Domov
Novinky
Projekt
Arch├şv ?l├ínkov
Optimalizácia
Návody
Gal├ęria
Stiahnite si
Odkazy
Diskusn├ę f├│rum
F├│rum - arch├şv
Vyh┬żad├ívanie
TO-DO
Kontakt

BOINC.SK


Od 1.1.2002


Astronomickř
snÝmok
d˛a

APOD






Page Rank
 
 
Orbit@home - skon├Ę├şme ako dinosaury?


Projekt Orbit@home je novým projektom, ktorý si vytý├Ęil za cie┬ż ve┬żmi zaujímavú a u┼żito├Ęnú úlohu – predpoveda┬Ł pravdepodobnos┬Ł zrá┼żky Zeme s asteroidom. Projekt získal financovanie od NASA, ktorá tým ocenila jeho prínos vedeckej komunite a ┬żudstvu ako takému. Rozprávanie o veciach súvisiacich s projektom, jeho vedeckom pozadí, motivácií a ú┼żitku, ktorý mô┼że predstavova┬Ł, za├Ęneme na po├Ęiatku – pri vzniku slne├Ęnej sústavy, ke├»┼że je to u┼żito├Ęné pre pochopenie problematiky medziplanetárnej hmoty, ktorou sa Orbit@home zaoberá.


Zrod slne├Ęnej sústavy

Zrod a vývoj našej domovskej sústavy je zlo┼żitým procesom, ktorému ani astronómovia ešte dokonale nerozumejú, a o ktorom sa ve┬ża u├Ęíme najmä v ostatnom období, ke├» je objavovaných ├Ęoraz viac extrasolárnych planét. Nebudeme zachádza┬Ł do podrobností, na├Ęrtneme si len základné fázy tohto zlo┼żitého procesu.
Slne├Ęná sústava vznikla pred pribli┼żne 4,6 miliardami rokov gravita├Ęným zmrš┬Łovaním medzihviezdneho plynovoprachového mra├Ęna. Impulzom na jeho vznik bol pravdepodobne výbuch blízkej supernovy, ktorý svojou tlakovou vlnou spôsobil nerovnováhu mra├Ęna a jeho následnú kontrakciu. V strede mra├Ęna sa onedlho nato vytvoril zárodok budúceho Slnka. Ke├» teplota a tlak dosiahli kritickú hodnotu, zapálili sa v jeho strede termonukleárne reakcie (zlu├Ęovanie dvoch jadier vodíka na jadro hélia).

Tento okamih bol zásadným prerodom – vznikla plnohodnotná hviezda. Tlak ┼żiarenia produkovaného termojadrovými reakciami zastavil ├»alšie gravita├Ęné zmrš┬Łovanie mra├Ęna, a navyše za├Ęal ├»alší dôle┼żitý proces – ├Ęistenie vznikajúcej slne├Ęnej sústavy od prachu a plynu. Za├Ęínajúce Slnko (ProtoSlnko) toti┼ż okrem ┼żiarenia (ktoré samo o sebe vytvára tlak – keby ste vo vákuu umiestnili klasickú vrtu┬żku/”veterný mlyn”, tak ak by mala dostato├Ęne malé trenie okolo svojej osi, tak by sa pod vplyvom dopadajúcich fotónov rozto├Ęila) produkuje aj slne├Ęný vietor – tvoria ho predovšetkým jadrá vodíka, v menšej miere aj jadrá hélia a iných prvkov. ├łastice slne├Ęného vetra nará┼żajú na prachové a plynové ├Ęiasto├Ęky obsiahnuté v protoplanetárnom disku a za├Ęínajú ho vytlá├Ęa┬Ł pre├Ę od Slnka.

Zárove├▓ postupuje aj ├»alší dôle┼żitý proces – samotné protoplanetárne mra├Ęno je formované gravita├Ęnými silami, ktoré ho vymodelujú do tvaru úzkeho disku obiehajúceho okolo hviezdy. Za├Ęnú v ├▓om vznika┬Ł zhusteniny, “hrudky”, presne tak ako ke├» miesite cesto. Tieto hrudky na seba gravitáciou pri┬Łahujú ├»alšiu a ├»alšiu hmotu z disku, ├Ęím ho ├»alej ├Ęistia. Máme tu teda dva v podstate konkuren├Ęné procesy – na jednej strane Slnko svojím slne├Ęným vetrom prerie├»uje protoplanetárny disk, na strane druhej vznikajúce zárodky planét (nazývané v tejto fáze planetezimály) taktie┼ż spotrebovávajú materiál z disku na svoju tvorbu. V istej fáze sa stane, ┼że disk je u┼ż nato┬żko riedky, ┼że rast planét je v podstate ukon├Ęený.



Akumulácia materiálu na vznikajúce planéty
spolu so slne├Ęným vetrom a ┼żiarením spôsobí zriedenie a vy├Ęistenie protoplanetárneho disku, pri├Ęom v jeho vonkajších ├Ęastiach zostáva zna├Ęná ├Ęas┬Ł pôvodného materiálu (v slne├Ęnej sústave je to tzv. Oortov oblak). Zdroj: NASA.

Animácia procesu (MPEG 1,19 MB, zdroj Hubblesite.org).


Nekone├Ęný príbeh

Avšak, "ukon├Ęený" je predsa len silné slovo. V├»aka rýchlo sa prerie├»ujúcemu disku intenzita rastu planét prudko klesá, avšak nedá sa nikdy poveda┬Ł, ┼że akumulácia materiálu na planétu sa skon├Ęila. Je prirodzené, ┼że v tak obrovskom objeme priestoru akým slne├Ęná sústava je, nikdy nedôjde k jeho úplnému vy├Ęisteniu od malých ├Ęiasto├Ęiek, asteroidov a planétok, ktoré vznikli podobným "hrudkovaním" ako planéty, avšak v ove┬ża menších rozmeroch.

V tejto fáze u┼ż ├»alší osud výrazne závisí od konkrétnej hviezdnej sústavy, od ve┬żkosti hviezdy, hmotnosti pôvodného protoplanetárneho mra├Ęna, chemického zlo┼żenia pôvodného medzihviezdneho mra├Ęna a ├»alších faktorov. V prípade našej slne├Ęnej sústavy došlo k sformovaniu ôsmych planét (štyri terestriálne “pozemského typu”, a štyria plynní obri zlo┼żený preva┼żne z vodíka a hélia). Ke├»┼że slne├Ęný vietor bol najintenzívnejší vo vnútorných ├Ęastiach slne├Ęnej sústavy, ve┬żmi rýchlo z neho odvial naj┬żahšie prvky (vodík a hélium), a zostali tam preva┼żne ┬Ła┼żšie prvky (kremík, kyslík, nikel, ┼żelezo…), preto majú terestriálne planéty vysokú hustotu a ve┬żký podiel ┬Ła┼żkých prvkov (starovekí ro┬żníci v Chetitskej ríší iste na výrobu svojich v histórii prvých pluhov ocenili ┬żahko prístupnú ┼żeleznú rudu nachádzajúcu sa v zemskej kôre, rovnako ako h┬żada├Ęi zlata ocenili "pova┬żujúce" sa nugety zlata v riekach, ├Ęi pán Oppenheimer urán pri konštrukcii atómovej bomby), zatia┬ż├Ęo planéty vzdialenejšie od Slnka sú plynné (odtia┬ż u┼ż slne├Ęný vietor nestihol odvia┬Ł všetok vodík a hélium predtým, ne┼ż ho na seba naakumulovali planéty). Vznikli však aj isté špecifiká – napr. medzi Marsom a Jupiterom vznikol pás asteroidov, ktorému nebolo nikdy dopriate sformova┬Ł sa do planéty, preto┼że tomu bránila (a bráni) gravitácia Jupitera (mimochodom, celková hmotnos┬Ł pásu asteroidov je menšia ne┼ż tisícina hmotnosti Zeme). Rovnako aj v najvzdialenejších ├Ęastiach slne├Ęnej sústavy (za Neptúnom) vznikol ├»alší tzv. Kuiperov pás asteroidov/planétok, avšak tie sú v├»aka ve┬żkej vzdialenosti od Slnka zlo┼żené preva┼żne z ┬żadu a prachu. Najvä├Ęším známym predstavite┬żom týchto telies je Eris, druhým najvä├Ęším je Pluto (donedávna nesprávne zara├»ované medzi planéty). Poznáme ├»alších nieko┬żko stoviek týchto telies, zvä├Ęša o priemere nieko┬żko stoviek kilometrov, avšak v├»aka rozvoju pozorovate┬żskej techniky ich po├Ęet rýchlo rastie, pri├Ęom nie je vylú├Ęená existencia ani telies ešte vä├Ęších ako Eris.










Eris
fotografia najvä├Ęšej trpasli├Ęej planéty Eris spolu s jej mesiacom Dysmoniou. Zdroj: NASA.





Predstava umelca zalo┼żená na vedeckých faktoch
trplasli├Ęia planéta Eris a Slnko tak ako ho vidie┬Ł z jej vzdialenosti. Zdroj: NASA.




Výber niektorých telies z Kuiperovho pásu asteroidov ,
v porovnaní s ve┬żkos┬Łou Zeme. Sploštený objekt 2003 EL61 nie je grafickou chybou na obrázku, teleso je skuto├Ęne extrémne deformované jeho rýchlou rotáciou (okolo svojej osi sa oto├Ęí za púhe 4 hodiny, pri├Ęom rozmery telesa sú cca 1000 x 2000 km!), ├Ęo je následkom zrá┼żok s inými objektami Kuiperovho pásu v minulosti. Zdroj: California Institute of Technology.




Na základe teórií a aj pozorovaní iných planetárnych sústav sa predpokladá, ┼że v ešte vä├Ęšej vzdialenosti od Slnka sa nachádza tzv. Oortovo mra├Ęno, ktoré obsahujenieko┬żko MILIÁRD kometárnych jadier. Toto mra├Ęno je na hranici gravita├Ęného vplyvu Slnka. V prípade prechodu Slne├Ęnej sústavy cez hustejšie oblasti galaktickej medzihviezdnej hmoty, prípadne pri blízkom výbuchu supernovy ├Ęi blízkom prelete inej hviezdy sa z tohto mra├Ęna uvo┬żnia tisícky ├Ęi milióny komét, z ktorých mnohé zamieria do vnútornej ├Ęasti slne├Ęnej sústavy a mô┼żu eventuálne dopadnú┬Ł na Zem. Predpokladá sa, ┼że práve tento princíp má na svedomí pomerne pravidelné bombardovanie našej planéty vesmírnymi votrelcami. Viac informácií o tomto procese a o vplyve púte Slnka v Galaxii na ┼żivot na našej planéte nájdete v ├Ęlánku “Hviezdna a galaktická obývate┬żná zóna”, ktorý onedlho zverejníme na našom webe. Tak┼że to┬żko stru├Ęne k sú├Ęasnej predstave o štruktúre slne├Ęnej sústavy. A ako to súvisí s projektom Orbit@home?

Pre milovníkov katastrof

Ako sme u┼ż spomenuli, slne├Ęná sústava nikdy nebude úplne vy├Ęistená od malých “hrudiek”, ktoré v nej poletujú od dôb jej vzniku. Na Zem v sú├Ęasnosti dopadá priemerneokolo 100 TON materiálu denne v podobe prachu a drobných meteoroidov (pozor na terminológiu – “meteoroid” je malé teleso pohybujúce sa v medziplanetárnom priestore, “meteor” je úkaz na oblohe spôsobený preletom meteoroidu atmosférou Zeme, zatia┬ż├Ęo “meteorit” je teleso, ktoré u┼ż na povrch Zeme dopadlo a ktoré mô┼żeme vystavi┬Ł napr. v múzeu). Ako však logika hovorí, ob├Ęas sa Zemi pripletie do cesty aj o nie├Ęo vä├Ęší balvan. Príkladom je rok 1908, ke├» na Sibíri v blízkosti rieky Tunguzky dopadol asteroid (pravdepodobnejšie však kometárne jadro), ktorého výbuch zrovnal so Zemou lesy v okruhu stoviek kilometrov bolo ho po├Ęu┬Ł tisícky kilometrov ├»aleko. Ak by takéto teleso dopadlo nad obývané oblasti, mohlo z povrchu Zeme vymaza┬Ł celé mestá. ├Ćalšou uká┼żkou nekone├Ęného príbehu bol dopad kométy Shoemaker-Levy 9 na Jupiter v roku 1994 – stopy obrovských explózií bolo mo┼żné pozorova┬Ł zo Zeme (kométa sa tesne pred dopadom na Jupiter vplyvom jeho silnej gravitácie rozpadla na nieko┬żko kusov ve┬żkosti do 2 km, ktoré dopadli rýchlos┬Łou cca 60 km/s) nieko┬żko mesiacov, a boli vidite┬żnejšie ako známa Ve┬żká ├Ęervená škvrna. Sledovanie celej tejto drámy prakticky v priamom prenose bolo zaujímavé aj z toho dôvodu, ┼że bolo názornou uká┼żkou toho ako Jupiter chráni Zem – v├»aka Jupiteru toti┼ż na Zem dopadalo (a bude dopada┬Ł) výrazne menej asteroidov a komét, Jupiter toti┼ż ve┬żkú ├Ęas┬Ł z nich zlikviduje ├Ęi u┼ż priamo (dopadom na Jupiter) alebo zmení ich dráhy nato┬żko, ┼że opustia slne├Ęnú sústavu. V├»aka tej malej bodke na no├Ęnej oblohe, ktorú si mnohí ani nevšimnú, tu máme na Zemi vä├Ęší pokoj od drvivých impaktov…

Zo zaujímavých udalostí posledného obdobia spome├▓me aj ├»alšiu - pravdepodobne neviete, ┼że v roku 1972 preletela nad štátom Utah (USA) a Albertou (Kanada) ohnivá gu┬ża, ktorá za sto sekúnd preletela cca 1500 km, a jej najni┼żšia výška nad povrchom Zeme bola 58 km. Táto gu┬ża bola asteroidom o ve┬żkosti cca 10 metrov, ktorý len tesne minul Zem, presnejšie sa vnoril do atmosféry a po 100-sekundovom lete sa odrazil spä┬Ł do kozmu. Ak by dopadol na Zem, energia výbuchu by bola ekvivalentná energii atómovej bomby zvrhnutej na Hirošimu.

V roku 2002 NASA objavila teleso o priemere 50 a┼ż 120 metrov, ktoré minulo Zem vo vzdialenosti len 120 tisíc km – tretina vzdialenosti Mesiaca od Zeme! Z h┬żadiska vesmírnych vzdialeností to bolo “tesne ved┬ża” – sta├Ęí si napr. uvedomi┬Ł, ┼że túto vzdialenos┬Ł preletí Zem pri svojom obehu okolo Slnka za cca šes┬Ł minút. NASA toto teleso objavila a┼ż tri dni po jeho najvä├Ęšom priblí┼żení k Zemi.

Ke├»┼że rozprávame o impaktoch, nezaškodí pozrie┬Ł sa na zúbok aj ešte vä├Ęším exemplárom. Na to sa sta├Ęí presunú┬Ł viac do minulosti – máme tu pekný príklad dinosaurov, ktoré najpravdepodobnejšie vyhynuli v├»aka dopadu asi desa┬Łkilometrového asteroidu do oblasti dnešného mexického polostrovu Yucatan (pozostatok dvojitého krátera Chicxulub s priemerom vonkajšieho valu cca 300 km bol objavený pod nánosmi sedimentov). Ten spôsobil celosvetové po┼żiare, vyvrhol mno┼żstvo prachu do atmosféry Zeme, pravdepodobne prispel aj k narušeniu zemskej kôry a zvýšeniu sope├Ęnej ├Ęinnosti, ├Ęím na nieko┬żko desa┬Łro├Ęí drasticky zní┼żil mno┼żstvo slne├Ęného ┼żiarenia dopadajúceho na povrch Zeme, ├Ęím sa obmedzila fotosyntéza. Dôsledkom bol drastický úbytok rastlín a takisto planktónu v moriach, a teda narušenie potravinového re┬Łazca. Mimochodom, najnovšie po├Ęíta├Ęové simulácie nazna├Ęujú, ┼że tento asteroid bol úlomkom zo zrá┼żky dvoch asteroidov, ktorá nastala pred cca 160 miliónmi rokmi v páse asteroidov medzi dvoma telesami s rozmermi cca 170 a 60 km, a ktoré sa roztrieštili na cca 300 telies vä├Ęších ne┼ż 10 km a 140 tisíc vä├Ęších ne┼ż 1 km. Jedno z tých vä├Ęších dopadlo na Zem (a spôsobilo vyhynutie dinosaurov), zatia┬ż├Ęo ├»alšie s ve┬żkou pravdepodobnos┬Łou vytvorilo 85 km kráter Tycho na Mesiaci (známy kráter s bledými “lú├Ęmi”, ktoré vytvorila hmota vyrazená z miesta dopadu). Naš┬Łastie však, odstránením dinosaurov, ktoré vládli Zemi extrémne dlho (cca 150 miliónov rokov – pre porovnanie, cicavce “vládnu” Zemi len cca 65 miliónov rokov), sa uvo┬żnila cesta pre vývoj iných druhov, konkrétne práve spomenutých cicavcov.

Ni├Ę však nie je ├Ęiernobiele, a aby nevznikol dojem, ┼że dopady asteroidov musia by┬Ł zákonite škodlivé ├Ęi deštruktívne, spome├▓me jeden dôle┼żitý fakt - dopad asteroidov mô┼że paradoxne aj prispie┬Ł k šíreniu ┼żivota! Existuje nieko┬żko asteroidov, ktoré preukázate┬żne pochádzajú z Marsu (dôkazom je predovšetkým mineralogické a nukleotidové zlo┼żenie asteroidu), a ktoré nieko┬żko miliónov rokov po vyrazení z povrchu Marsu vä├Ęším impaktom krú┼żili okolo Slnka a┼ż kým nedopadli na Zem. Vedci robili experimentálne výskumy, pri ktorých pozemské baktérie pre┼żili vymrštenie, medziplanetárnu radiáciu (simulovanú o┼żarovaním) a aj následný dopad, vrátane extrémneho pre┬Ła┼żenia (pokusy sa uskuto├Ęnili vystrelením projektilu s baktériami špeciálnymi delami schopnými vystreli┬Ł projektil rýchlos┬Łou a┼ż 5.1 km/s, ├Ęo je úniková rýchlos┬Ł z povrchu Marsu). Ke├»┼że proces je obojstranný, podobne musia aj na Marse existova┬Ł meteority, ktoré pôvodne boli na Zemi (vrátane baktérií), dostato├Ęne ve┬żký impakt ich z nej vyrazil na obe┼żnú dráhu okolo Slnka a neskôr dopadli na povrch Marsu. Na základe experimentálnych dôkazov sa teda mô┼żme domnieva┬Ł, ┼że planéty z├»aleka nie sú nato┬żko izolované ako sa doposia┬ż myslelo, a ┼że baktérie sa mô┼żu medzi nimi v priebehu miliónov rokov v├»aka asteroidom presúva┬Ł.




Meteorit ALH84001, ktorý pochádza z Marsu.
Tento meterorit sa stal predmetom horúcej debaty, preto┼że niektoré analýzy nazna├Ęovali, ┼że sa v ├▓om mô┼żu nachádza┬Ł fosílie baktérii z Marsu. Ni├Ę také sa však nakoniec nepotvrdilo.


Druhým a ešte pozitívnejším dôsledkom dopadu asteroidov je skuto├Ęnos┬Ł, ┼że vä├Ęšina vody nachádzajúcej sa na Zemi bola na ├▓u dopravená kométami z Oortovho oblaku na po├Ęiatku vzniku našej planetárnej sústavy (po ukon├Ęení Ve┬żkého bombardovani). Podobným spôsobom dostali vesmírne dodávky vody aj Mars a Venuša, avšak neskôr obe takmer všetku vodu stratili (aj ke├» pod┬ża najnovších zistení v podzemí Marsu stále ostalo pomerne ve┬żké mno┼żstvo vody, ktorá ak by pokryla celý povrch Marsu, vytvorila by celoplanetárny oceán o h├ąbke mo┼żno a┼ż nieko┬żko sto metrov). No nie je ├Ęloveku po uvedomení si tohoto faktu tá voda hne├» vzácnejšia? :-)
Význam vody pre vznik a vývoj ┼żivota nie je nutné nikomu pripomína┬Ł, mo┼żno menej triviálnou je však dôle┼żitos┬Ł prítomnosti uhlíka pre ┼żivot. Uhlík je naj┬żahším prvkom, ktorý je štvormocný - to znamená, ┼że je schopný vytvori┬Ł chemickú väzbu a┼ż s ├»alšími štyrmi atómami. Táto zdanlivo nepodstatná vec je z biochemického h┬żadiska nesmierne dôle┼żitá - umo┼ż├▓uje toti┼ż vytvori┬Ł nesmierne pestrú a bohatú škálu najrôznejších kombinácii uhlíka s inými atómami, pri├Ęom uhlík v┼żdy slú┼żi ako "kostra", na ktorú sa napájajú ├»alšie a ├»alšie atómy. To je prí├Ęinou, pre├Ęo je základom všetkých aminokyselín, a teda aj bielkovín a DNA molekuly práve uhlík a nie iný prvok.
┼Żiaden iný ┬żahký prvok nie je štvormocný, ┼żiaden iný ┬żahký (dôle┼żitos┬Ł slova "┬żahký" je v tom, ┼że ┬Ła┼żších prvkov vytvorili hviezdy podstatne menej ako ┬żahkých) prvok by nemohol vytvori┬Ł také ve┬żké mno┼żstvo biomolekúl, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie ohromne zlo┼żitého re┬Łazca biochemických reakcií (pri malom po├Ęte molekúl by nebolo mo┼żné vytvori┬Ł zlo┼żité biochemické procesy). Moderná technika sa za├Ęína inšpirova┬Ł touto fascinujúcou vlastnos┬Łou uhlíka, a napr. uhlíkové nanotrubi├Ęky, fulerény a ├»alšie umelo vytvorené molekuly z uhlíka vykazujú priam zázra├Ęné vlastnosti, ktoré v budúcnosti majú potenciál umo┼żni┬Ł boom technológií - nenadarmo sa hovorí o "uhlíkovom" veku, ktorý bude nasledova┬Ł po dnešnom "atómovom". Štvormocnos┬Ł skrátka hýbe svetom. A - ├Ęuduj sa svete - práve asteroidy a kométy sú nesmierne bohaté na uhlík a organické zlu├Ęeniny. Ve┬ża z nich je doslovne "konzervou" prísad na výrobu ┼żivota. Dopady asteroidov a komét teda zohrali významnú úlohu pri zarobení "prvotnej polievky", v ktorej sa "uvaril" prvý ┼żivot, a kde našiel vhodnú ┼żivnú pôdu na ├»alší rozvoj.

Tak┼że ke├» najbli┼żšie budete vymýš┬ża┬Ł dar├Ęek pre svojich blízkych, darujte im napr. jablko - ve├» jeho molekuly sú dovozom z miliardy kilometrov vzdialených kon├Ęín slne├Ęnej sústavy. No nie je to vzácnos┬Ł? (autor tohoto ├Ęlánku nezodpovedá za škody spôsobené realizáciou tohoto návrhu :-) )


Tretí pozitívny efekt prítomnosti asteroidov a komét v našej sústave sa prejaví a┼ż v budúcnosti. Asteroidy sú toti┼ż výborným zdrojom nerastných surovín a kovov, ktorých obsahujú ve┬żké mno┼żstvo. Odhaduje sa, ┼że celková cena nerastov a hornín v asteroidoch je cca 100 miliárd USD na ka┼żdého dnešného obyvate┬ża planéty Zem. Samozrejme je to odhad a teoretická hodnota, avšak ak sa prístup do vesmíru stane dostato├Ęne ekonomickým, je len otázkou ├Ęasu kedy ┬żudstvo bude môc┬Ł vyu┼żi┬Ł ┬Ła┼żbu z asteroidov na svoj ├»alší rozvoj - v├»aka ich nízkej gravitácii toti┼ż odvoz vy┬Ła┼żeného materiálu nepredstavuje technický problém. Ten by mohol výrazne pomôc┬Ł pri budovaní sond, kozmických lodí a koloniza├Ęných staníc. Kométy by naopak v├»aka vysokému podielu vodného ┬żadu slú┼żili ako "├Ęerpacie stanice s osvie┼żením", kde by medziplanetárne lode mohli ├Ęerpa┬Ł palivo (ke├»┼że voda sa skladá z atómov kyslíka a vodíka, základných zlo┼żiek chemického paliva) a dopl├▓ova┬Ł zásoby vody pre posádku.

Sko├Ęme však z úvah o blízkej budúcnosti do reality ve┬żmi ├»alekej minulosti. Nemô┼żme nespomenú┬Ł udalos┬Ł vzniku nášho Mesiaca - pod┬ża najnovších výskumov toti┼ż s najvä├Ęšou pravdepodobnos┬Łou vznikol zrá┼żkou ProtoZeme s planetezimálou ve┬żkosti Marsu len nieko┬żko miliónov rokov po vzniku slne├Ęnej sústavy. Táto zrá┼żka roztavila vä├Ęšiu ├Ęas┬Ł oboch telies, pri├Ęom mno┼żstvo materiálu sa dostalo na obe┼żnú dráhu okolo novovzniknutého telesa. Najhustejší materiál (┼żelezo a nikel) sa prirodzene dostal predovšetkým do jadra Zeme, zatia┬ż├Ęo na obe┼żnej dráhe mal vä├Ęšie zastúpenie menej hustý materiál – to je dôvod pre├Ęo má Mesiac tak malú hustotu a malé jadro v porovnaní so Zemou, a naopak Zem jadro pomerne ve┬żké (práve ve┬żkému rotujúcemu zemskému jadru v├»a├Ęíme za existenciu magnetického po┬ża Zeme, ktoré nás chráni pred kozmickou radiáciou).


Z obdobia po├Ęiatkov slne├Ęnej sústavy pochádza aj ├»alšia perli├Ęka – rota├Ęná os planéty Urán je sklonená o viac ako 90 stup├▓ov vo├Ęi jeho rota├Ęnej rovine. ┬╝udskejšími slovami povedané, kedysi musel Urán pre┼żi┬Ł obrovský impakt, ktorý ho “zrazil” a posunul os jeho rotácie, tak┼że dnes je jedinou planétou, ktorá sa v podstate po svojej obe┼żnej dráhe “vá┬ża”. Ve┬żkos┬Ł impaktu si mô┼żete lepšie predstavi┬Ł, ak si uvedomíme, ┼że hmotnos┬Ł Uránu je a┼ż 14.5 násobne vä├Ęšia ako hmotnos┬Ł Zeme…


Podobným spôsobom prišla Venuša k svojej zvláštnej rotácii - je to jediná planéta, ktorá okolo svojej osi obieha v opa├Ęnom smere. Jediná logická udalos┬Ł, ktorá mohla spôsobi┬Ł takúto anomáliu, je zásah masívnym impaktom (alebo sériou impaktov), ktoré zmenili smer jej rotácie...


Neodbo├Ęujme však príliš do popisu dávno minulých udalostí, preto┼że prvopo├Ęiatky slne├Ęnej sústavy boli prirodzene sprevádzané mohutnými impaktami, ke├»┼że sa ešte len formovala. Tak masívne impakty ako boli tie posledne spomenuté sú však v dnešnej “vy├Ęistenej” sústave u┼ż prakticky vylú├Ęené, reálne hroziace sú “len” asteroidy “dinosaurieho kalibru” a menšie. Vrá┬Łme sa teda spä┬Ł do sú├Ęasnosti.


NASA spustila prednedávnom program na vyh┬żadávanie NEO – Near Earth Objects (blízkozemné objekty). Princípom sú automatické ├»alekoh┬żady, ktoré scanujú oblohu v rôznych ├Ęasových intervaloch, a software automaticky porovnáva snímky – asteroidy sa prejavia zmenou polohy na snímkach. Na základe zmeny (minimálne z troch fotografií) sa vypo├Ęíta ich dráha. Zaujímavé sú samozrejme objekty, ktoré potenciálne hrozia zrá┼żkou so Zemou, a teda logicky ktorých dráha sa krí┼żi s dráhou Zeme. Doteraz bolo objavených nieko┬żko tisíc takýchto objektov! Ich ve┬żkos┬Ł kolíše od nieko┬żkých metrov a┼ż po nieko┬żko kilometrov, pri├Ęom najmä tých menších je zmapovaných len menšia ├Ęas┬Ł. Cie┬żom NASA je najbli┼żšie roky zmapova┬Ł 90% všetkých blízkozemných objektov vä├Ęších ako jeden kilometer. Slú┼żia na to viaceré ├»alekoh┬żady a teamy, ako napr. LINEAR, NEAT, Space Watch, LONEOS, Catalina a iné.





Po├Ęet známych blízkozemných asteroidov od roku 1980 do sú├Ęasnosti.
├łervenou farbou sú ozna├Ęené ve┬żké objekty s priemerom vä├Ęším ako jeden kilometer (poznáme ich u┼ż cca 750!), modrou farbou sú znázornené objekty všetkých ve┬żkostí. Ako vidie┬Ł, Zem ešte z├»aleka pred vlastným prahom upratané nemá, a mapova┬Ł tieto objekty nie je zbyto├Ęné úsilie. Prudký nárast objavov od roku 2000 spôsobilo nasadenie automatických ├»alekoh┬żadov.



Poviete si – ├Ęo┼że je pár sto metrov ├Ęi kilometer oproti desiatim kilometrom, ktoré mal asteroid majúci na svedomí dinosaurov. Avšak u┼ż aj asteroid o ve┬żkosti nieko┬żko desiatok metrov, ak by dopadol nad obývanú oblas┬Ł, by spôsobil katastrofu – mal by ni├Ęivú silu porovnate┬żnú s jadrovou nálo┼żou (samozrejme však bez sprievodnej rádioaktivity). Navyše, atmosféra by tie┼ż utrpela mno┼żstvom vyvrhnutého prachu (sta├Ęí spomenú┬Ł “oby├Ęajný” výbuch sopky Tambora v roku 1815, v├»aka ktorému sa nieko┬żko rokov vznášal prach v stratosfére, a nasledujúce roky sa nazývali “roky bez leta”, kvôli zní┼żenej celosvetovej teplote a ni┼żšej úrode pšenice). Asteroid o ve┬żkosti 50 metrov u┼ż spôsobí kontinentálnu katastrofu.





Jeden z robotických teleskopov slú┼żiacich na vyh┬żadávanie NEO – štyri tubusy umo┼ż├▓ujú zosníma┬Ł sú├Ęasne vä├Ęšiu plochu na oblohe, ├Ęo je nevyhnutnos┬Ł ak chceme rýchlo preh┬żadáva┬Ł celú oblohu. Zdroj: Los Alamos National Laboratory.


Komplikáciou je skuto├Ęnos┬Ł, ┼że vypo├Ęíta┬Ł dráhu telesa v slne├Ęnej sústave nie je jednoduché. Pritom vysoká presnos┬Ł je nevyhnutná pre presnú predpove├» rizika zrá┼żky – sta├Ęí si uvedomi┬Ł, ┼że Zem je v porovnaní s ve┬żkos┬Łou priestoru mizivo malá – asteroid s dráhou podobnou zemskej preletí za rok cca jednu miliardu kilometrov. Ak by sme spozorovali asteroid, ktorý by sa mal zrazi┬Ł so Zemou (ktorej priemer je zhruba 12 700 km) povedzme za desa┬Ł rokov, je nutné vypo├Ęíta┬Ł jeho dráhu s presnos┬Łou 1:100 000 a vä├Ęšou. To je nesmierne ┬Ła┼żké, a to predovšetkým z dvoch dôvodov: presnos┬Ł merania dráhy závisí na po├Ęte meraní polohy na oblohe (├Ęím viac meraní a ├Ęím sú ├Ęasovo vzdialenejšie od seba, tým je presnos┬Ł ur├Ęenia dráhy lepšia), a druhým dôvodom je, ┼że dráha telesa sa ├Ęasom mení. Spôsobuje to gravitácia ostatných telies slne├Ęnej sústavy, ktoré sa neustále pohybujú (planéty, ve┬żké asteroidy…) a ktoré menia dráhu svojich menších kolegov. Suma sumárum, vypo├Ęíta┬Ł pravdepodobnos┬Ł zrá┼żky asteroidu so Zemou je porovnate┬żné so snahou ur├Ęi┬Ł pravdepodobnos┬Ł zásahu ter├Ęa o priemere 10 cm ak na neho strie┬żate zo vzdialenosti 10 kilometrov. ┬Źa┼żká to úloha.


Avšak, realizovate┬żná. Automatické ├»alekoh┬żady nám posledné roky poskytujú obdivuhodné mno┼żstvo údajov o dráhach asteroidov kri┼żujúcich dráhu Zeme. Tieto údaje sú však bezcenné, ak sa nepou┼żije dostato├Ęná výpo├Ętová sila, ktorá ich zanalyzuje, a vypo├Ęíta do budúcnosti dráhy pod┬ża napozorovaných parametrov.


Orbit@home




Pasquale Tricarico, vedecký výzkumník na Planetary Science Institute.


Pasquale Tricarico prišiel pred├Ęasom s výborným nápadom – ve├» je to úloha ako stvorená pre distribuované výpo├Ęty, pre BOINC! Po nieko┬żkých rokoch tento nápad ocenila aj NASA, ktorá mu udelila grant, a to aj na základe toho, ┼że Pasquale má bohaté skúsenosti s vývojom softwareu slú┼żiaceho na simulácie pohybu telies v slne├Ęnej sústave (ORSA).

Ka┼żdé PC vypo├Ęíta dráhu asteroidu na mnoho rokov dopredu na základe doposia┬ż známych parametrov dráhy. Výpo├Ęet nie je nijak jednoduchý, rieši┬Ł zlo┼żité parciálne diferenciálne rovnice je numericky extrémne náro├Ęné, navyše, pre po┼żadovanú vysokú presnos┬Ł je nutné zahr├▓ova┬Ł aj efekty teórie relativity (najdôle┼żitejším z nich je tzv. stá├Ęanie periastra - skuto├Ęnos┬Ł, ┼że miesto, kde obe┼żnica dosiahne bod najbli┼żší k obiehanému telesu, sa v priebehu ├Ęasu v priestore pomali├Ęky posúva okolo obiehaného telesa. Pozorovali ho u┼ż v devätnástom storo├Ęí pri planéte Merkúr, a zostávalo ve┬żkou záhadou, ┼że je výrazne vyššie ako predpovedá newtonova gravita├Ęná teória. Záhadu vyriešila a┼ż teória relativity, ktorá ju dokázala vysvetli┬Ł a vypo├Ęíta┬Ł stá├Ęanie s vynikajúcou presnos┬Łou. Z historického h┬żadiska to bol jeden zo silných argumentov, ktorý napomohol inak s rezervou prijímanej teórii relativity získa┬Ł reputáciu vo vedeckých kruhoch). Výsledky sa odošlú spä┬Ł na centrálny server, kde sa vyselektujú tie, ktorých pravdepodobnos┬Ł zrá┼żky bude nad kritickým prahom. Tie sa budú analyzova┬Ł ├»alej, prípadne sa na dané asteroidy sústredia pozorovatelia a spresnia ich dráhu.

Projekt je momentálne v prealfa štádiu. Bli┼żšie informácie o aktuálnom stave nájdete na stránkach projektu alebo aj na našom fóre.

Tento postup “preventívneho výpo├Ętu” je ve┬żmi dôle┼żitý – ├Ęím skôr toti┼ż odhalíme prípadnú zrá┼żku so Zemou, tým ┬żahšie, lacnejšie a úspešnejšie sa mô┼żme bráni┬Ł. Poviete si – ako sa predsa dá bráni┬Ł dopadu nieko┬żkomiliardtonového telesa, ktoré sa na nás bude rúti┬Ł rýchlos┬Łou nieko┬żko kilometrov za sekundu? Nezúfajte, dá sa to, a to dokonca nieko┬żkými spôsobmi.


Kto do teba kame├▓om, ty do├▓ho sondou

Mo┼żností ako sa vyhnú┬Ł asteroidu je viacero. Prirodzene, všetky sú zalo┼żené na nevyhnutnosti zmeny jeho dráhy. Zabudnime na naivné predstavy o hrdinskom nav├átaní a odpálení jadrovej nálo┼że, ktorá rozmetá asteroid na kusy. Situácia by sa takýmto riešením toti┼ż s najvä├Ęšou pravdepodobnos┬Łou len zhoršila. Asteroid by sa síce rozdelil, avšak mnohé jeho ├Ęasti by napriek tomu dopadli na Zem, pri├Ęom by zasiahli ešte vä├Ęšie územie ako jednoliaty asteroid. Navyše, od istej ve┬żkosti (zhruba od 35 metrov – závisiac od konzistencie a zlo┼żenia dopadajúceho telesa) u┼ż atmosféra Zeme nepredstavuje ochranu pred dopadajúcimi telesami, a teda desa┬Ł stometrových asteroidov je rovnako ni├Ęivých (a v├»aka spomínanému rozmiestneniu na vä├Ęšom území azda ešte ni├Ęivejších) ako jeden asteroid, ktorý by mal hmotnos┬Ł rovnú sú├Ętu ich hmotností.

My sa sústre├»me nie na hollywoodske, ale na racionálnejšie mo┼żnosti riešenia. Pou┼żitie termonukleárnej nálo┼że má význam, ak by spôsobila odparenie (nielen rozbitie) vä├Ęšej ├Ęasti asteroidu. Výsledok tohto spôsobu je však ┬Ła┼żko predpovedate┬żný a riskantný – je toti┼ż extrémne závislý na presnej znalosti štruktúry, konzistencie a zlo┼żenia asteroidu, ├Ęo je prakticky nemo┼żné získa┬Ł bez celej svorky sond, vrtov a dostatku ├Ęasu na h├ąbkový prieskum asteroidu, a aj tak by tu v┼żdy bola ve┬żká neistota. Podobne je na tom aj spôsob vyu┼żívajúci odpálenie vä├Ęšieho po├Ętu menších povrchových jadrových nálo┼żí, ktoré by asteroid nepoškodili, ale by vplyvom zákona akcie a reakcie spôsobili jeho posun. Naneš┬Łastie ve┬ża asteroidov je zna├Ęne poréznych a nesúdr┼żných a je tu ve┬żmi ve┬żké riziko rozpadu asteroidu na fragmenty, ktoré mô┼żu by┬Ł, ako sme spomínali, ešte nebezpe├Ęnejšie – aj v├»aka tomu, ┼że proces roztrieštenia asteroidu u┼ż je nevratný. Skrátka, riziko je neakceptovate┬żne ve┬żké.


Priamy kinetický zásah je ├»alšou mo┼żnos┬Łou, ktorá však taktie┼ż hrozí rozpadom asteroidu na fragmenty. Jeho princíp je jednoduchý – zasiahnu┬Ł cie┬żový asteroid telesom, pri├Ęom kinetická energia dopadu spôsobí vychýlenie jeho dráhy. Európska kozmická agentúra ESA pripravuje dokonca misiu s cie┬żom testova┬Ł tento spôsob, pod názvom Don Quijote. Úspešná však u┼ż bola aj sonda Deep Impact, ktorá v roku 2005 zasiahla medeným projektilom o hmotnosti 370 kg jadro kométy 9P/Tempel. Projektil vyvrhol do priestoru mno┼żstvo hmoty z jadra kométy, ktorý okololetiaca sonda analyzovala. Cie┬żom teda nebolo zmeni┬Ł dráhu kométy, ale skúma┬Ł jej vnútornú štruktúru, v ka┼żdom prípade však je to pekná uká┼żka, ┼że technológia a navigácia je schopná navies┬Ł projektil aj na tak malý a rýchlo sa pohybujúci cie┬ż akým kométa ├Ęi asteroid sú. Mimochodom, zjasnenie kométy spôsobené vyvrhnutým materiálom bolo pozorovate┬żné aj zo Zeme. Podobne bola úspešná aj sonda Star Dust, ktorá v roku 2006 priviezla vzorku z kómy kométy (├Ęi┼że z jej "chvosta" - sonda na kométe nepristála) na Zem, a bolo mo┼żné zapoji┬Ł sa do jej analázy aj pomocou DC projektu Stardust@home. No a ke├» u┼ż spomíname sondy doposia┬ż vyslané k asteroidom ├Ęi kométam, nemô┼żme vynecha┬Ł európsku sondu Rosetta, ktorá má namierené ku kométe Churymov-Gerasimenko s plánovaným rande v roku 2014, ├Ęi americkú sondu Dawn, ktorá po viacerých odkladoch a dokonca úplnom zrušení nakoniec v sepetembri 2007 odštartovala k trpasli├Ęej planéte Ceres (najvä├Ęšie teleso v páse medzi Marsom a Jupiterom s priemerom takmer 1000 km), a Vesta (druhé najvä├Ęšie teleso v páse asteroidov s priemerom takmer 600 km). O týchto dvoch telesách máme len ve┬żmi málo informácii, pritom mô┼żu výrazne pomôc┬Ł nášmu pochopeniu štruktúry, minulosti a zlo┼żeniu asteroidov. Len pre zaujímavos┬Ł - štyri najvä├Ęšie asteroidy (Ceres, Juno, Palas a Vesta) boli od svojho objavu (Ceres bol objavený v roku 1801) a┼ż do roku 1845 pova┼żované za planéty (ke├»┼że všetci o├Ęakávali, ┼że medzi Marsom a Jupiterom by mala by┬Ł ešte jedna planéta), tak┼że slne├Ęná sústava mala nieko┬żko desa┬Łro├Ęí a┼ż dvanás┬Ł oficiálnych planét. A┼ż ke├» sa zistilo, ┼że nejde o planéty, ale len asteroidy, boli zo zoznamu vypustené - tak┼że prípad Pluta, ktoré bolo nedávno Medzinárodnou astronomickou úniou vyradené zo zoznamu planét, nie je vôbec prvý a ojedinelý. Astronómia je zjavne jednou z mála oblastí, ktorá si jednoducho svoje chyby otvorene prizná a napraví ich :-) . Vymenovanie doterajšieho úsilia ┬żudstva o stretnutia s asteroidmi ukon├Ęime zmienkou o sonde NEAR, ktorá v roku 2000 strávila neiko┬żko tý┼żd├▓ov na orbite okolo asteroidu Eros (320 x 366 km) a japonskej sonde Hayabusa (ku ktorej sa ešte v tomto ├Ęlánku vrátime).





Zásah kompéty 9P/Tempel projektilom zo sondy Deep Impact v roku 2005. Snímku získala sonda prelietavajúca okolo zasiahnutej kométy.



Inou dôvtipnou a prekvapujúco jednoduchou metódou je vyu┼żitie tzv. Jarkowskeho efektu. Ten spo├Ęíva v tom, ┼że slne├Ęné ┼żiarenie (ako u┼ż bolo spomenuté) vytvára tlak. Je známe, ┼że biely povrch odrá┼ża takmer všetko dopadajúce ┼żiarenie, zatia┬ż├Ęo tmavý povrch ho takmer všetko pohlcuje (vlastnos┬Ł odrazivosti sa nazýva albedo). Táto skuto├Ęnos┬Ł spôsobí, ┼że ak je ├Ęas┬Ł povrchu asteroidu výraznejšie bledšej farby ako iná, slne├Ęné ┼żiarenie bude vytvára┬Ł na rôzne ├Ęasti asteroidu rôzny tlak. Z dlhodobého h┬żadiska dochádza potom k zmene rotácie asteroidu a dokonca k miernej zmene jeho dráhy. Tento jav u┼ż bol v praxi pozorovaný a potvrdený. Ak by sme teda vyslali sondu, ktorá by rozprášila na polovici povrchu asteroidu (presné rozdelenie by záviselo od jeho geometrického tvaru) materiál s vysokou odrazivos┬Łou, inými slovami biely prášok, zatia┬ż├Ęo zvyšok povrchu by zostal tmavý (prirodzená odrazivos┬Ł asteroidov je menšia ne┼ż 10%), za nieko┬żko rokov az desa┬Łro├Ęí by sa dráha asteroidu mierne zmenila. Na nieko┬żkostometrov ve┬żký asteroid by posta├Ęilo len nieko┬żko ton materiálu, ├Ęo u┼ż je v technických mo┼żnostiach aj sú├Ęasných dru┼żíc (napr. sonda Cassini vyslaná ešte v roku 1995 a┼ż k Saturnu má hmotnos┬Ł nieko┬żko ton).

Gravita├Ęný traktor je ├»alšou dôvtipnou metódou ako u┼ż so sú├Ęasnou technikou spôsobi┬Ł posun dráhy asteroidu. Princíp je tie┼ż ve┬żmi jednoduchý – k asteroidu sa vyšle sonda, ktorá “zaparkuje” v tesnej blízkosti hroziaceho votrelca. Pomocou iónových motorov (ktoré u┼ż boli úspešne otestované na nieko┬żkých medziplanetárnych sondách, a ktoré sú narozdiel od chemických motorov schopné pracova┬Ł nepretr┼żite nieko┬żko mesiacov a┼ż rokov) so slabým ┬Łahom by sa udr┼żiavala neustále v po┼żadovanej pozícii vo├Ęi asteroidu (vo vzdialenosti nieko┬żko desiatok metrov), pri├Ęom svojou hmotnos┬Łou a vlastnou mikrogravitáciou by spôsobila v priebehu nieko┬żkých rokov zmenu dráhy asteroidu. Na nieko┬żkostometrový asteroid by posta├Ęila sonda s hmotnos┬Łou rádovo desiatich ton.





Gravita├Ęný traktor, ktorý svojou mikrogravitáciou v priebehu dostasto├Ęne dlhého ├Ęasu spôsobí malé vychýlenie dráhy asteroidu. Svoju polohu by udr┼żiaval pomocou iónových motorov schopných pracova┬Ł nepretr┼żite po dobu mnohých mesiacov a┼ż rokov. Zdroj: NASA.


Existujú aj ├»alšie návrhy, ako napr. umiestnenie solárnych plachiet na asteroid, ktoré vyu┼żijú (u┼ż nieko┬żkokrát zmie├▓ovaný) vplyv tlaku slne├Ęného ┼żiarenia; ├»alej sústredenie slne├Ęného ┼żiarenia na povrch asteroidu pomocou zrkadiel, a nieko┬żko ├»alších… Aj ke├» ┼żiaden z nich nebol priamo odskúšaný, predstavujú racionálne podlo┼żený arzenál spôsobov, ktoré v prípade dostato├Ęne skorého odhalenia rizika zrá┼żky mô┼żu zrá┼żke predís┬Ł.

Ako však vidíte, všetky (spo┬żahlivé) metódy vy┼żadujú práve ten dostato├Ęný predstih, s ktorým je potrebné zrá┼żku predpoveda┬Ł. Preto je tak dôle┼żité venova┬Ł ve┬żkú pozornos┬Ł mapovaniu zemského okolia a jeho analýze. Tak┼że – NASA pozoruj a deteguj, a Orbit@home – analyzuj, po├Ęítaj a predpovedaj! Máme výhodu, ┼że narozdiel od dinosaurov o riziku u┼ż vieme…


Juraj Kotulic Bunta, Ph.D



 

 

 




Príloha: Zaujímavé krátery a asteroidy v slne├Ęnej sústave:






Re┬Łaz kráterov na Jupiterovom mesiaci Ganymedes,
spôsobená dopadom kométy, ktorá sa pred dopadom rozpadla vplyvom gravitácie Jupitera (podobne ako kométa Shomekaer-Levy 9 v roku 1994). Zdroj: NASA.






South-Pole Aitken Basin – najvä├Ęší doposia┬ż odhalený kráter v slne├Ęnej sústave. Nachádza sa na našom Mesiaci, má priemer 2100 km (!), a vznikol v dobách tzv. Ve┬żkého bombardovania. Kvôli jeho ozrutným rozmerom (dopad takmer spôsobil rozpad Mesiaca) bolo kráter mo┼żné odhali┬Ł a┼ż v├»aka presným meraniam povrchových nerovností na Mesiaci pomocou obiehajúcich sond. Zaujímavos┬Łou je, ┼że Ve┬żké bombardovanie nastalo a┼ż cca 700 miliónov rokov po vzniku slne├Ęnej sústavy, ke├» u┼ż bola situácia pomerne pokojná a naša sústava u┼ż pomerne “uprataná”. Predpokladá sa, ┼że táto fáza bola spôsobená zmenami v dráhach vonkajších planét, ktoré sa pod┬ża po├Ęíta├Ęových simulácii postupne vz├»a┬żovali od Slnka – v istej fáze sa Neptún ako najvzdialenejšia planéta v├»aka tomuto vz├»a┬żovaniu dostal tak ├»aleko, ┼że narušil dráhy objektov Kuiperovho pásu asteroidov, pri├Ęom viacero z nich sa dostalo aj do vnútornej slne├Ęnej sústavy a ke├»┼że sa jednalo o telesá s priemermi stoviek kilometrov, spôsobili ozrutné impaktné krátery (okrem South-Pole Aitken je známy aj Caloris Basin na Merkúre. Najnovšie fotografie sondy Messenger z januára 2008 ukazujú, ┼że tento kráter má priemer úctyhodných cca 1600 km). Podporou pre túto mo┼żnos┬Ł je aj fakt, ┼że Neptúnove mesiace vykazujú mnohé anomálie, poukazujúce na to, ┼że sú to vlastne zachytené telesá Kuiperovho pásu - okrem ich zlo┼żenia podobného zlo┼żeniu Pluta ich usved├Ęuje aj to, ┼że rotujú okolo Neptúnu proti smeru jeho rotácie (nemohli teda vzniknú┬Ł spolo├Ęne s ním). Najvä├Ęším takýmto jeho zachyteným mesiacom je Tritón, siedmy najvä├Ęší mesiac v slne├Ęnej sústave s priemerom a┼ż 2700 km. Iné Neptúnove mesiace zas vykazujú znaky kompletného roztrieštenia a opätovného zlo┼żenia. Takto sú pekne logicky poprepájané udalosti vonkajšej aj vnútornej slne├Ęnej sústavy. Odha┬żovanie týchto katakliziem je ako vzrušujúca historická detektívka – dôkazy máme pekne naservírované, len si ich treba správne vylo┼żi┬Ł a pospája┬Ł dohromady… Zdroj: NASA.




Saturnov mesiac Mimas sa takmer rozpadol,
ke├» dostal zásah od asteroidu, ktorý vytvoril vzh┬żadom na jeho rozmery obrovský 130 km kráter pomenovaný Herschel. Zdroj: NASA.






Manicouagan kráter v kanadskom Quebecu,
jeden z najvä├Ęších zachovaných impaktných kráterov na Zemi. Dnes je naplnený vodou jazera o priemere 70 km, je to však len jeho vnútorný val. Vonkajší val, ktorý za 210 miliónov rokov vymazala erózia, a odhalili ho geológovia, mal priemer 100 km. Všetky zachované krátery na Zemi sú však pomerne mladé (├Ęo┼że je to 200 miliónov rokov, ke├» Zem vznikla pred 4,6 miliardami rokmi, a navyše posledné stámilióny rokov sú z h┬żadiska intenzity bombardovania relatívne pokojné), preto┼że staré a naozaj ve┬żké u┼ż dávno vymazala erózia a drift kontinentov. Zdroj: NASA.






Asteroid Itokawa,
ktorý bol cie┬żom návštevy japonskej sondy Hayabusa, ktorá ako prvá sonda odobrala a má prinies┬Ł vzorky materiálu priamo z asteroidu na Zem (bohu┼żia┬ż sa vyskytli technické problémy, v├»aka ktorým nie je isté, ├Ęi odber vzorky prebehol úspešne - dozvieme sa to a┼ż pro príchode sondy naspä┬Ł na Zem a otvorení kontajneru na vzorky v júni 2010). Tento asteroid sa skladá z dvoch menších asteroidov, ktoré pôvodne okole seba obiehali, ale ├Ęasom sa k sebe priblí┼żili a splynuli, spojené su┬Łou, malými balvanmi a prachom. Preto má tvar "nepodareného zemiaku" ├Ęi "burského oriešku", a takisto u┼ż aj na prvý poh┬żad nedostatok kráterov. Nie je to ni├Ę výnimo├Ęné - vedci boli posledné roky prekvapení, ke├» zistili, ┼że mno┼żstvo asteroidov je dvojitých, dokonca aj trojitých ├Ęi viacnásobných. Vysvetlil sa tým aj fakt, ┼że na telesách slne├Ęnej sústavy je podozrivo ve┬ża dvojitých kráterov, ktoré vznikli práve dopadom dvojitých planétok. Je to krásna uká┼żka nami spomínaného nekone├Ęného príbehu - zlu├Ęovanie ├Ęi zrá┼żky a rozbíjanie asteroidov neustále pokra├Ęuje, aj ke├» so zni┼żujúcou sa intenzitou... Zdroj: JAXA (Japan Aerospace Exploration Agency.)






Jazerá East Clearwater v Kanade,
ktoré vznikli dopadom dvojitého asteroidu. Zásah dvojitým projektilom nie je v slne├Ęnej sústave výnimo├Ęný. Zoznam všetkých objavených kráterov na tvári našej Zeme vrátane presných údajov a fotografií nájdete na tejto stránke. Zdroj: NASA.






Prvý objavený dvojitý asteroid - Ida a Dactyl.
Fotografiu zosnímala sonda Galileo v roku 1993 pri tesnom prelete popri asteroide. V propredí vidíte hlavný asteroid Ida s rozmermi cca 60x25x20 km, vpravo v dia┬żke je jeho súputník Dactyl s priemerom 1,4 km, ktorý okolo neho obieha v priemernej vzdialenosti 108 km raz za 1,54 d├▓a. Aj ke├» tento asteroid nekrí┼żi dráhu Zeme, spomedzi tých ├Ęo ju pretínajú sú známe štyri dvojité, dokonca za├Ęiatkom roku 2008 bol objavený prvý trojitý asteroid 2001 SN263 krí┼żiaci dráhu našej materskej planéty - mimochodom, bol objavený starým známym "se┬Łáckym" rádiotelesoppom v Arecibo. Trojitých asteroidov v páse planétok je však znýmych ve┬ża. Koniec koncov, v Kuiperovom páse nie sú zriedkavé dokonca ani štvorité systémy - poznaáme zatia┬ż dva, jedným z nich je známe Pluto so svojim mesiacom Charónom (objaveným v roku 1979) a ├»alšími dvoma malými satelitmi Nix a Hydra, objavenými v roku 2005. Zdroj: NASA.





















a)

b)

c)
Medzi zaujímavé objekty patria aj mesia├Ęiky planét (ktoré ├Ęastokrát len zachytenými asteroidmi).
Na obrázkoch vidíme mesia├Ęik Saturnu zvaný Atlas [a) poh┬żad zboku. b) poh┬żad zhora, c) po├Ęíta├Ęový model], ktorý svoj pôvodne "klasický asteroidný" tvar zmenil akumulovaním hmoty zo Saturnovho prstenca, v ktorom obieha okolo svojej materskej planéty. Výsledkom je vzh┬żad rozhodne netradi├Ęný, a síce nie├Ęo, ├Ęo sa podobá na lietajúci tanier. :-) Zdroj: NASA.

Pripomienky a komentáre k ├Ęlánku




Vytvoril: Duro Kotulic Bunta [20. febru├ír 2008 16:18:22] / UpravenÚ: [21. febru├ír 2008 10:30:42] / PoŔet zobrazenÝ: [9566]