Domov
Novinky
Projekt
Archív ?lánkov
Optimaliz√°cia
N√°vody
Galéria
Stiahnite si
Odkazy
Diskusné fórum
Fórum - archív
Vyh¬ĺad√°vanie
TO-DO
Kontakt

BOINC.SK


Od 1.1.2002


Astronomickż
snŪmok
dÚa

APOD






Page Rank
 
 
Einstein@Home a¬†veci s√ļvisiace 1/3:
Zrodenie, Ňĺivot a¬†smr¬Ě hviezdy.


Mil√≠ spoluBOINCovn√≠ci, takŇĺe m√°me spusten√ļ ofici√°lnu verziu projektu Einstein@Home. T√°to s√©ria troch √®l√°nkov by chcela doplni¬Ě z√°kladn√Ĺ popis projektu a¬†pozrie¬Ě sa na√≤ aj z¬†troŇ°ka in√©ho uhlu a¬†osvetli¬Ě v√°m niektor√© zauj√≠mav√© a d√īleŇĺit√© s√ļvislosti.

Jednotliv√© √®asti s√ļ pomerne v√Ĺrazne obsahovo oddelen√©.
Jedn√Ĺm z¬†hlavn√Ĺch p√īvodcov gravita√®n√Ĺch v√•n, na ktor√Ĺch s√ļ zameran√© aj zariadenia, z¬†ktor√Ĺch √ļdaje vaŇ°e po√®√≠ta√®e analyzuj√ļ, s√ļ neutr√≥nov√© hviezdy/pulzary (tieto pojmy si samozrejme vysvetl√≠me). V¬†prvej √®asti sa teda pozrieme na¬†zrod, Ňĺivot a¬†smr¬Ě hviezdy a¬†osvetl√≠me kedy a¬†pre√®o m√īŇĺu neutr√≥nov√© hviezdy a¬†pulzary vznikn√ļ¬Ě. Je p√≠san√° jednoduchou formou pr√≠stupnou kaŇĺd√©mu, nemus√≠te vedie¬Ě ni√® o fyzike ani astron√≥mii. Druh√° √®as¬Ě sa takisto zrozumite¬ĺnou formou venuje popisu Ň°irŇ°ieho pozadia probl√©mu gravita√®n√Ĺch v√•n a¬†vysvet¬ĺuje √®o to vlastne je, pre√®o s√ļ pre fyziku tak√© zauj√≠mav√© a¬†√®o m√īŇĺme z√≠ska¬Ě ak sa n√°m ich podar√≠ n√°js¬Ě. V¬†tretej, ostatnej √®asti sa op√§¬Ě, tentoraz vŇ°ak uŇĺ troŇ°ka podrobnejŇ°ie, pozrieme priamo na neutr√≥nov√© hviezdy (teda aj pulzary), na to, z¬†√®oho sa presne skladaj√ļ, √®o o¬†nich veda v¬†s√ļ√®asnosti vie a¬†ako sa vlastne o¬†nich m√īŇĺme dozvedie¬Ě nie√®o nov√©. T√°to √®as¬Ě je troŇ°ku zloŇĺitejŇ°ia, ale kaŇĺd√Ĺ z¬†v√°s kto niekedy namontoval aspo√≤ Ňĺiarovku v¬†ob√Ĺva√®ke by mal tomu porozumie¬Ě, takŇĺe smelo do √®√≠tania. Akur√°t to moŇĺno nepre√®√≠tate za p√§¬Ě min√ļt ako spr√°vu z¬†nov√≠n, ale ve√Į o¬†to tu ide ‚Äď poznanie je vzruŇ°uj√ļce, tak na√®o si ten p√īŇĺitok skracova¬Ě, nie?

TakŇĺe, sk√ļste si urobi¬Ě pohodlie a¬†ponorte sa do vzruŇ°uj√ļceho sveta vedy a¬†jej popisu vesm√≠ru. Ver√≠m, Ňĺe sa mi pre v√°s podarilo pripravi¬Ě vcelku zauj√≠mav√© a¬†obohacuj√ļce √®√≠tanie, takŇĺe ak v√°s veda zauj√≠ma, neo¬ĺutujete, Ňĺe ste sa do√≤ho za√®√≠tali.

Na √ļvod si m√īŇĺme teda nie√®o poveda¬Ě o¬†tom, √®o vlastne neutr√≥nov√° hviezda je a¬†odkia¬ĺ sa tieto zauj√≠mav√© vesm√≠rne objekty nabrali.

Zrodenie, Ňĺivot a¬†smr¬Ě hviezdy.


Neutr√≥nov√° hviezda, ako uŇĺ z¬†jej n√°zvu vypl√Ĺva, je hviezdou. Ako vyzer√° Ňĺivotopis priemernej neutr√≥novej hviezdy? Hviezdy vznikaj√ļ z¬†medzihviezdnych prachovoplynov√Ĺch mra√®ien, ktor√© sa ‚Äěpova¬ĺuj√ļ‚Äú po Galaxii od jej vzniku. S√ļ to obrovsk√©, studen√© (len p√°r stup√≤ov nad absol√ļtnou nulou, ktor√° zodpoved√° teplote m√≠nus 273.15 stup√≤ov Celzia) a¬†ve¬ĺmi riedke oblaky obsahuj√ļce prevaŇĺne vod√≠k a h√©lium, ktor√© st√°mili√≥ny aŇĺ miliardy rokov bez zmeny pl√°vaj√ļ v priestore. Ke√Į sa vŇ°ak v¬†ich bl√≠zkom okol√≠ vyskytne nejak√Ĺ neobvykl√Ĺ proces, m√īŇĺe to naruŇ°i¬Ě ich rovnov√°hu a ‚Äď za√®n√ļ sa zmrŇ°¬Ěova¬Ě. Tak√Ĺmto po√®iato√®n√Ĺm impulzom m√īŇĺe by¬Ě napr. v√Ĺbuch bl√≠zkej supernovy, gravita√®n√Ĺ ‚Äěkopanec‚Äú od hviezdy prelietavaj√ļcej bl√≠zko mra√®na, zr√°Ňĺka dvoch galaxi√≠ at√Į. Mra√®no sa za√®ne teda zmrŇ°¬Ěova¬Ě, zahus¬Ěova¬Ě a¬†zahrieva¬Ě. V¬†strede narast√° hustota aj¬†teplota (presne ako ke√Į napr. stla√®√≠te vzduch v¬†pieste vzduchovky ‚Äď zohreje sa!). Ke√ĮŇĺe pojem ‚Äěteplota‚Äú n√°m nehovor√≠ ni√® in√© ako nie√®o o ‚Äětrasen√≠‚Äú at√≥mov (√®√≠m vyŇ°Ň°ia teplota, t√Ĺm prudŇ°ie sa at√≥my pohybuj√ļ a¬†t√Ĺm prudŇ°ie s√ļ aj ich vz√°jomn√© zr√°Ňĺky), s¬†narastaj√ļcou teplotou sa zr√°Ňĺky at√≥mov st√°vaj√ļ prudŇ°ie a¬†prudŇ°ie, aŇĺ pri istej kritickej teplote (pribliŇĺne desa¬Ě mili√≥nov stup√≤ov Celzia) sa zrazu jadr√° vod√≠ka dok√°Ňĺu spoji¬Ě na jadro h√©lia. Pri tomto procese sa uvo¬ĺn√≠ pomerne ve¬ĺk√© mnoŇĺstvo energie vo forme fot√≥nov (napr. svetla) a¬†neutr√≠n (ve¬ĺmi zauj√≠mav√© √®astice, pre n√°Ň° v√Ĺklad vŇ°ak moment√°lne nepodstatn√©). √ąiŇĺe ‚Äď ‚Äězap√°lili‚Äúsa jadrov√© reakcie a¬†hviezda sa narodila! Z√°rove√≤ tento proces zastav√≠ √ĮalŇ°ie zmrŇ°¬Ěovanie mra√®na, teraz uŇĺ hviezdy, a¬†ust√°li sa na pekn√Ĺ gu¬ĺovit√Ĺ tvar (presnejŇ°ie v√Įaka rot√°cii mierne sploŇ°ten√Ĺ). Je to kv√īli tomu, Ňĺe svetlo, teda fot√≥ny, vytv√°raj√ļ zvn√ļtra hviezdy na jej hmotu tlak, podobne ako vietor (keby ste do v√°kua umiestnili nejak√ļ ‚Äěvrtu¬ĺku‚Äú, pomali√®ky by sa pod vplyvom tlaku svetla zo Slnka rozto√®ila). TakŇĺe ‚Äď m√°me tu v√Ĺborn√ļ rovnov√°hu ‚Äď gravit√°cia sa snaŇĺ√≠ hmotu stla√®i¬Ě do √®o najmenŇ°ieho objemu, zatia¬ĺ √®o tlak Ňĺiarenia zvn√ļtra hviezdy sa snaŇĺ√≠ hviezdy ‚Äěrozf√ļknu¬Ě‚Äú. V√Ĺsledkom je rovnov√°ha, pekn√° stabilne svietiaca hviezda. LenŇĺe ‚Äď z√°soby vod√≠ka v¬†jadre hviezdy nie s√ļ ve√®n√©, a¬†jedn√©ho d√≤a sa minie. NaŇ°e Slnko je napr. pribliŇĺne 5 mili√°rd rokov star√©, a¬†bude pok¬ĺudne spa¬ĺova¬Ě svoj vod√≠k eŇ°te cca √ĮalŇ°√≠ch 5 mili√°rd rokov. Ale √®o sa stane potom? Ke√Į vyhoria z√°soby vod√≠ka v¬†strede hviezdy, nastane probl√©m. Nie je √®o spa¬ĺova¬Ě, v¬†strede nie je Ňĺiaden vod√≠k, len h√©lium ako ‚Äěpopol‚Äú. Prestane sa vyŇĺarova¬Ě Ňĺiarenie, strat√≠ sa tlak zvn√ļtra hviezdy, a¬†po mnoh√Ĺch mili√≥noch √®i miliard√°ch rokov sa hviezda op√§¬Ě podvol√≠ gravit√°cii a¬†za√®ne sa znova zmrŇ°¬Ěova¬Ě. V¬†strede za√®ne eŇ°te viac narasta¬Ě teplota a¬†hustota, jadr√° h√©lia sa za√®n√ļ zr√°Ňĺa¬Ě st√°le v√§√®Ň°√≠mi r√Ĺchlos¬Ěami, aŇĺ zrazu ‚Äď jadr√° h√©lia sa pri zr√°Ňĺkach za√®n√ļ zlu√®ova¬Ě na eŇ°te ¬ĚaŇĺŇ°ie prvky! Op√§¬Ě sa teda zap√°lia termojadrov√© reakcie a¬†op√§¬Ě hviezda za√®ne Ňĺiari¬Ě a¬†vytvor√≠ sa nov√° rovnov√°ha. Hviezda je teraz v¬†strede hustejŇ°ia, hor√ļcejŇ°ia. LenŇĺe ‚Äď h√©lia je menej ako p√īvodne vod√≠ka, a¬†okrem toho zlu√®ovanie h√©lia neposkytuje uŇĺ to¬ĺko energie, ‚Äěnehreje‚Äú tak ve¬ĺa. Z√°konite, po istom √®ase aj¬†h√©lium vyhor√≠. Op√§¬Ě nastane ‚Äěv√Ĺpadok‚Äú Ňĺiarenia, √ĮalŇ°ie zmrŇ°¬Ěovanie jadra hviezdy, zvyŇ°ovanie teploty...

V¬†t√Ĺchto f√°zach v√Ĺvoja vŇ°etko z√°vis√≠ od celkovej hmotnosti hviezdy. Ak m√° dostato√®n√ļ hmotnos¬Ě, gravit√°cia dok√°Ňĺe tak√Ĺmto sp√īsobom postupne stl√°√®a¬Ě jadro hviezdy viac a¬†viac aŇĺ do extr√©mnych hust√īt a tepl√īt, pri ktor√Ĺch vznikaj√ļ postupne jadr√° kysl√≠ka (√°no, vŇ°etok kysl√≠k, ktor√Ĺ teraz na Zemi d√Ĺchame, vznikol kedysi d√°vno v¬†dnes uŇĺ m√†tvych hviezdach, v¬†ich jadrovom ‚Äěkotli‚Äú.Aj v¬†naŇ°om Slnku sa nach√°dza omnoho viac jadier kysl√≠ka ako na Zemi), uhl√≠ka, krem√≠ka at√Į. Ale aj toto m√° raz koniec ‚Äď kaŇĺd√° √ĮalŇ°ia reakcia tohto cyklu je totiŇĺ menej a¬†menej energetick√°, a¬†potom uŇĺ ani akoko¬ĺvek hmotn√° hviezda nedok√°Ňĺe produkova¬Ě vo svojom jadre dostatok energie na to, aby sa udrŇĺala v¬†rovnov√°he. A¬†vtedy ‚Äď prich√°dza smr¬Ě.

To, do ak√©ho ‚Äěneba‚Äú hviezda p√ījde, z√°leŇĺ√≠ len a¬†len na jej celkovej hmotnosti. Existuj√ļ iba tri r√īzne moŇĺnosti. Ak m√° hviezda v¬†okamihu svojej smrti hmotnos¬Ě menŇ°iu neŇĺ cca 1.44 hmotnosti Slnka, hviezdne jadro bude gravit√°ciou tak silno stla√®en√©, aŇĺ sa sa vytvor√≠ polievka zloŇĺen√° z¬†at√≥mov√Ĺch jadier a¬†vo¬ĺne pohybuj√ļcich sa elektr√≥nov, tzv. elektr√≥novo degenerovan√Ĺ plyn (nevytvoria sa Ňĺiadne at√≥my - √®iŇĺe jadr√° okolo ktor√Ĺch pekne obiehaj√ļ elektr√≥ny - tak ako ich tu m√°me na Zemi). √ŹalŇ°iemu stl√°√®aniu zabr√°ni tlak, ktor√Ĺm sa odpudzuj√ļ elektricky pozit√≠vne nabit√© jadr√°. Tak√°to extr√©mna forma hmoty m√° samozrejme ve¬ĺmi vysok√ļ hustotu, z√°palkov√° Ň°katu¬ĺka takejto hmoty by v√°Ňĺila na Zemi asi dve tony. Ke√ĮŇĺe hviezda je uŇĺ m√†tva, neprodukuje uŇĺ Ňĺiadnu nov√ļ energiu, avŇ°ak pomaly vyŇĺaruje do okolit√©ho priestoru z√°soby energie nazhromaŇĺden√© po√®as jej Ňĺivota a¬†po√®as koncov√©ho v√Ĺbuchu (ktor√Ĺ mimochodom vol√°me ‚Äěnova‚Äú, ke√ĮŇĺe na kr√°tky √®as hviezda prudko zaŇĺiari a¬†na oblohe sa m√īŇĺe objavi¬Ě ako ‚Äěnov√°‚Äú hviezda, paradoxne napriek tomu Ňĺe je to v¬†skuto√®nosti jej z√°nik...). Jej do biela rozŇĺeraven√Ĺ povrch dal tomuto objektu aj n√°zov ‚Äď biely trpasl√≠k (n√°zov trpasl√≠k je ve¬ĺmi v√ĹstiŇĺn√Ĺ, ke√ĮŇĺe napriek hmotnosti porovnate¬ĺnej s¬†hmotnos¬Ěou Slnka je priemer tak√©hoto objektu pribliŇĺne rovn√Ĺ priemeru Zeme).

√ąo sa vŇ°ak stane ak je hviezda ¬ĚaŇĺŇ°ia ako t√Ĺch 1.44 hmotnosti slnka? Zauj√≠mav√° vec ‚Äď v¬†tomto pr√≠pade totiŇĺ v¬†z√°vere√®nom gravita√®nom zmrŇ°¬Ěovan√≠ bude hmota hviezdy tak ve¬ĺk√°, Ňĺe tlak odpudzuj√ļcich sa jadier a¬†elektr√≥nov nedok√°Ňĺe zastavi¬Ě zmrŇ°¬Ěovanie a ‚Äď zjednoduŇ°ene povedan√©, elektr√≥ny sa za√®n√ļ ‚Äěvr√°Ňĺa¬Ě‚Äú do prot√≥nov, a¬†vznikn√ļ neutr√≥ny. Pri tomto procese nastane z√°rove√≤ obrovsk√Ĺ v√Ĺbuch, jeden z¬†najenergetickejŇ°√≠ch procesov od vzniku vesm√≠ru. Hviezda sa nieko¬ĺkomiliardkr√°t zjasn√≠ a¬†teda na chv√≠¬ĺu (p√°r dn√≠, maxim√°lne t√ĹŇĺd√≤ov) zaŇĺiari viac ako vŇ°etky ostatn√© hviezdy v galaxii dohromady (riadny oh√≤ostroj, vŇ°ak?), tento v√Ĺbuch vol√°me ‚Äěsupernova‚Äú. Teplota v¬†strede hviezdy dosiahne na kr√°tky √®as nieko¬ĺko mili√°rd stup√≤ov Celzia (√°no, nie je to preklep, mili√°rd). Supernovy s√ļ v√Įaka svojej obrovskej jasnosti v√Ĺborn√Ĺm mer√≠tkom vzdialenost√≠ v¬†√Įalekom vesm√≠re. Ale neodbo√®ujme od t√©my... Po v√Ĺbuchu n√°m teda zostane neutr√≥nov√° hviezda. ZvyŇ°ok hmoty hviezdy (obohaten√Ĺ o¬†¬ĚaŇĺk√© prvky, ktor√© vznikli aŇĺ po√®as v√Ĺbuchu, ke√Į bol dostatok energie na ich vytvorenie ‚Äď napr. Ňĺelezo, zlato, olovo, ur√°n...) s√ļ rozpr√°Ň°en√© a¬†vyvrhnut√© do medzihviezdneho prostredia. √ąiŇĺe ‚Äď napr. vŇ°etko zlato aj ur√°n, √®o na Zemi m√°me, poch√°dza z¬†d√°vnych supernov (a teda aj Ň°tiepen√≠m jadier ur√°nu v¬†at√≥mov√Ĺch elektr√°r√≤ach vlastne len op√§¬Ě z√≠skavame nasp√§¬Ě energiu, ktor√ļ do nich kedysi ‚Äěnatla√®ila‚Äú supernova pri v√Ĺbuchu). Ale vr√°¬Ěme sa k¬†probl√©mu - hmota neutr√≥novej hviezdy je asi najextr√©mnejŇ°ou formou hmoty ak√° m√īŇĺe existova¬Ě. Je totiŇĺ eŇ°te nieko¬ĺkon√°sobne hustejŇ°ia ako at√≥mov√© jadro, takŇĺe napr. Ň°pendl√≠kov√° hlavi√®ka hmoty neutr√≥novej hviezdy by na Zemi v√°Ňĺila to¬ĺko √®o cel√° Cheopsova pyram√≠da. Pr√°ve ist√° skupina neutr√≥nov√Ĺch hviezd dok√°Ňĺe vyŇĺarova¬Ě ve¬ĺmi intenz√≠vne Ňĺiarenie, a¬†preto sa pomerne ¬ĺahko h¬ĺadaj√ļ ‚Äď to je d√īvod pre√®o sa pr√°ve na ne zameriava projekt Einstein@Home (na grafickom v√Ĺstupe k¬†projektu s√ļ zn√°zornen√© ako farebn√© body na pozad√≠ hviezdnej oblohy). Ale viac o¬†nich si povieme v¬†tretej √®asti tejto s√©rie √®l√°nkov.

No a¬†ak√° je tretia moŇĺn√° varianta pre hviezdy? Ak m√° hviezda eŇ°te vyŇ°Ň°iu hmotnos¬Ě (viac neŇĺ pribliŇĺne osem hmotnost√≠ Slnka, t√°to hodnota nie je eŇ°te celkom presne zn√°ma), ani vz√°jomn√Ĺ tlak neutr√≥nov nedok√°Ňĺe zastavi¬Ě √ĮalŇ°√≠ gravita√®n√Ĺ kolaps, a¬†ke√ĮŇĺe koncentrovan√° hmotnos¬Ě n√°m zakrivuje √®asopriestor, v¬†istom okamŇĺiku sa deform√°cia √®asopriestoru v¬†okol√≠ kolabuj√ļcej hmoty (ktor√Ĺ bol pomerne badate¬ĺn√Ĺ pre bieleho trpasl√≠ka a¬†uŇĺ zna√®n√Ĺ pre neutr√≥nov√ļ hviezdu) stane tak extr√©mna, Ňĺe priestor sa akoby ‚Äěpretrhne‚Äú, a¬†vytvor√≠ sa nekone√®ne deformovan√Ĺ priestoro√®as, √®iŇĺe vznikne akoby diera v¬†priestoro√®ase, √®iŇĺe ‚Äď √®ierna diera (tento p√īvodne posmeŇ°n√Ĺ n√°zov kedysi vymyslel jeden z¬†odporcov tejto te√≥rie).

Pre podrobenejŇ°ie a¬†n√°zorn√© vysvetlenie pojmu priestoro√®as si pre√®√≠tajte druh√ļ √®as¬Ě tohto √®l√°nku. Nebudem v√°s tu teraz ani za¬ĚaŇĺova¬Ě zbyto√®n√Ĺm popisom extr√©mnosti t√Ĺchto objektov, napr. Ňĺe tesne pred p√°dom do √®iernej diery by ste v√Įaka spoma¬ĺovaniu plynutia √®asu v¬†silnom gravita√®nom poli uvideli za p√°r sek√ļnd cel√ļ bud√ļcnos¬Ě vesm√≠ru (veŇ°tice a¬†proroci veru nemaj√ļ Ň°ancu :- ), ale ak v√°s t√°to problematika zauj√≠ma, ur√®ite si pozrite nasleduj√ļce jednoduche anim√°cie (ako hovor√≠ zn√°my v√Ĺrok ‚ÄěModern√° veda hrani√®√≠ s¬†m√°giou‚Äú, bu√Įte pripraven√Ĺ na to, Ňĺe spr√°vanie t√Ĺchto objektov sa d√° pop√≠sa¬Ě ve¬ĺmi v√ĹstiŇĺne ako ‚Äěhalucin√°cia‚Äú, ovŇ°em uvedomme si, Ňĺe tieto efekty naozaj re√°lne existuj√ļ):

Takto to vyzer√° ke√Į sa pribliŇĺujete k¬†√®iernej diere (alebo aj k¬†neutr√≥novej hviezde ‚Äď v tom pr√≠pade by bol jedin√Ĺ rozdiel, Ňĺe namiesto √®ierneho ‚Äěni√®oho‚Äú by ste uvideli mal√© gu¬ĺat√© ‚Äěnie√®o‚Äú). Takto to vyzer√°, keby ste obiehali okolo √®iernej diery na obeŇĺnej dr√°he (vid√≠te tie √®udn√© a¬†deformovan√© obrazy okolit√Ĺch hviezd?). Toto by ste videli pri √ĮalŇ°om pribliŇĺovan√≠ k¬†‚Äěpovrchu‚Äú √®iernej diery. Keby ste sa tesne nad √®iernou dierou pozreli nahor na oblohu, uvideli by ste toto. No a¬†nakoniec keby ste obiehali √®iernu dieru tesne tesne nad jej horizontom udalost√≠ (hranica medzi ‚ÄěnaŇ°im‚Äú vesm√≠rom a¬†t√Ĺm √®o je v¬†√®iernej diere), videli by ste okolit√Ĺ vesm√≠r takto poprekr√ļcan√Ĺ.

TakŇĺe vidie¬Ě, Ňĺe aj posmrtn√Ĺ Ňĺivot hviezd je neuverite¬ĺn√Ĺ a¬†zvl√°Ň°tny.



Obr√°zok 1: Tento obr√°zok z¬†Hubblovho vesm√≠rneho √Įalekoh¬ĺadu n√°m ukazuje centrum hmoviny M42 v¬†Ori√≥ne, ktor√° je jedn√Ĺm z¬†najkrajŇ°√≠ch pr√≠kladov zrodu hviezd ‚Äď toto je jej centr√°lna √®as¬Ě, priemer zobrazenej √®asti je cca dva sveteln√© roky.



Obr√°zok 2: Toto je tzv. Hertzsprung ‚Äď Russellov diagram, z√°kladn√° vec pri popise Ňĺivota hviedy. Nie je to ni√® in√© ako z√°vislos¬Ě povrchovej teploty hviezdy (√®iŇĺe jej farby) od celkovej svietivosti (ve¬ĺkosti). Vpravo dole sa nach√°dzaj√ļ studen√© a¬†mal√© (m√°lo svietiv√©) hviezdy, v¬ĺavo dole hor√ļce a¬†mal√© hviezdy (napr. bieli trpasl√≠ci), vpravo hore studen√© ve¬ĺk√© hviezdy (tzv. obri a nadobri), v¬ĺavo hore hor√ļce a¬†ve¬ĺk√© hviezdy. Nebudem v√°s zdrŇĺova¬Ě pr√≠liŇ°n√Ĺmi detailami, moŇĺno ak by ste prejavili z√°ujem, teraz si len stru√®ne povieme, Ňĺe v√§√®Ň°inu Ňĺivota str√°vi hviezda na tzv. hlavnej postupnosti (oblas¬Ě rozprestieraj√ļca sa od ¬ĺav√©ho horn√©ho rohu aŇĺ po prav√Ĺ spodn√Ĺ, aj naŇ°e Slnko leŇĺ√≠ na nej, pribliŇĺne v¬†pravej strednej tretine diagramu), pri√®om postupne sa pres√ļva po diagrame, aŇĺ skon√®√≠ napr. ako biely trpasl√≠k v¬ĺavo dole. Poloha hviezdy sa d√° ¬ĺahko zisti¬Ě zo spektr√°lnej anal√Ĺzy svetla hviezdy a¬†jej svietivosti, a¬†pod¬ĺa umiestnenia na tomto diagrame potom astron√≥movia vedia poveda¬Ě v¬†akej f√°ze v√Ĺvoja sa hviezda nach√°dza a¬†ak√Ĺ pribliŇĺne bude jej √Įa¬ĺŇ°√≠ osud. Ve¬ĺmi Ň°ikovn√° pom√īcka!



Obr√°zok 3: Na tomto obr√°zku vid√≠me v¬†juŇĺnej √®asti medzihviezdne plynovo prachov√© mra√®no, z¬†ktor√©ho sa formuj√ļ hviezdy (1), v¬†strednej √®asti (2) vid√≠me hviezdy v¬†stabilnom Ň°t√°diu Ňĺivota na hlavnej postupnosti, a¬†v¬ĺavo hore (3) je ve¬ĺk√° hviezda v¬†Ň°t√°diu kr√°tko pred smr¬Ěou, ktor√° uŇĺ odhodila aj √®as¬Ě hmoty v¬†snahe zbavi¬Ě sa prebyto√®nej z√°¬ĚaŇĺe (vidno ju ako slab√Ĺ namodral√Ĺ polkruh okolo hviezdy). Toto ‚Äěrodinn√© foto‚Äú nasn√≠mala NASA.



Obr√°zok 4: Takto vyzer√° oblas¬Ě, kde kedysi vybuchla supernova ‚Äď jej rozmetan√© zvyŇ°ky vidie¬Ě ako hmlovinu NGC 2736 rozp√≠naj√ļcu sa moment√°lne r√Ĺchlos¬Ěou cca 500 tis√≠c km/hod do okolit√©ho priestoru. Hviezda v¬†strede nie je uveden√° supernova (t√° uŇĺ d√°vno pohasla), ale pom√°ha k¬†rozŇĺiareniu hmloviny. Sn√≠mka ‚Äď NASA.



Obr√°zok 5: Toto je Eta Carinae ‚Äď ve¬ĺmi hmotn√° hviezda, ktor√° kaŇĺd√ļ chv√≠¬ĺu m√īŇĺe vybuchn√ļ¬Ě ako supernova. Predt√Ĺm vŇ°ak v¬†jej b√ļrliv√Ĺch predsmrtn√Ĺch k√†√®och eŇ°te odhadzuje hmotu v¬†s√©rii ve¬ĺk√Ĺch protuberanci√≠ (povrchov√Ĺch v√Ĺbuchov), pri√®om to √®o vid√≠te na obr√°zku poch√°dza z¬†poslednej ve¬ĺkej erupcie z¬†roku 1847. R√Ĺchlos¬Ě rozp√≠nania odhadzovanej ob√°lky je takmer 2.5 mili√≥na km/hod a¬†hmotnos¬Ě mnohon√°sobne prevyŇ°uje hmotnos¬Ě Zeme. To len na uk√°Ňĺku toho, ak√© brut√°lne procesy nast√°vaj√ļ na konci Ňĺivota hviezdy ‚Äď viete si asi predstavi¬Ě ak√© peklo nastane, ke√Į hviezda nakoniec vybuchne ako supernova... Ke√ĮŇĺe t√°to hviezda je aj napriek snahe zbavi¬Ě sa hmoty v√Ĺrazne ¬ĚaŇĺŇ°ia neŇĺ osem hmotnost√≠ slnka, jej jedin√Ĺm osudom je premena na √®iernu dieru. Tento proces bude sprev√°dzan√Ĺ vyŇĺarovan√≠m gravita√®n√Ĺch v√•n a¬†rovnako extr√©mnou sp√†Ň°kou Ňĺiarenia gama a¬†vysokoenergetick√©ho kozmick√©ho Ňĺiarenia v¬†smere os√≠ rot√°cie. NaŇ°¬Ěastie t√°to os je ako vid√≠te z¬†obr√°zku sklonen√° vo√®i Zemi o¬†cca 60 stup√≤ov, takŇĺe ohrozenie Zeme nehroz√≠. Okrem toho t√°to hviezda sa nach√°dza vo vzdialenosti 2000 parsekov, a¬†v√Ĺbuch supernovy m√īŇĺe ohrozi¬Ě Zem (napr√≠klad √ļpln√Ĺm zni√®en√≠m oz√≥novej vrstvy v priebehu asi jedn√©ho roka a¬†vysokou d√°vkou r√°dioaktivity trvaj√ļcou cca dvadsa¬Ě rokov) iba ak je bliŇĺŇ°ie ako 8 parsekov, √®o sa v¬†priemere stane raz za 1.5 miliardy rokov... Pre predstavu - najbliŇĺŇ°ia hviezda (Proxima Centauri) je od n√°s vzdialen√° pribliŇĺne jeden parsek.



Obr√°zok 6: Ke√ĮŇĺe re√°lne obr√°zky naozaj existuj√ļcich objektov s√ļ ur√®ite ve¬ĺmi fascinuj√ļce, stoj√≠ za to pozrie¬Ě sa aj na tento takmer aŇĺ umeleck√Ĺ skvost, ktor√Ĺ vytvorila pr√≠roda ‚Äď v¬†Orlej hmlovine M16 sa podobne ako v¬†mnoh√Ĺch in√Ĺch tieŇĺ rodia hviezdy. Na tomto obr√°zku z¬†Hubblovho vesm√≠rneho √Įalekoh¬ĺadu vid√≠me zauj√≠mav√ļ situ√°ciu, ke√Į z¬†p√īvodn√©ho mra√®na vzniklo mnoho nov√Ĺch hviezd, pri√®om ich svetlo zvyŇ°ok hmloviny ‚Äěrozfukuje‚Äú do stratena.



KiiroiZen / Kotuliè Bunta

juraj_kotulic AT yahoo.com

Komentáre/diskusia k tomuto èlánku.


Vytvoril: KiiroiZen / Kotulic Bunta [16. j√ļn 2005 04:55:08] / Upravenť: [16. j√ļn 2005 06:19:39] / PoŤet zobrazenŪ: [9555]