Domov
Novinky
Projekt
Archív ?lánkov
Optimaliz√°cia
N√°vody
Galéria
Stiahnite si
Odkazy
Diskusné fórum
Fórum - archív
Vyh¬ĺad√°vanie
TO-DO
Kontakt

BOINC.SK


Od 1.1.2002


Astronomickż
snŪmok
dÚa

APOD






Page Rank
 
 
Rozhovor s Danom Werthimerom,
ved√ļcim v√Ĺskumu SETI@home


Ot√°zky kladie: Amir Alexander



√ąo si robil pre t√Ĺm, ako si sa za√®al zauj√≠ma¬Ě o SETI?

DW: Na strednej Ň°kole som √®√≠tal knihy od Carla Sagana, Isaaca Asimovova, Georga Gamovova, a pravidelne som sledoval seri√°l Star Trek. Nesk√īr som sa pripojil do "Homebrew Computer Club" - po√®√≠ta√®ov√©ho klubu a za√®al som navrhova¬Ě hardware a software na h¬ĺadanie inteligentn√Ĺch sign√°lov z vesm√≠ru. Ve¬ĺa zo zakladate¬ĺov Silicon Valley za√®√≠nalo pr√°ve v tomto klube, vr√°tane Steva Wozniaka a Steva Jobsa ktor√≠ nesk√īr zaloŇĺili Apple. Vyzer√° to, ze kaŇĺd√Ĺ z nich sa stal sl√°vnym a bohat√Ĺm okrem m√≤a...

Do ktor√Ĺch projektov SETI si zapojen√Ĺ?

DW: V√§√®Ň°ina mojej pr√°ce sa zaklad√° na r√°diov√Ĺch sign√°loch, za√®a¬Ě m√īŇĺem napr√≠klad projektom SERENDIP, ktor√Ĺ je postaven√Ĺ na dvan√°stich rozli√®n√Ĺch teleskopoch. N√°stroje projektu SERENDIP s√ļ moment√°lne vyuŇĺ√≠van√© v programoch SETI v Arecibe (Puerto Rico), Austr√°lii a v Taliansku. Syst√©m a n√°stroje SERENDIP-u v Arecibe okrem in√©ho generuj√ļ d√°ta aj pre projekt SETI@home. √Źalej spomeniem dva tzv. optick√© programy SETI a tieŇĺ pracujem spolu so skupinou astron√≥mov na n√°vrhu "Allen Telescope Array", √®iŇĺe ist√©ho r√°dioteleskopick√©ho po¬ĺa - zoskupenie mnoŇĺstva mal√Ĺch r√°dioteleskopov.

Ako si sa vlastne dostal k projektu SETI@home?

DW: MyŇ°lienka SETI@home priŇ°la od po√®√≠ta√®ov√©ho experta Davida Gedya zo Seatlu. Dal dokopy t√≠m Ň°tyroch ¬ĺud√≠ na navrhnutie z√°kladn√©ho konceptu: po√®√≠ta√®ov√©ho experta Davida Andersona, astron√≥ma Woodyho Sullivana, jeho sam√©ho a m√≤a. Pri projekte SETI@home som teda od jeho vzniku.

√ą√≠m je projekt SETI@home odliŇ°n√Ĺ od ostatn√Ĺch SETI projektov?

DW: Pre projekty SETI sa budovali (a eŇ°te sa buduj√ļ) st√°le v√§√®Ň°ie a silnejŇ°ie superpo√®√≠ta√®e. Tieto po√®√≠ta√®e na Ň°peci√°lne √ļlohy s√ļ ve¬ĺmi n√°kladnou z√°leŇĺitos¬Ěou. Neust√°le potrebujeme v√§√®Ň°√≠ a v√§√®Ň°√≠ v√Ĺpo√®tov√Ĺ v√Ĺkon na st√°le sa rozŇ°iruj√ļci v√Ĺskum - takŇĺe namiesto budovania nov√Ĺch superpo√®√≠ta√®ov sme oslovili verejnos¬Ě s prosbou o pomoc a na anal√Ĺzu zasielame d√°ta mili√≥nom po√®√≠ta√®ov ¬ĺud√≠, zapojen√Ĺch do tohoto projektu po celom svete.

Ak√© s√ļ zatia¬ĺ v√Ĺsledky?

DW: Nem√īŇĺeme by¬Ě sklaman√Ĺ z toho, Ňĺe zatia¬ĺ sme nenaŇ°li Ňĺiadnych "zelen√Ĺch muŇĺ√≠√®kov". Na podobn√Ĺ projekt je nutn√© vy√®leni¬Ě ove¬ĺa viac √®asu. Na druhej strane, ve¬ĺa technol√≥gi√≠ a postupov, ktor√© sme vyvinuli pre tento projekt je pouŇĺ√≠van√Ĺch aj v in√Ĺch astronomick√Ĺch v√Ĺskumoch, nehovoriac uŇĺ o tom, Ňĺe sme vyvinuli najv√§√®Ň°√≠ a najsilnejŇ°√≠ superpo√®√≠ta√® na svete a Ňĺe sme √Įalej posunuli hranice distribuovan√©ho computingu - spracovania d√°t. Na rovnakom modeli, ak√Ĺm pracuje projekt SETI@home v s√ļ√®asnosti pracuje viacero projektov r√īzneho zamerania, napr. v√Ĺskum choroby AIDS alebo projekt h¬ĺadania Mersenov√Ĺch prvo√®√≠siel. V√Ĺsledky z anal√Ĺzy d√°t, ktor√© poskytuje projekt SETI@home sa tieŇĺ pouŇĺ√≠vaj√ļ pri vytv√°ran√≠ mapy hydrog√©nu v galaxii a na vyh¬ĺad√°vanie vyparuj√ļcich sa √®iernych dier vo vesm√≠re.

Existuje pod¬ĺa teba inteligentn√Ĺ Ňĺivot vo vesm√≠re? Ak √°no, m√°me na spojenie s n√≠m dostato√®n√ļ technol√≥giu?

DW: Toto sa pok√ļŇ°ame zisti¬Ě. Mysl√≠m si, Ňĺe je dos¬Ě nepravdepodobn√© ak by sme boli my, na Zemi, jedin√Ĺ inteligentn√Ĺ Ňĺivot v celom vesm√≠re. Len naŇ°a Galaxia ma pribliŇĺne 300,000,000,000 hviezd, z ktor√Ĺch je mnoho podobn√Ĺch Slnku. Mnoho z t√Ĺchto hviezd m√° okolo seba zoskupenie plan√©t. ŇĹivot na Zemi za√®al skoro, prakticky hne√Į, ako sa plan√©ta ochladila na teplotu, pri ktorej to uŇĺ bolo moŇĺn√©. Mnoho vedcov si mysl√≠, Ňĺe primit√≠vny Ňĺivot m√īŇĺe vznikn√ļ¬Ě ve¬ĺmi ¬ĺahko, a t√Ĺm p√°dom sa m√īŇĺe vyskytova¬Ě kdeko¬ĺvek vo Vesm√≠re pokia¬ĺ s√ļ pre√≤ vytvoren√© aspo√≤ z√°kladn√© podmienky. Nikto nevie, ako √®asto sa primit√≠vny Ňĺivot rozvinul na inteligentn√Ĺ, resp. ko¬ĺko z inteligentn√Ĺch civiliz√°ci√≠ sa vyvinulo do technicky vysoko vyvinutej formy. Je mnoho dobr√Ĺch argumentov pre aj proti. Pokia¬ĺ vŇ°ak nebude v√Ĺskum pokra√®ova¬Ě - moŇĺno sa to nedozvieme nikdy a ostaneme v terajŇ°ej nevedomosti a dohadoch.

Mysl√≠Ň° si, Ňĺe in√© civiliz√°cie maj√ļ z√°ujem o naŇ°u vz√°jomn√ļ komunik√°ciu?

DW: Osobne sa domnievam, Ňĺe rozvinut√© civiliz√°cie by sa zauj√≠mali o komunik√°ciu s naŇ°ou civiliz√°ciou po nadviazan√≠ kontaktu. Mysl√≠m si, Ňĺe kontakt s inou civiliz√°ciou nebude nasledova¬Ě ako v√Ĺsledok prijatia a deŇ°ifrovania jasne ur√®en√©ho medzihviezdneho komunika√®n√©ho sign√°lu. Je ove¬ĺa pravdepodobnejŇ°ie, Ňĺe objav√≠me sk√īr nejak√Ĺ "artefakt" inej civiliz√°cie, ako napr√≠klad radarov√Ĺ sign√°l, naviga√®n√Ĺ sign√°l, elektromagnetick√© vlny pouŇĺ√≠van√© na komunik√°ciu s bl√≠zkymi plan√©tami a hviezdami, tepeln√Ĺ odpad z p√īsobenia nejakej mimozemskej technol√≥gie alebo √®oko¬ĺvek in√© √®o si moŇĺno ani nevieme predstavi¬Ě. Nikto to vŇ°ak naozaj nevie - mnoho uzn√°van√Ĺch vedcov sa domieva, Ňĺe by sme sa pri v√Ĺskume mali orientova¬Ě na tzv. z√°mern√© sign√°ly - sign√°ly s jasn√Ĺm poslan√≠m a vyslan√© vo viere, Ňĺe ich niekto dok√°Ňĺe zachyti¬Ě. Na tak√© ist√© sign√°li, ak√© posielame my zo Zeme in√Ĺm civiliz√°ci√°m do vesm√≠ru.

Ako asi komunikuj√ļ in√© civiliz√°cie? Prostredn√≠ctvom r√°dia, laserov alebo nejak inak?

DW: Je taŇĺk√© tak√©to nie√®o predpoveda¬Ě a preto je vhodn√© sk√ļŇ°a¬Ě r√īzne strat√©gie vyh¬ĺad√°vania. R√°diov√© a optick√© vyh¬ĺad√°vanie s√ļ najlepŇ°ie met√≥dy, ktor√© dnes pozn√°me. Zameriavame sa na r√īzne oblasti vesm√≠rnych hemisf√©r, tak ako na severnej tak aj na juŇĺnej a na r√īznych vlnov√Ĺch d√•Ňĺkach. Ak by ste sa ma rovnak√ļ ot√°zku sp√Ĺtali pred p√°r sto rokmi, odpovedal by som, Ňĺe najlepŇ°√≠ sp√īsob dia¬ĺkovej komunik√°cie s√ļ dymov√© sign√°ly. Dnes je to fyzik√°lne r√°dio, vidite¬ĺn√° zloŇĺka svetla a infra√®erven√© l√ļ√®e. M√īŇĺe existova¬Ě ove¬ĺa viac lepŇ°√≠ch sp√īsobov o ktor√Ĺch eŇ°te ani nevieme a ktor√© s√ļ na komunik√°ciu ove¬ĺa-ove¬ĺa lepŇ°ie ako elektromagnetick√© vlnenie. Dnes vŇ°ak povaŇĺujeme tento sp√īsob za najlepŇ°√≠. PozemŇ°tania maj√ļ moment√°lne moŇĺnosti na posielanie a prij√≠manie spr√°v v r√°mci Galaxie r√Ĺchlos¬Ěou svetla. V√Ĺskum, ako je SETI@home uŇĺ dnes nie je ve¬ĺmi n√°ro√®n√Ĺ takŇĺe by sme to mali vyuŇĺi¬Ě.

Ktor√° strat√©gia SETI je lepŇ°ia? R√°dio alebo optika?

DW: Ak by som si mal moŇĺnos¬Ě vybra¬Ě len jednu met√≥du, ur√®ite by som si vybral r√°dio a pribliŇĺne 95% vedcov zainteresovan√Ĺch do projektov SETI je toho ist√©ho n√°zoru. Je tomu tak preto, Ňĺe je ¬ĺahk√© si predstavi¬Ě in√ļ civiliz√°ciu vysiela¬Ě r√°diov√© sign√°ly do vesm√≠ru bez nejakej z√°mienky alebo z√°merne. PozemŇ°tania to robia tak isto - vysielame telev√≠zny sign√°l, r√°dio, pouŇĺ√≠vame radary nehovoriac uŇĺ o z√°mernom vysielan√≠ do vesm√≠ru. Mysl√≠me si, Ňĺe tak isto to robia aj in√© menej √®i viac rozvinut√© civiliz√°cie. Ale do bud√ļcnosti by sme si nemali vybera¬Ě len jednu met√≥du ale ist√ļ kombin√°ciu r√īznych met√≥d pre dosiahnutie √®o najlepŇ°ieho v√Ĺsledku.

Optick√° medzihviezdna komunik√°cia m√° dobr√© v√Ĺsledky v r√°mci cielen√Ĺch sign√°lov, nako¬ĺko sa pri tomto sp√īsobe vyuŇĺ√≠va √Įalek√Ĺ dosah optick√Ĺch teleskopov. Optika je takisto najlepŇ°ia pre Ň°irokop√°smov√ļ komunik√°ciu - m√īŇĺete pren√°Ň°a¬Ě cel√© encyklop√©die v r√°mci jednej sekundy. Optika sa uŇĺ beŇĺne vyuŇĺ√≠va aj v klasickej komunik√°cii na Zemi napr. v r√°mci ve¬ĺk√Ĺch po√®√≠ta√®ov√Ĺch siet√≠ alebo v transkontinent√°lnych k√°bloch.

V akom √®asovom horizonte m√īŇĺeme r√°ta¬Ě s n√°jden√≠m mimozemsk√©ho sign√°lu?

DW: My pozemŇ°tania sme len pr√°ve rozohrali najv√§√®Ň°iu hru v naŇ°ej hist√≥rii. R√°dio pouŇĺ√≠vame len okolo 100 rokov v porovnan√≠ s billi√≥nmi rokov existencie Zeme. Boli by sme ve¬ĺmi Ň°tastn√≠, keby sa n√°m podarilo n√°js¬Ě in√ļ alebo in√© civiliz√°cie v kr√°tkom √®asovom obdob√≠, s naŇ°ou v podstate primit√≠vnou technol√≥giou zameriavaj√ļcou sa na mal√Ĺ rozsah frekvenci√≠. Napriek tomu, v√Ĺskum d√°va st√°le lepŇ°ie v√Ĺsledky z roka na rok. Frank Drake v roku 1960 dok√°zal vyh¬ĺad√°va¬Ě sign√°l na jednom kan√°li v jeden √®as. Ke√Į sme odŇ°tartovali projekty SETI, dok√°zali sme preh¬ĺad√°va¬Ě 100 kan√°lov v jeden √®as. Dnes preh¬ĺad√°vame viac ako 100 mili√≥nov kan√°lov za sekundu! Potrebovali by sme v√Ĺkon viac ako billi√≥n kan√°lov za sekundu ale je to eŇ°te len 20 alebo 30 rokov, od kedy v√Ĺpo√®tov√Ĺ v√Ĺkon narast√° exponenci√°lne.

Odpove√Įou na ot√°zku, √®i sme vo Vesm√≠re sami sa ni√® nekon√®√≠, vŇ°etko len za√®√≠na. Mimozemsk√© civiliz√°cie n√°m m√īŇĺu posla¬Ě √ĮalŇ°ie inform√°cie, napr. o ich kult√ļre, literat√ļre, hudbe, ako sa napr. m√īŇĺeme pripoji¬Ě na galaktick√Ĺ internet, inform√°cie o in√Ĺch civiliz√°ci√°ch za posledn√Ĺch p√°r bili√≥nov rokov..

Je nie√®o, √®o by si chcel odk√°za¬Ě mili√≥nom √®lenom projektu SETI@home po celom svete?

DW: √Źakujem V√°m za vybudovanie najsilnejŇ°ieho superpo√®√≠ta√®a na naŇ°ej plan√©te! V spolupr√°ci s Vami pracujeme kaŇĺd√Ĺ de√≤ s gigantick√Ĺm v√Ĺkonom - 1000 rokov procesorov√©ho √®asu. VaŇ°a podpora dok√°zala 10 kr√°t zv√ĹŇ°i¬Ě citlivos¬Ě a sledova¬Ě v√§√®Ň°ie mnoŇĺstvo a typy sign√°lov. EŇ°te raz ve¬ĺmi √Įakujeme vŇ°etk√Ĺm √®lenom sa podporu!



Vo¬ĺn√Ĺ preklad z origin√°lneho √®l√°nku, vydan√©ho 1. okt√≥bra 2001 - MeX


Vytvoril: MeX [21. december 2001] / Upravenť: [21. december 2001] / PoŤet zobrazenŪ: [9445]