Domov
Novinky
Projekt
Archív ?lánkov
Optimaliz√°cia
N√°vody
Galéria
Stiahnite si
Odkazy
Diskusné fórum
Fórum - archív
Vyh¬ĺad√°vanie
TO-DO
Kontakt

BOINC.SK


Od 1.1.2002


Astronomickż
snŪmok
dÚa

APOD






Page Rank
 
 
Stru√®n√Ĺ preh¬ĺad BOINC projektov

Iste si v√§√®Ň°ina z v√°s pamat√° na svoje detstvo. Pam√§t√°te si aj na ten pocit odha¬ĺovania nezn√°meho, ke√Į ste chceli vedie¬Ě, √®o sa skr√Ĺva za nasleduj√ļcim domom alebo potokom? Alebo ke√Į v√°m rodi√®ia dovolili by¬Ě poprv√Ĺ raz pri telev√≠zore aj dlhŇ°ie do noci? Ke√Į ste prv√Ĺkr√°t pobozkali svoju l√°sku? Ak √°no, tak sa pravdepodobne vo v√°s st√°le skr√Ĺva t√° iskra, ktor√° vedie vedcov k rieŇ°eniu doposia¬ĺ nerozl√ļŇ°ten√Ĺch z√°had (nielen) pr√≠rody a v k√ļtiku svojej duŇ°e moŇĺno eŇ°te st√°le skr√Ĺvate to detsk√© nadŇ°enie a zap√°lenie sa pre nezn√°mu vec. AvŇ°ak - nie kaŇĺd√Ĺ kto si zachoval tento dobrodruŇĺn√Ĺ objavite¬ĺsk√Ĺ el√°n sa musel sta¬Ě hne√Į vedcom - a najm√§ pre tak√Ĺch je ur√®en√Ĺ BOINC a projekty pod n√≠m obsiahnut√©. BOINC je ve¬ĺmi jednoduchou met√≥dou ako √®iasto√®ne uspokoji¬Ě svoju t√ļŇĺbu po objavovan√≠.
Pr√≠padne pre t√Ĺch, ktor√Ĺch vedeck√° str√°nka projektov aŇĺ tak nezauj√≠ma, eŇ°te vŇĺdy je tu takisto ve¬ĺmi zauj√≠mav√© a niekedy aj nap√≠nav√© s√ļ¬ĚaŇĺenie o napo√®√≠tan√© kredity... V kaŇĺdom pr√≠pade je ale uŇĺito√®n√© poveda¬Ě si p√°r stru√®n√Ĺch slov o n√°plni projektov, na ktor√Ĺch sa m√īŇĺete z√ļ√®astni¬Ě, √®o poviete?

SETI@home ‚Äď
h¬ĺadanie r√°diov√Ĺch sign√°lov od mimozemsk√Ĺch civiliz√°ci√≠.

K tomuto projektu pravdepodobne netreba ve¬ĺa hovori¬Ě, ale predsa pre √ļpln√Ĺch nov√°√®ikov (ostatn√≠ m√īŇĺte tento odstavec presko√®i¬Ě) - je najstarŇ°√≠m z masovo rozŇ°√≠ren√Ĺch projektov distribuovan√Ĺch v√Ĺpo√®tov (i ke√Į pre presnos¬Ě treba pripomen√ļ¬Ě, Ňĺe menŇ°ie a menej rozŇ°√≠ren√© projekty existovali uŇĺ aj pred n√≠m, napr. GIMPS...). Ako uŇĺ vypl√Ĺva z jeho n√°zvu - Search for Extraterrestrial Intelligence at Home ‚Äď ide o h¬ĺadanie mimozemsk√Ĺch civiliz√°ci√≠ doma, √®iŇĺe nie√®o na sp√īsob "babka k babce bud√ļ kapce" - kaŇĺd√Ĺ kto vlastn√≠ po√®√≠ta√® s moŇĺnos¬Ěou aspo√≤ ob√®as sa pripoji¬Ě na internet, m√īŇĺe venova¬Ě nevyuŇĺit√Ĺ v√Ĺkon h¬ĺadaniu mimozemsk√Ĺch sign√°lov v d√°tach z najv√§√®Ň°ieho r√°dioteleskopu na svete, ktor√Ĺ je umiestnen√Ĺ v Arecibo. Na celom svete sa za nieko¬ĺko rokov existencie tohoto unik√°tneho projektu do neho zapojilo uŇĺ pribliŇĺne p√§¬Ě mili√≥nov ¬ĺud√≠ (i ke√Į po√®et akt√≠vnych √®lenov je ove¬ĺa niŇĺŇ°√≠ - nieko¬ĺkostotis√≠c), pri√®om spolo√®n√Ĺ v√Ĺkon vŇ°etk√Ĺch ich po√®√≠ta√®ov vysoko prevyŇ°uje v√Ĺkon ak√©hoko¬ĺvek superpo√®√≠ta√®a na zemi! Bez toho by nebolo moŇĺn√© spracov√°va¬Ě obrovsk√© mnoŇĺstvo d√°t, ktor√© r√°dioteleskop poskytuje zo scanovania oblohy. NavyŇ°e - okrem dobr√©ho pocitu Ňĺe ste re√°lne pomohli pribl√≠Ňĺi¬Ě ¬ĺudstvo k hviezdam (√®i azda hviezdy k ¬ĺudstvu?), univerzita v Berkeley v√°m v pr√≠pade, Ňĺe sa pr√°ve vo vami spracovanej vzorke √ļdajov n√°jdu sign√°ly mimozemŇ°¬Ěanov, zaru√®uje autorstvo objavu a teda svetov√ļ sl√°vu. No povedzte, nestoj√≠ to za to? ☺ AvŇ°ak, to nie je vŇ°etko. T√≠ z v√°s, ktor√≠ s√ļ skeptick√≠ pri pomyslen√≠ na mimozemsk√© civiliz√°cie (√®i uŇĺ z d√īvodu, Ňĺe si mysl√≠te, Ňĺe sme vo vesm√≠re sami, alebo Ňĺe pr√≠padn√≠ mimozemŇ°¬Ěania by nepouŇĺili tak√ļ "primit√≠vnu" technol√≥giu ako r√°diov√© vlny, pr√≠padne Ňĺe cel√© ¬ĺudstvo m√īŇĺe by¬Ě pre nich pr√≠liŇ° primit√≠vne aby sa n√≠m v√ībec zapodievali), sa m√īŇĺu zapoji¬Ě do in√Ĺch projektov. Projekt SETI bol nato¬ĺko √ļspeŇ°n√Ĺ, Ňĺe inŇ°piroval √ĮalŇ°√≠ch vedcov aby sa obr√°tili na ¬ĺud√≠ s √ĮalŇ°√≠m√≠ vzruŇ°uj√ļcimi vedeck√Ĺmi projektami! V√Ĺsledkom bolo vypracovanie univerz√°lneho syst√©mu pod n√°zvom BOINC (Berkeley Open Infrastructure for Network Computing), ktor√Ĺ zastreŇ°uje okrem p√īvodn√©ho SETI aj nieko¬ĺko √ĮalŇ°√≠ch ve¬ĺmi zauj√≠mav√Ĺch vedeck√Ĺch projektov pr√≠stupn√Ĺch pre Ň°irok√ļ verejnos¬Ě (viac sa o Boinc dozviete z √ĮalŇ°√≠ch √®l√°nkov na tomto webe).

Climateprediction.net - predvídanie klímy.

H√°dam niet medzi vami √®loveka, ktor√Ĺ by nepo√®ul niekedy o glob√°lnom otep¬ĺovan√≠. Ale skuto√®ne nie√®o tak√© existuje a ohrozuje ¬ĺudstvo? Naozaj sa Zem otep¬ĺuje, a naozaj sa tento trend bude stup√≤ova¬Ě? D√° sa mu zabr√°ni¬Ě a ako? Je napr√≠klad pravdepodobn√©, Ňĺe v√Įaka celkovej zmene kl√≠my d√ījde k naruŇ°eniu pr√ļdenia tepl√©ho Golfsk√©ho pr√ļdu v severnom atlatiku - n√°sledok bude extr√©mny. Cel√° Severn√° amerika aj Eur√≥pa sa ocitn√ļ v novej dobe ¬ĺadovej. Aj toto je jedna z moŇĺnost√≠, ktor√° m√īŇĺe s ve¬ĺkou pravdepodobnos¬Ěou nasta¬Ě. To, √®i sa tak stane a kedy sa tak stane je samozrejme predmetom diskusi√≠ a v√Ĺskumov. Ve¬ĺmi dobrou moŇĺnos¬Ěou ako zmies¬Ě zo stola zbyto√®n√© re√®i je - vypo√®√≠ta¬Ě to. LenŇĺe to je v s√ļ√®asnej dobe nesmierne n√°ro√®n√° √ļloha. Simulovanie po√®asia a kl√≠my patr√≠ k najn√°ro√®nejŇ°√≠m numerick√Ĺm v√Ĺpo√®tom v√ībec - a preto je to ide√°lna √ļloha pre najv√ĹkonnejŇ°√≠ superpo√®√≠ta√® na svete, √®iŇĺe BOINC. M√īŇĺeme z√≠ska¬Ě aj bliŇĺŇ°ie inform√°cie o vzostupe morskej hladiny a podobne. Samozrejme treba podotkn√ļ¬Ě, Ňĺe je zatia¬ĺ ve¬ĺk√° neistota vo vstupn√Ĺch d√°tach, ale pr√°ve preto je uŇĺito√®n√© modelova¬Ě mnoho potenci√°lne moŇĺn√Ĺch scen√°rov. Ak to nesk√ļsime, nikdy sa to nedozvieme (presnejŇ°ie dozvieme sa to aŇĺ vtedy, ke√Į n√°m pr√≠de √ļ√®et za k√ļrenie a budeme musie¬Ě naŇ°tartova¬Ě sneŇĺn√Ĺ sk√ļter aby sme sa dostali do pr√°ce :-).

LHC@Home ‚Äď
pomoc pri stavbe Ve¬ĺk√©ho hadr√≥nov√©ho ur√Ĺch¬ĺova√®a √®ast√≠c.

Ke√Į √®√≠tate tento √®l√°nok, moŇĺno si ani neuvedomujete, Ňĺe v√°Ň° monitor sa sklad√° z molek√ļl, tie sa skladaj√ļ z at√≥mov, tie zas z prot√≥nov, neutr√≥nov a elektr√≥nov, kvarkov...kde to vlastne kon√®√≠? √ąo je tou najmenŇ°ou √®asticou a pre√®o ju vedci eŇ°te neobjavili? MoŇĺno si takisto ani nevedomejete, Ňĺe kaŇĺd√ļ sekundu cez vaŇ°e telo prelet√≠ viac neutr√≠n (ve¬ĺmi zvl√°Ň°tneho druhu √®ast√≠c) ako je ¬ĺud√≠ na celom svete. Pre√®o to nec√≠tite, pre√®o to nevid√≠te? PretoŇĺe neutr√≠na s√ļ takmer nevidite¬ĺn√© dokonca aj pre vedcov. Ale pre√®o, √®o s√ļ za√® a ak√© maj√ļ vlastnosti? A pritom je ist√©, Ňĺe aj od nich do ve¬ĺkej miery z√°vis√≠ osud n√°Ň°ho vesm√≠ru, pretoŇĺe - ich je neuverite¬ĺne ve¬ĺa. Takisto v√°s asi nenapadne prem√ĹŇ°¬ĺa¬Ě, pre√®o to tu vŇ°etko m√°me z hmoty, a nie z antihmoty. Vedci vedia antihmotu vyr√°ba¬Ě uŇĺ dlh√© roky, ale pre√®o nie sme vlastne my vŇ°etci z antihmoty? Ve√Į pod¬ĺa vedcov je to presn√Ĺ zrkadlov√Ĺ obraz hmoty, tak √®o rozhodlo Ňĺe hmota vyhr√°va? VŇ°etky tieto ot√°zky a mnoh√© √ĮalŇ°ie rovnako vzruŇ°uj√ļce v√†taj√ļ v hlave aj vedcom a rozhodli sa preto postavi¬Ě obrovsk√Ĺ 27 kilometrov dlh√Ĺ ur√Ĺch¬ĺova√® √®ast√≠c 100 metrov pod √ļzem√≠m Franc√ļzska a ҆vaj√®iarska, kde bud√ļ ur√Ĺch¬ĺova¬Ě √®astice takmer na r√Ĺchlos¬Ě svetla, potom ich nechaj√ļ vz√°jomne sa zrazi¬Ě - a so zatajen√Ĺm dychom a mnoh√Ĺmi stovkami ton najd√īmyselnejŇ°√≠ch detektorov a pasc√≠ na √®astice √®aka¬Ě, √®o z toho vznikne a √®o sa z toho dozvieme. Postavi¬Ě tak√Ĺ ur√Ĺch¬ĺova√® vŇ°ak nie je hra√®ka - je potrebn√© presne nainŇ°talova¬Ě na 27 kilometroch Ň°peci√°lne supravodiv√© magnety. Aj mal√° odch√Ĺlka m√īŇĺe projekt zdrŇĺa¬Ě. Vynikaj√ļca pr√≠leŇĺitos¬Ě pre BOINC - simul√°cie dr√°h √®ast√≠c v ur√Ĺch¬ĺova√®i a okamŇĺit√° n√°prava poz√≠cie magnetov ve¬ĺmi pom√īŇĺe vedcom r√ĹchlejŇ°ie ur√Ĺch¬ĺova√® postavi¬Ě a teda sa aj sk√īr dozvedie¬Ě √ļŇĺasn√© veci z mikrosveta, ktor√© tak √ļzko s√ļvisia s osudom cel√©ho vesm√≠ru. Je tu dokonca aj ist√° pravdepodobnos¬Ě, Ňĺe sa v LHC m√īŇĺe podari¬Ě vyrobi¬Ě aj mikroskopick√© √®ierne diery...

Einstein@Home - h¬ĺadanie gravita√®n√Ĺch v√•n.

Kto by nepoznal Alberta Einsteina. √ąloveka, ktor√Ĺ uŇĺ viac zmeni¬Ě vedeck√Ĺ poh¬ĺad na vesm√≠r uŇĺ h√°dam ani nemohol. Ale ani po takmer sto rokoch jeho potenci√°l eŇ°te z√Įaleka nie je vy√®erpan√Ĺ. Z Einsteinovej vŇ°eobecnej te√≥rie relativity vypl√Ĺva, Ňĺe vesm√≠rom by sa malo Ň°√≠ri¬Ě Ň°peci√°lne vlnenie - vlnenie √®asopriestoru, ktor√Ĺ si m√īŇĺme zjednoduŇ°ene predstavi¬Ě ako napnut√ļ gumenn√ļ sie¬Ě a toto vlnenie ako "vlnu" na takejto sieti. LenŇĺe ako zaregistrova¬Ě tak√Ĺto jav? Tu n√°m pom√īŇĺe in√Ĺ zauj√≠mav√Ĺ objav - v roku 1967 sa stala zvl√°Ň°tna vec, mlad√° vedky√≤a Jocelyn Bell pri anal√Ĺze d√°t z r√°dioteleskopu zistila, Ňĺe z jedn√©ho miesta na oblohe prich√°dza s absol√ļtnou presnos¬Ěou sa opakuj√ļci sign√°l (nepripom√≠na v√°m to projekt SETI?). Aj ke√Į vedeck√© ozna√®enie objektu bolo p√īvodne LGM (Little Green Men ‚Äď angl. ‚Äěmal√≠ zelen√≠ muŇĺ√≠ci‚Äú), nakoniec sa uk√°zalo, Ňĺe nepoch√°dza od mimozemŇ°¬Ěanov, ale je to sign√°l z extr√©mne malej a hustej hviezdy (neutr√≥novej hviezdy), ktor√° nesmierne r√Ĺchlo rotuje (aŇĺ nieko¬ĺkostokr√°t za sekundu) a kuŇĺe¬ĺ Ňĺiarenia, ktor√Ĺ t√°to hviezda vysiela pret√≠na v pravideln√Ĺch intervaloch naŇ°u Zem a teda zdanlivo "blik√°" - nie√®o ako rotuj√ļci detsk√Ĺ v√•√®ik. A ako to s√ļvis√≠ s gravita√®n√Ĺmi vlnami? Jednoducho - ke√ĮŇĺe tak√©to objekty vo svojom tesnom okol√≠ extr√©mne deformuj√ļ gravita√®n√© pole, ciŇĺe aj √®asopriestor (alebo naŇ°u "gumenn√ļ sie¬Ě"), mali by vysiela¬Ě siln√© gravita√®n√© vlnenie, podobne ako metaj√ļca sa ryba na hladine jazera. Rovnak√Ĺ, ale eŇ°te silnejs√≠ efekt by mala vyvola¬Ě aj zr√°Ňĺka √®i splynutie dvoch tak√Ĺchto hviezd pr√≠padne aj √®iernych dier, ur√®ite nikto z v√°s nepochybuje, Ňĺe keby dvaja z√°pasn√≠ci sumo do seba narazili v jazere, zop√°r riadnych v√•n by z toho veru vzniklo... A pr√°ve to by mali zachyti¬Ě extr√©mne citliv√© detektory umiestnen√© v americkej Californii (detektor LIGO) a Nemecku (detektor GEO 600), z ktor√Ĺch sa d√°ta za√®ali analyzova¬Ě v r√°mci projektu Boinc.

Predictor@Home - po√®√≠tanie Ň°trukt√ļry biomolek√ļl.

Ur√®ite netreba nikomu pripom√≠na¬Ě, Ňĺe vaŇ°e telo sa sklad√° z buniek. Bunky sa skladaj√ļ z mnoŇĺstva mal√Ĺch s√ļ√®ast√≠, ktor√© s√ļ chemicky riaden√©. Nie√®o ako mal√° dokonal√° tov√°re√≤. Ako navz√°jom jednotliv√© jej √®asti komunikuj√ļ? Ako to, Ňĺe sa to cel√© po √®ase nerozsype, naopak, dokonca sa to dok√°Ňĺe deli¬Ě a reprodukova¬Ě? Ako to tam vlastne v tom chemickom vyrvare vŇ°etko dok√°Ňĺe spo¬ĺahlivo fungova¬Ě? V√§√®Ň°ina komunik√°cie aj in√Ĺch zloŇĺit√Ĺch a √ļŇĺasn√Ĺch procesov sa uskuto√®√≤uje prostredn√≠ctvom chemick√Ĺch Ň°trukt√ļr zvan√Ĺch prote√≠ny. Prote√≠nov existuje obrovsk√© mnoŇĺstvo a maj√ļ zv√§√®Ň°a ve¬ĺmi zloŇĺit√ļ strukt√ļru ‚Äď s√ļ zloŇĺen√© z mnoh√Ĺch stov√°k aŇĺ tis√≠cov at√≥mov. KaŇĺd√Ĺ kto len trocha ‚Äěpri√®uchol‚Äú k z√°zraku bioch√©mie pravdepodobne uzn√°, Ňĺe svet prote√≠nov je obdivuhodn√Ĺ. Vedci sa snaŇĺia pr√≠s¬Ě na to, ako tieto prote√≠iny funguj√ļ, ako jednotliv√© ich √®asti na sebe z√°visia a ako predpoveda¬Ě z existencie jednej √®asti prote√≠nu jej zvyŇ°ok. Je to ve¬ĺmi d√īleŇĺit√© a uŇĺito√®n√© pri odha¬ĺovan√≠ ich √ļloh, z ktor√Ĺch mnoho eŇ°te nepozn√°me. Len mal√Ĺ v√Ĺber z nich: prote√≠ny s√ļ zodpovedn√© za mnoho chor√īb, napr. neschopnos¬Ě odol√°va¬Ě rakovine (exstuje mnoŇĺstvo prote√≠nov, ktor√© opravuj√ļ poŇ°koden√ļ DNA molekulua t√Ĺm zabra√≤uj√ļ vzniku rakoviny), neschopnos¬Ě br√°ni¬Ě sa slne√®n√©mu Ňĺiareniu (√°no, legenda o up√≠roch vznikla z toho, Ňĺe niektor√≠ ¬ĺudia, ktor√Ĺm ch√Ĺba ist√Ĺ prote√≠n, nedok√°Ňĺu chr√°ni¬Ě svoju DNA pred slne√®n√Ĺm Ňĺiaren√≠m a po nieko¬ĺk√Ĺch hodin√°ch po pobyte na slnku m√īŇĺu zomrie¬Ě. T√≠to ¬ĺudia maj√ļ √®astokr√°t nedostatok Ňĺeleza v krvi (priamy d√īsledok ch√Ĺbaj√ļceho prote√≠nu v biochemickom re¬Ěazci buniek), v√Įala √®omu maj√ļ chu¬Ě na krv, ktor√° obsahuje ve¬ĺa Ňĺeleza, a maj√ļ bled√ļ pokoŇĺku.) TakŇĺe aj toto vŇ°etko maj√ļ na starosti prote√≠ny. Ak chcete pom√īc¬Ě vedcom pri testovan√≠ algoritmov na odha¬ĺovanie ich Ň°trukt√ļry a √ļlohy v naŇ°om tele, tento projekt je ur√®ite pre v√°s ten prav√Ĺ.

Nieko¬ĺko ‚Äěak‚Äú a √®o s t√Ĺm...

Ak v√°s teda zauj√≠ma veda a objavovanie nezn√°meho, ak chcete vedie¬Ě √®i sme vo vesm√≠re sami a ak√© je naŇ°e miesto v √≤om a chceli by ste sa to dozvedie¬Ě √®o najsk√īr, ak v√°s zauj√≠ma z √®oho sa naozaj sklad√° n√°Ň° vesm√≠r a monitor na ktorom pr√°ve √®√≠tate tento text, ak v√°s inŇ°piruje a vzruŇ°uje poh¬ĺad na no√®n√ļ oblohu a vzbudzuje vo v√°s zvedavos¬Ě a ot√°zky typu "√®o je za t√Ĺm", "ako to cel√© vzniklo" a "ako to vlastne funguje", ak v√°s zauj√≠ma √ĮalŇ°√≠ osud naŇ°ej neust√°le sa meniacej Zeme, ak v√°s zauj√≠ma ako funguje vaŇ°e telo a podobn√© ot√°zky, tak potom si sadnite za po√®√≠ta√®, na¬Ěukajte na kl√°vesnici adresu www.boinc.sk (√®o uŇĺ ste zjavne urobili) a za√®√≠tajte sa do inform√°cii na tejto str√°nke! N√°jdete tu podrobnejŇ°ie inform√°cie o uveden√Ĺch projektoch ako aj odkazy na str√°nky jednotliv√Ĺch projektov a najm√§ n√°vod ako sa do t√Ĺchto vzruŇ°uj√ļcich a nap√≠nav√Ĺch aktiv√≠t zapoji¬Ě! Nebudete ¬ĺutova¬Ě - ve√Į moŇĺno uŇĺ zajtra v√°Ň° po√®√≠ta√® m√īŇĺe nie√®o objavi¬Ě, a to nie je Ňĺiaden lacn√Ĺ reklamn√Ĺ trik, to je realita. Tak po√Įme sa teda spolo√®n√Ĺmi silami tejto realite pozrie¬Ě na z√ļbky...
Na z√°ver treba eŇ°te pripomen√ļ¬Ě, Ňĺe Boinc sa neust√°le vyv√≠ja, pripravuj√ļ sa aj √ĮalŇ°ie projekty, ako napr. Lattice (s√ļvisiaci takisto s biomedic√≠nskym v√Ĺskumom), PlanetQuest (h¬ĺadanie plan√©t okolo in√Ĺch hviezd), pr√≠padne ORSA (h¬ĺadanie asteroidov kriŇĺuj√ļcich dr√°hu Zeme), o nich vŇ°ak podrobnejŇ°ie aŇĺ ke√Į bud√ļ ofici√°lne spusten√©...

BliŇĺŇ°ie inform√°cie o jednotliv√Ĺch projektoch vr√°tane moŇĺnosti zapoji¬Ě sa do nich n√°jdete na weboch jednotliv√Ĺch projektov:
SETI@Home
Climateprediction.net
LHC@Home
Einstein@Home
Predictor@Home

KiiroiZen / Kotuliè Bunta
juraj_kotulic AT yahoo.com

Komentare/diskusia k clanku

Vytvoril: KiiroiZen / Kotulic Bunta [01. j√ļn 2005 04:18:03] / Upravenť: [02. j√ļn 2005 12:46:00] / PoŤet zobrazenŪ: [9481]