|
Astronomick snmok da 
|
|
|
 |
| |
|
Vytvoren/Upraven:
18. september 2008 21:32:09 | |
 Simulaèné modely dynamiky prenosu malárie a jej vplyvu na zdravie sú dôležitým nástrojom na reguláciu jej šírenia. Sú využívané na urèenie optimálnych stratégií pre dodávku sietí na komáre, chemoterapie alebo nových vakcín, ktoré sa v súèasnosti vyvíjajú a testujú. Takéto modely sú však extrémne nároèné na výpoètový výkon, vyžadujú simuláciu obrovskej populácie s rôznymi parametrami a sociálnymi faktormi, ktoré ovplyvòujú šírenie ochorenia.
Švajèiarsky tropický inštitút (The Swiss Tropical Institute - STI), vyvinul poèitaèový model pre epidemiológiu malárie a zapojil doò asi 40 PC, ktoré vykonávali predbežné výpoèty. Na potvrdenie týchto modelov je však potrebný podstatne väèší výkon, aby dostatoène simuloval celý rozsah zásahov a spôsobov prenosu ochorenia, ktoré sú podstatné pre reguláciu malárie v Afrike.
To je dôvod, preèo bol projekt http://www.malariacontrol.net/ vytvorený, t.j. aby spojil dostupnú vo¾nú kapacitu poèítaèov tisícov dobrovo¾níkov z celého sveta, ktorá by pomohla vedcom predpoveda a teda aj kontrolova šírenie malárie. Predpokladá sa, že aplikácia v priebehu rádovo mesiacov, použijúc tisíce PC, prinesie výsledky, ktoré by využitím len poèítaèov vedcov, boli k dispozícii v horizonte desiatok rokov.
Množstvo týchto PC bude hlavne z rozvinutého sveta. Ale napr. cie¾om projektu [email protected], je zapoji do vývoja aplikácií aj africké inštitúcie.
|
|
Vytvoren/Upraven:
17. máj 2008 13:04:09 | |
 Po dlhšom èase je tu k dispozícii už dávno avizovaný èlánok o gravitaèných vlnách ktorý vyšiel v èasopise 21. století s ktorého súhlasom ho uverejòujeme aj na týchto stránkach. Èlánok je v PDF na stiahnutie. Vïaka patrí nášmu èlenovi, autorovi èlánku - Jurajovi Kotuliè Bunta.
|
|
Vytvoren/Upraven:
14. máj 2008 17:23:32 | |
 Rádioaktivita sa stala strašiakom ¾udstva. Keï sa povie, že nieèo je rádioaktívne, je to ako by sa povedalo, že je to smrte¾ne jedovaté. Je to ale skutoène tak? Pozrime sa v tomto èlánku spoloène na štyri najèastejšie mylné názory a viacero zaujímavostí zo sveta, o ktorých ¾udia poväèšine nevedia. Èlánok nie je priamo o žiadnom z Boinc projektov, avšak výzkum vplyvu rádiácie na biochémiu organizmu využíva okrem iného aj výsledky projektov ako je napr. Rosetta, QMC èi ïalšie biochemicko-medicínske projekty.
|
|
Vytvoren/Upraven:
21. február 2008 10:30:42 | |
 Pri poh¾ade na noènú oblohu mnohých z nás pochytí fascinácia håbkou neznámych priestorov – hviezdy, ktoré vidíme, sú vzdialené desiatky i stovky svetelných rokov, staèí malý ïalekoh¾ad a vidíme ešte podstatne ïalej. Èo všetko tieto priestory obsahujú? Aké tajomstvá a neznámo sa v nich skrýva? Urèite je tam toho mnoho èo objavova, a je zaujímavé vedie, že vôbec nemusíme chodi ïaleko – netreba ani opusti priestory našej vlastnej slneènej sústavy aby sme sa dozvedeli viacero prekvapujúcich vecí. V jej minulosti jestvujú zaujímavé momenty, ktoré výrazne ovplyvòujú našu prítomnos aj budúcnos. Nie je na zahodenie o niektorých z nich si nieèo poveda, a to predovšetkým v súvislosti s projektom [email protected] a medziplanetárnou hmotou, ktorou sa zaoberá. |
|
Vytvoren/Upraven:
03. január 2008 18:50:05 | |
 Na úèas v BOINC je potrebné nainštalova jednoduchý software zvaný Boinc manager. Tento software zabezpeèuje pripojenie sa k želanému projektu (aké projekty sú k dispozícii, sa doèítate o kúsok nižšie) a celý "business" s tým spojený. |
|
Vytvoren/Upraven:
10. december 2007 20:22:02 | |
 BOINC, stredne chránený systém pre dobrovo¾nícke výpoèty, dovo¾uje hostite¾om pripojenie k viacerým projektom. Každý hostite¾ periodicky žiada prácu zo servera projektu a vykonáva prácu. Tento proces zahròuje štyri súvisiace postupy:
1. Spustite¾né úlohy na hostite¾ovi, èo urobi?
2. Kedy a z ktorého projektu by mal hostite¾ žiada ïalšiu prácu?
3. Ko¾ko jednotiek by mal server posla v odpovedi na danú žiados?
4. Ako odhadnú zostávajúci èas výpoètu úlohy?
V tomto èlánku zvažujeme nieko¾ko alternatív pre každý z týchto postupov. Použitím simulovania, študujeme rôzne kombinácie postupov, porovnávame ich na základe nieko¾kých vykonaní metriky a v rozsahu parametrov, takých ako premenlivos trvania úlohy, nepresný hranièný termín, a poèet pripojených projektov.
|
|
Vytvoren/Upraven:
03. apr 2007 16:03:41 | |
BoincView (ïalej len BV) je užitoèný program pomocou ktorého je možné pohodlne ovláda viacero poèítaèov na ktorých beží BOINC Manager a to z jedného poèítaèa ktorý ale musí spåòa urèité požiadavky. Pritom nie je dôležité operaèný systéme beží na ovládaných poèítaèom. Aplikácia BV je ale urèená pre operaèný systém Windows. |
|
Vytvoren/Upraven:
04. júl 2006 09:46:26 | |
 Objav gravitaèných vån s pomocou projektu [email protected] nebude znamena len prevrat v možnostiach pozorovania vesmíru. Veda má jednu krásnu vlastnos - je ako skladaèka, v ktorej jeden objav má za následok èastokrát množstvo ïalších, podobne ako zloženie èasti puzzle vám pomôže posklada jej zvyšok. Objav gravitaèných vån spôsobí rozvoj gravitaènej fyziky, na ktorej konci - ak trošku popustíme uzdu vedeckej fantázii - môže by ovládnutie gravitácie èlovekom a napr. aj možnos cestova vesmírom v kozmických lodiach s gravitaèným pohonom èi prostredníctvom rotujúcich èervích dier. Projekt [email protected] a napr. Star Trek teda vonkoncom nemusia by nato¾ko vzdialené ako by sa na prvý poh¾ad zdalo. Naivná predstava? Vôbec nie - staèí sa pozrie na históriu vedy a súèasný stav fyziky. |
|
Vytvoren/Upraven:
07. máj 2006 14:20:35 | |
 Dòa 3. mája sa zaèala distrubúcia pracovných jednotiek projektu [email protected] nazvaná "Rožšírené [email protected]". Táto nová verzia je dvojnásobne citlivejšia na Gausové signály ako aj na niektoré pulzné signály v porovnaní s pôvodnou verziou [email protected]. Toto zvýšenie citlivosti so sebou prináša väèšie množstvo analýz ktoré musia by zrealizované a to si vyžaduje viacej výpoètového výkonu. Ale vïaka mnohým dobrovo¾níkom bola táto nová aplikácia ve¾mi slušne optimalizovaná a to do takej miery že niektoré jednotky spracuje rýchlejšie ako stará verzia. Na druhej strane niektoré jednotky, vedecky povedané tie najlepšie, najhodnotnejšie, potrebujú omnoho viac èasu. |
|
Vytvoren/Upraven:
06. október 2007 16:44:26 | |
Náš tím je ku dnešnému dòu zapojený už do 20 rôznych projektov. V drvivej väèšine projektov sme v rebríèkoch v prvej pädesiatke a v mnohých aj na výrazne lepšom mieste. Preto je naèase zaèa diskusiu o loge nášho tímu. |
|
Vytvoren/Upraven:
13. apr 2006 04:51:34 | |
 Vesmírny výah je zariadenie, ktoré pod¾a súèasného tempa rozvoja technológií bude už onedlho realizovate¾né, a poskytne nám revoluèné nieko¾kodesiatok až stonásobné zlacnenie vynášania nákladu na obežnú dráhu okolo Zeme a nieko¾ko stotisícnásobné zlacnenie prepravy nákladu k blízkym planétam. Bude znamena naozajstný prelom v kozmickom veku a umožní skutoèný prienik druhu Homo Sapiens Sapiens do vesmíru, s enormným zlacnením všetkých technologických výdobytkov založených na kozmickom priemysle a rozvojom ïalších v budúcnosti. V tomto èlánku by sme si povedali základné informácie o vesmírnom výahu, aký je jeho princíp, a ako vyzerajú plány na jeho uskutoènenie, keïže projekt vïaka pokroku v nanotechnológiách nepatrí už len do ríše sci-fi. |
|
Vytvoren/Upraven:
25. júl 2005 10:51:36 | |
 Jednou z najkrajších a zároveò principiálne charakteristických vlastností vedy je vzájomná súvislos poznatkov a faktov. Osobitne sa to týka najmä vied prírodných. V tretej èasti tohto miniseriálu sa pozrieme bližšie na niektoré z týchto súvislostí. Opä sa vrátime k neutrónovým hviezdam a povieme si z èoho sa skladajú a èo vlastne astrofyzika dnes o týchto zaujímavých a extrémnych objektoch vie. Èlánok je písaný populárnou formou, je však užitoèným preh¾adom problematiky aj pre odborne fundovanejších èitate¾ov. |
|
Vytvoren/Upraven:
01. júl 2005 03:34:58 | |
 Po osvetlení pôvodu páchate¾ov sa teraz pozrime podrobnejšie aj na samotné gravitaèné vlny a ich súvis s neutrónovými hviezdami, na ich význam pre fyziku a pochopenie vesmíru, ako aj na niektoré zaujímavosti z astrofyzikálneho sveta a takisto o tom, že moderná veda je èastokrát odvážnejšia ako science fiction.
|
|
Vytvoren/Upraven:
16. jún 2005 06:19:39 | |
 Milí spoluBOINCovníci, takže máme spustenú oficiálnu verziu projektu [email protected]. Táto séria troch èlánkov by chcela doplni základný popis projektu a pozrie sa naò aj z troška iného uhlu a osvetli vám niektoré zaujímavé a dôležité súvislosti.
Jedným z hlavných pôvodcov gravitaèných vån, na ktorých sú zamerané aj zariadenia, z ktorých údaje vaše poèítaèe analyzujú, sú neutrónové hviezdy/pulzary. V prvej èasti sa teda pozrieme na zrod, život a smr hviezdy a osvetlíme kedy a preèo môžu neutrónové hviezdy a pulzary vzniknú. Je písaná jednoduchou formou prístupnou každému, nemusíte vedie niè o fyzike ani astronómii.
|
|
Vytvoren/Upraven:
07. jún 2005 06:42:33 | |
 Urèite ve¾a z nás, ktorí sa zúèastòujeme na projekte [email protected], sa aspoò raz zamyslelo nad tým, èi robíme naozaj maximum èo sa dá pre kontakt s mimozemskou civilizáciou. Nie je èakanie na signál predsa len stále príliš pasívna metóda? Nemôžme sa pokúsi o nieèo aktívnejšie, nespolieha sa len na to, že sa nám niekto ozve?
Máme pre vás dobrú správu – áno, môžme urobi aj viac. Môžme sa pokúsi nájs mimozemský život a teda prípadne aj civilizáciu priamejšie – aktívnym h¾adaním, nielen pasívnym èakaním na signál. Dokonca takáto snaha má už aj názov – Darwin a TPF. Preèítajte si o nich viac v tomto èlánku.
|
|
Vytvoren/Upraven:
06. jún 2005 09:33:16 | |
 Už pred mnohými rokmi vyslovil Albert Einstein myšlienku, že sme unášaní vesmírom plným vån. Zrážajúce sa èierne diery, kolabujúce hviezdy a rotujúce nebeské telesá, pulzary, vytvárajú vlny v továrni priestoru a èasu, ktoré deformujú náš svet. Tieto gravitaèné vlny vàtajú v hlave vedcom už takmer celé storoèie. Vzrušujúce nové experimenty nám možno pomôžu zachyti tieto vlny a tak otvori úplne nové okno do vesmíru – ale na to je treba práve vaša pomoc! |
|
Vytvoren/Upraven:
02. jún 2005 12:46:00 | |
 Iste si väèšina z vás pamatá na svoje detstvo. Pamätáte si aj na ten pocit odha¾ovania neznámeho, keï ste chceli vedie, èo sa skrýva za nasledujúcim domom alebo potokom? Alebo keï vám rodièia dovolili by poprvý raz pri televízore aj dlhšie do noci? Keï ste prvýkrát pobozkali svoju lásku? Ak áno, tak sa pravdepodobne vo vás stále skrýva tá iskra, ktorá vedie vedcov k riešeniu doposia¾ nerozlúštených záhad (nielen) prírody a v kútiku svojej duše možno ešte stále skrývate to detské nadšenie a zapálenie sa pre neznámu vec. Avšak - nie každý kto si zachoval tento dobrodružný objavite¾ský elán sa musel sta hneï vedcom - a najmä pre takých je urèený BOINC a projekty pod ním obsiahnuté. BOINC je ve¾mi jednoduchou metódou ako èiastoène uspokoji svoju túžbu po objavovaní.
Prípadne pre tých, ktorých vedecká stránka projektov až tak nezaujíma, ešte vždy je tu takisto ve¾mi zaujímavé a niekedy aj napínavé súaženie o napoèítané kredity... V každom prípade je ale užitoèné poveda si pár struèných slov o náplni projektov, na ktorých sa môžete zúèastni, èo poviete?
|
|
Vytvoren/Upraven:
06. jún 2005 09:37:27 | |
Tak toto je asi najèastejšia otázka užívate¾ov ktorí sú zúèastnení na distribuovaných projektoch, prièom každý projekt má svoj vlastný systém distribúcie dát, prímania dát a ich vyhodnocovania. Preto som si aj ja položil túto otázku aj keï som pod BOINC-om od 23. júna 2004, viac ako polroka. Myslím ale že práve preto mám urèité skúsenosti a na postavenú otázku viem teraz lepšie nájs odpoveï alebo odpovede (viem že ich bude viac) ako kedyko¾vek predtým. Nechcem tu nikomu dáva rozumy, sú to všetko len moje názory a každý má právo s nimi nesúhlasi. slavko.sk |
|
Vytvoren/Upraven:
01. jún 2005 10:17:46 | |
 LHC je skratka pre Large Hadron Collider, èiže Ve¾ký hadrónový urých¾ovaè. Urých¾ovaè je zariadenie, ktoré služi na urých¾ovanie èastíc a následne na ich zrážanie. Fyzici sa tu vo svojom úsilí v podstate podobajú deom, ktoré tiež zo zvedavosti všetko rozoberajú na èo najmenšie dieliky, aby zistili, že “z èoho sa tá hraèka skladá”. Teda fyzici v podstate rozbíjajú hmotu na èo najmenšie èiastoèky (èiže èastice), ktoré potom pomocou zložitých detektorov podrobne skúmajú. |
|
Vytvoren/Upraven:
17. október 2004 22:55:49 | |
 Klimatické modely predpovedajú zásadné zmeny klimatických pomerov na Zemi v dnešnom 21. storoèí. Ale existuje ve¾ká nejednoznaènos v tom, èo predpovedajú a teda ako sa s tým vysporiadame? Pokia¾ sa nadhodnotí rýchlos a rozsah klimatických zmien, môže ¾udstvo zbytoène spanikári a investova obrovské množstvo prostriedkov na riešenie problémov ktoré sa ukážu ako nepodstatné aj keï model hovoril nieèo iné. Na druhej strane, ak model podcenil zmeny, výsledkom budú nedostatoèné a neskoré opatrenia keïže sa oèakávali nepodstatné zmeny. |
|
Vytvoren/Upraven:
5. september 2004 13:14:27 | |
 Astroseti: SERENDIP je nastarším z aktívnych SETI programov. Naštartoval v roku 1979 v Hat Creek-u, nieko¾kokrát sa presahoval na iné teleskopy, až koneène zaèal naplno fungova v Arecibe v roku 1992. Vyzerá to, že teraz budete musie poèka na postavenie vysnívaného teleskopu na odvrátenej strane mesiaca, aby ste mali k dispozícii lepší teleskop.
Dan Werthimer: Rádioastronómovia pripravujú nový teleskop, „štvorcové kilometrové pole“ (SKA), ktoré bude schopné rovnakého príjmu, ako 10 teleskopov v Arecibe. Zároveò bude schopné zamera sa na mnoho cie¾ov na oblohe naraz. Podobné modelové teleskopy sa postavili a skúšaju sa v Kanade, Austrálii, Holandsku, Èíne, Indii a USA.
|
|
Vytvoren/Upraven:
27. júl 2004 10:02:29 | |
 "Computing Fast Fourier Transform"
Práve tu sa robí hlavné spracovanie prijatého signálu. Prijatý signál obsahuje rôzne frekvencie a preto je potrebné nájs v òom prípadné "tóny" a konštantné, pokia¾ možno dostatoène intenzívne signály. Na toto sa používa komplexná, tzv. rýchla fourierova transformácia (skratka FFT).
Výsledkom tejto transformácie je graf ktorý je možné vidie v spodnej èasti a tvorí väèšinu grafického zobrazenia. Ukazovate¾ na pravej strane grafu nám ukazuje ako ïaleko sa poèítaè dostal v analýze spracovávanej vzorky. |
|
Vytvoren/Upraven:
14. október 2004 12:12:35 | |
Systém BOINC je softvérová platforma špeciálne vyvinutá pre distribuované výpoèty využívajúca dobrovo¾ne poskytnuté zdroje poèítaèov pripojených na internet. Táto infraštruktúra je vhodná na použitie v rôznych projektoch a jedným z nich je práve projekt [email protected] pre ktorý bola vlastne táto platforma vyvinutá.
Tento èlánok sa zaoberá najmä ozrejmením si všetkých zmien v v projekte SET[email protected], nastavením a popisom klienta BOINC a klienta [email protected]. |
|
Vytvoren/Upraven:
16. apríl 2003 | |
 O polnoci (atlant. èasu), v pondelok 24. marca 2003 skonèila akcia s názvom Stellar Countdown v rámci projektu [email protected]. 24-hodinové pozorovanie potrebné pre revíziu už navštívených s¾ubných vesmírnych zdrojov signálu malo pôvodne zabra tri dni, nakoniec bol ale potrebný celý týždeò. Výskyt výnimoèných slneèných erupcií sažil práce, ktoré tak boli zakonèené 14-hodinovým pozorovacím maratónom... |
|
Vytvoren/Upraven:
2. apríl 2003 | |
 Predpokladajme, že v rámci projektu SETI bude zachytený signál, ktorý bude pravdepodobne pochádza od mimozemskej civilizácie. Èo šastný vedec - "nálezca" urobí ïalej?
|
|
Vytvoren/Upraven:
23. január 2003 | |
Ponúkame Vám ïalšie informácie o projekte BOINC a naò nadväzujúceho projektu AstroPulse.
|
|
Vytvoren/Upraven:
9. september 2002 | |
 Terajší projekt [email protected] ukonèí svoju èinnos v priebehu budúceho roku. Priaznivci tohoto projektu sa však nemusia nièoho
obáva - pracujeme na nových projektoch, ktoré by mali nadviaza na doterajšie využitie poèítaèov miliónov dobrovo¾níkov
pre vedecký výskum. Naše plány zahàòajú nasledovné ... |
|
Vytvoren/Upraven:
19. júl 2002 | |
 Od momentu, keď inžinier Bellových telefonických laboratórií Karl G. Jansky zistil rádiový šum, prichádzajúci z oblasti okolo stredu galaxie Mliečnej dráhy, bádatelia obracali citlivé antény smerom k oblohe. Počas ďalších desaťročí nasledujúce generácie sofistikovaných rádioteleskopov a prijímačov nielen že pomáhali astronómom a fyzikom objaviť mnoho nových zdrojov prírodného rádiového vyžarovania (napr. galaxie, neutrónové hviezdy, pulzary a pod.), ale pomáhali odkrývať niektoré z najprekvapujúcejších záhad kozmológie ...
|
|
Vytvoren/Upraven:
4. jún 2002 | |
 Fascinovaný ideou spojenia sa s mimozemskou civilizáciou niekedy zabúdame, že projekt [email protected] nie je zameraný iba na hľadanie inteligencie medzi hviezdami. Je to tiež obrovský počítač vedeckého
experimentu neslýchaného rozmeru, umiestnený tu na Zemi. S viac ako 3,5 miliónmi členov z celého sveta je projekt [email protected] zďaleka najväčšia a najsilnejšia počítačová sieť, aká kedy bola postavená ... |
|
Vytvoren/Upraven:
13. február 2002 | |
 Doteraz [email protected] z celkového prenosového pásma 70Mbit/s zaberalo približne 25Mbit/s a zvyšných 45Mbit/s využívali ostatní užívatelia. Na zaèiatku tohoto roku však došlo k neoèakávanému a nevysvetlite¾nému nárastu využitia internetového pripojenia ostatnými užívate¾mi. Poèas špièiek využitie pripojenia dosahuje 100% jeho kapacity. Ak by malo ma [email protected] znovu minimálne pripojenie 25Mbit/s, musela by sa ostatná prevádzka zredukova do pôvodného stavu. |
|
Vytvoren/Upraven:
29. december 2001 | |
 Mnoho svetelných rokov ïaleko, v inom sektore galaxie, mimozemská civilizácia vyslala èistý a presný rádiový signál do vesmíru. O mnoho rokov neskôr, keï tento signál dorazí k Zemi, je tento signál len slabá ozvena, tažko odhalite¾ná zariadeniami vyrobenými ¾udskou rukou. Len najväèší rádioteleskop na Zemi, 305 metrov široký umiestnený v Arecibe, je nato¾ko citlivý, aby zachytil takéto mimozemské vysielanie. Tento signál je zaznamenaný a nahraný v momente, ako dopadne na odrazovú vrstvu teleskopu a zachytí ho príjmová anténa. Potom je odoslaný do výskumného centra v Berkeley, v Kalifornii (USA), kde vedci èakajú a dúfajú, že raz takýto signál príde. |
|
Vytvoren/Upraven:
21. december 2001 | |
 Èo si robil pre tým, ako si sa zaèal zaujíma o SETI?
DW: Na strednej škole som èítal knihy od Carla Sagana, Isaaca Asimovova, Georga Gamovova, a pravidelne som sledoval seriál Star Trek. Neskôr som sa pripojil do "Homebrew Computer Club" - poèítaèového klubu a zaèal som navrhova hardware a software na h¾adanie inteligentných signálov z vesmíru. Ve¾a zo zakladate¾ov Silicon Valley zaèínalo práve v tomto klube, vrátane Steva Wozniaka a Steva Jobsa ktorí neskôr založili Apple. Vyzerá to, ze každý z nich sa stal slávnym a bohatým okrem mòa... |
|
Vytvoren/Upraven:
22.december 2001 | |
SETI (Search for Extraterrestrial Intelligence - H¾adanie mimozemskej inteligencie)
je projekt zameraný na h¾adanie inteligentného mimozemského života vo vesmíre. Na výskum sa
používajú najvýkonnejšie rádioteleskopy. Tento výskum je závislý od mnohých faktorov, prièom
najlimitujúcejší faktor je faktor ekonomický. Viac ako 40 roèný výskum bol už približne 3 krát
zastavený práve pre nedostatok finanèných prostredkov. S týmito problémami sa výskum stretával
od zaèiatku. Za SETI totiž nestáli a ani nestoja ve¾ké a bohaté spoloènosti, tento výskum
sa stretáva s uštipaènými poznámkami a niekedy až s výsmechom. Preto sa h¾adal vhodný spôsob ako
výskum realizova s minimálnymi nákladmi a s ve¾kou úèinnosou. Použili výkonné rádioteleskopy,
ktoré sú podstatne lacnejšie ako napr. optické pozorovania a iné metódy. Analýzou prijatých
signálov sa dá pomocou Gaussovej krivky urèi, ktoré signály sú odlišné od iných. Táto
teória vychádza z predpokladu, že práve tých signálov, ktoré sú vysielané mimozemskou
inteligenciou je ove¾a menej v porovnaní s ostatnými (napr. prírodné, odrazené pozemské). Z toho
dôvodu musia rádioteleskopy sledova ve¾ké rozsahy frekvencií, v ktorých sa môžu ukrýva práve
tie signály, ktoré výskum SETI h¾adá. Túto situáciu ešte podstatne zhoršuje ve¾ké rušenie zo Zeme,
a to napr. mobilné telefóny, tevízne a rádiové vysielanie, GPS. Práve tieto signály môžu úplne
ruši tie, ktoré sa snažíme zachyti. |
|
Vytvoren/Upraven:
10. február 2006 13:00:30 | |
Pred nedávnom sa mi "podarilo" urobi jednu WU za 1h 55min na AMD Thunderbird 1.04GHz, 128MB PC2100 DDRAM CAS2;)). Pozri obrázok nižšie. Nejedná sa o fikciu ani o vtip. Na tomto príklade vidie, že každá jedna WU vyžaduje odlišný èas na analýzu a napr. pri testovaní treba vždy použi tú istú wu. Test
|
|
|
|
 |
|
