Domov
Novinky
Projekt
Archív ?lánkov
Optimalizácia
Návody
Galéria
Stiahnite si
Odkazy
Diskusné fórum
Fórum - archív
Vyhľadávanie
TO-DO
Kontakt

BOINC.SK


Od 1.1.2002


Astronomický
snímok
dňa

APOD






Page Rank
 
 
Rozhovor s Danom Werthimerom,
vedúcim výskumu SETI@home


Otázky kladie: Amir Alexander



Čo si robil pre tým, ako si sa začal zaujímať o SETI?

DW: Na strednej škole som čítal knihy od Carla Sagana, Isaaca Asimovova, Georga Gamovova, a pravidelne som sledoval seriál Star Trek. Neskôr som sa pripojil do "Homebrew Computer Club" - počítačového klubu a začal som navrhovať hardware a software na hľadanie inteligentných signálov z vesmíru. Veľa zo zakladateľov Silicon Valley začínalo práve v tomto klube, vrátane Steva Wozniaka a Steva Jobsa ktorí neskôr založili Apple. Vyzerá to, ze každý z nich sa stal slávnym a bohatým okrem mňa...

Do ktorých projektov SETI si zapojený?

DW: Väčšina mojej práce sa zakladá na rádiových signáloch, začať môžem napríklad projektom SERENDIP, ktorý je postavený na dvanástich rozličných teleskopoch. Nástroje projektu SERENDIP sú momentálne využívané v programoch SETI v Arecibe (Puerto Rico), Austrálii a v Taliansku. Systém a nástroje SERENDIP-u v Arecibe okrem iného generujú dáta aj pre projekt SETI@home. Ďalej spomeniem dva tzv. optické programy SETI a tiež pracujem spolu so skupinou astronómov na návrhu "Allen Telescope Array", čiže istého rádioteleskopického poľa - zoskupenie množstva malých rádioteleskopov.

Ako si sa vlastne dostal k projektu SETI@home?

DW: Myšlienka SETI@home prišla od počítačového experta Davida Gedya zo Seatlu. Dal dokopy tím štyroch ľudí na navrhnutie základného konceptu: počítačového experta Davida Andersona, astronóma Woodyho Sullivana, jeho samého a mňa. Pri projekte SETI@home som teda od jeho vzniku.

Čím je projekt SETI@home odlišný od ostatných SETI projektov?

DW: Pre projekty SETI sa budovali (a ešte sa budujú) stále väčšie a silnejšie superpočítače. Tieto počítače na špeciálne úlohy sú veľmi nákladnou záležitosťou. Neustále potrebujeme väčší a väčší výpočtový výkon na stále sa rozširujúci výskum - takže namiesto budovania nových superpočítačov sme oslovili verejnosť s prosbou o pomoc a na analýzu zasielame dáta miliónom počítačov ľudí, zapojených do tohoto projektu po celom svete.

Aké sú zatiaľ výsledky?

DW: Nemôžeme byť sklamaný z toho, že zatiaľ sme nenašli žiadnych "zelených mužíčkov". Na podobný projekt je nutné vyčleniť oveľa viac času. Na druhej strane, veľa technológií a postupov, ktoré sme vyvinuli pre tento projekt je používaných aj v iných astronomických výskumoch, nehovoriac už o tom, že sme vyvinuli najväčší a najsilnejší superpočítač na svete a že sme ďalej posunuli hranice distribuovaného computingu - spracovania dát. Na rovnakom modeli, akým pracuje projekt SETI@home v súčasnosti pracuje viacero projektov rôzneho zamerania, napr. výskum choroby AIDS alebo projekt hľadania Mersenových prvočísiel. Výsledky z analýzy dát, ktoré poskytuje projekt SETI@home sa tiež používajú pri vytváraní mapy hydrogénu v galaxii a na vyhľadávanie vyparujúcich sa čiernych dier vo vesmíre.

Existuje podľa teba inteligentný život vo vesmíre? Ak áno, máme na spojenie s ním dostatočnú technológiu?

DW: Toto sa pokúšame zistiť. Myslím si, že je dosť nepravdepodobné ak by sme boli my, na Zemi, jediný inteligentný život v celom vesmíre. Len naša Galaxia ma približne 300,000,000,000 hviezd, z ktorých je mnoho podobných Slnku. Mnoho z týchto hviezd má okolo seba zoskupenie planét. Život na Zemi začal skoro, prakticky hneď, ako sa planéta ochladila na teplotu, pri ktorej to už bolo možné. Mnoho vedcov si myslí, že primitívny život môže vzniknúť veľmi ľahko, a tým pádom sa môže vyskytovať kdekoľvek vo Vesmíre pokiaľ sú preň vytvorené aspoň základné podmienky. Nikto nevie, ako často sa primitívny život rozvinul na inteligentný, resp. koľko z inteligentných civilizácií sa vyvinulo do technicky vysoko vyvinutej formy. Je mnoho dobrých argumentov pre aj proti. Pokiaľ však nebude výskum pokračovať - možno sa to nedozvieme nikdy a ostaneme v terajšej nevedomosti a dohadoch.

Myslíš si, že iné civilizácie majú záujem o našu vzájomnú komunikáciu?

DW: Osobne sa domnievam, že rozvinuté civilizácie by sa zaujímali o komunikáciu s našou civilizáciou po nadviazaní kontaktu. Myslím si, že kontakt s inou civilizáciou nebude nasledovať ako výsledok prijatia a dešifrovania jasne určeného medzihviezdneho komunikačného signálu. Je oveľa pravdepodobnejšie, že objavíme skôr nejaký "artefakt" inej civilizácie, ako napríklad radarový signál, navigačný signál, elektromagnetické vlny používané na komunikáciu s blízkymi planétami a hviezdami, tepelný odpad z pôsobenia nejakej mimozemskej technológie alebo čokoľvek iné čo si možno ani nevieme predstaviť. Nikto to však naozaj nevie - mnoho uznávaných vedcov sa domieva, že by sme sa pri výskume mali orientovať na tzv. zámerné signály - signály s jasným poslaním a vyslané vo viere, že ich niekto dokáže zachytiť. Na také isté signáli, aké posielame my zo Zeme iným civilizáciám do vesmíru.

Ako asi komunikujú iné civilizácie? Prostredníctvom rádia, laserov alebo nejak inak?

DW: Je tažké takéto niečo predpovedať a preto je vhodné skúšať rôzne stratégie vyhľadávania. Rádiové a optické vyhľadávanie sú najlepšie metódy, ktoré dnes poznáme. Zameriavame sa na rôzne oblasti vesmírnych hemisfér, tak ako na severnej tak aj na južnej a na rôznych vlnových dĺžkach. Ak by ste sa ma rovnakú otázku spýtali pred pár sto rokmi, odpovedal by som, že najlepší spôsob diaľkovej komunikácie sú dymové signály. Dnes je to fyzikálne rádio, viditeľná zložka svetla a infračervené lúče. Môže existovať oveľa viac lepších spôsobov o ktorých ešte ani nevieme a ktoré sú na komunikáciu oveľa-oveľa lepšie ako elektromagnetické vlnenie. Dnes však považujeme tento spôsob za najlepší. Pozemštania majú momentálne možnosti na posielanie a prijímanie správ v rámci Galaxie rýchlosťou svetla. Výskum, ako je SETI@home už dnes nie je veľmi náročný takže by sme to mali využiť.

Ktorá stratégia SETI je lepšia? Rádio alebo optika?

DW: Ak by som si mal možnosť vybrať len jednu metódu, určite by som si vybral rádio a približne 95% vedcov zainteresovaných do projektov SETI je toho istého názoru. Je tomu tak preto, že je ľahké si predstaviť inú civilizáciu vysielať rádiové signály do vesmíru bez nejakej zámienky alebo zámerne. Pozemštania to robia tak isto - vysielame televízny signál, rádio, používame radary nehovoriac už o zámernom vysielaní do vesmíru. Myslíme si, že tak isto to robia aj iné menej či viac rozvinuté civilizácie. Ale do budúcnosti by sme si nemali vyberať len jednu metódu ale istú kombináciu rôznych metód pre dosiahnutie čo najlepšieho výsledku.

Optická medzihviezdna komunikácia má dobré výsledky v rámci cielených signálov, nakoľko sa pri tomto spôsobe využíva ďaleký dosah optických teleskopov. Optika je takisto najlepšia pre širokopásmovú komunikáciu - môžete prenášať celé encyklopédie v rámci jednej sekundy. Optika sa už bežne využíva aj v klasickej komunikácii na Zemi napr. v rámci veľkých počítačových sietí alebo v transkontinentálnych kábloch.

V akom časovom horizonte môžeme rátať s nájdením mimozemského signálu?

DW: My pozemštania sme len práve rozohrali najväčšiu hru v našej histórii. Rádio používame len okolo 100 rokov v porovnaní s billiónmi rokov existencie Zeme. Boli by sme veľmi štastní, keby sa nám podarilo nájsť inú alebo iné civilizácie v krátkom časovom období, s našou v podstate primitívnou technológiou zameriavajúcou sa na malý rozsah frekvencií. Napriek tomu, výskum dáva stále lepšie výsledky z roka na rok. Frank Drake v roku 1960 dokázal vyhľadávať signál na jednom kanáli v jeden čas. Keď sme odštartovali projekty SETI, dokázali sme prehľadávať 100 kanálov v jeden čas. Dnes prehľadávame viac ako 100 miliónov kanálov za sekundu! Potrebovali by sme výkon viac ako billión kanálov za sekundu ale je to ešte len 20 alebo 30 rokov, od kedy výpočtový výkon narastá exponenciálne.

Odpoveďou na otázku, či sme vo Vesmíre sami sa nič nekončí, všetko len začína. Mimozemské civilizácie nám môžu poslať ďalšie informácie, napr. o ich kultúre, literatúre, hudbe, ako sa napr. môžeme pripojiť na galaktický internet, informácie o iných civilizáciách za posledných pár biliónov rokov..

Je niečo, čo by si chcel odkázať miliónom členom projektu SETI@home po celom svete?

DW: Ďakujem Vám za vybudovanie najsilnejšieho superpočítača na našej planéte! V spolupráci s Vami pracujeme každý deň s gigantickým výkonom - 1000 rokov procesorového času. Vaša podpora dokázala 10 krát zvýšiť citlivosť a sledovať väčšie množstvo a typy signálov. Ešte raz veľmi ďakujeme všetkým členom sa podporu!



Voľný preklad z originálneho článku, vydaného 1. októbra 2001 - MeX


Vytvoril: MeX [21. december 2001] / Upravené: [21. december 2001] / Počet zobrazení: [4448]