthur C. Clarke

Bolo by to samozrejme √ļŇĺasn√©, keby bolo h¬ĺadanie rozvinutej mimozemskej civiliz√°cie kr√°tkodob√Ĺm podnikom, odmenen√Ĺm r√Ĺchlym √ļspechom. Ale v√Ĺskum SETI treba povaŇĺova¬Ě za dlhodob√ļ, viacgenera√®n√ļ oblas¬Ě v√Ĺskumu.

MoŇĺno Ňĺe ticho, ktor√© sme zatia¬ĺ naŇ°li v r√°diovom vysielan√≠ znamen√°, Ňĺe cesta k civiliz√°cii Typu I je mimoriadne nebezpe√®n√° a ¬ĚaŇĺk√° a moŇĺno ve¬ĺa civiliz√°ci√≠ na tejto ceste zneuŇĺilo vedomosti o sile at√≥mu a zni√®ili sa sami. Alebo, √®o je optimistickejŇ°ie, mimozemsk√© civiliz√°cie sa uŇĺ d√°vno presunuli mimo pozemsk√©ho, relat√≠vne primit√≠vneho stup√≤a technol√≥gie a priemern√Ĺch znalost√≠ fyziky a r√°dio je pre nich uŇĺ mnoho storo√®√≠ anachronizmom.

Naopak, je moŇĺn√©, Ňĺe in√© civiliz√°cie v naŇ°ej galaxii s√ļ mierne pozadu vo v√Ĺvoji a preto ich po √®ase budeme po√®u¬Ě cez nekone√®n√© dia¬ĺavy vesm√≠ru.

√ąlovek vysiela r√°diov√© sign√°ly nie√®o vyŇ°e jedn√©ho storo√®ia a naŇ°e vysokoenergetick√© vysielanie trv√° pribliŇĺne 50 rokov ‚Äď okamih v kozmickom √®ase ‚Äď a naŇ°e sign√°ly sa pod¬ĺa astronomick√Ĺch mer√≠tok nedostali naozaj √Įaleko. Aj keby n√°Ň° sign√°l zachytil nejak√Ĺ civilizovan√Ĺ druh niekde vo vzdialenosti 50 aŇĺ 60 sveteln√Ĺch rokov, mus√≠me si na ‚Äěodpove√Į ‚Äě po√®ka¬Ě rovnak√Ĺch 50 aŇĺ 60 rokov. Preto musia by¬Ě trpezlivos¬Ě a vytrvalos¬Ě hlavn√Ĺmi √®rtami v√Ĺskumu SETI, pretoŇĺe nevieme kedy zachyt√≠me ten dlho h¬ĺadan√Ĺ a unikaj√ļci sign√°l z hviezd.

Kamil Z. Skawinsky
autor je spisovate¬ĺom na vo¬ĺnej nohe. Zaober√° sa technologick√Ĺmi t√©mami.
ŇĹije v Milwaukee, USA

P√īvodn√Ĺ čl√°nok vyŇ°iel na serveri California Computer News pod p√īvodn√Ĺm n√°zvom IT & SETI. T√Ĺmto by sme sa chceli eŇ°te raz poďakovať za vydanie prekladu čl√°nku aj v slovenskom jazyku p√°novi Kamilovi Z. Skawinsk√©mu.

Vytvoril: Hermann [19. j√ļl 2002] / Upravenť: [19. j√ļl 2002] / PoŤet zobrazenŪ: [9474]