Domov
Novinky
Projekt
Archív ?lánkov
Optimaliz√°cia
N√°vody
Galéria
Stiahnite si
Odkazy
Diskusné fórum
Fórum - archív
Vyh¬ĺad√°vanie
TO-DO
Kontakt

BOINC.SK


Od 1.1.2002


Astronomickż
snŪmok
dÚa

APOD






Page Rank
 
 
O projekte Large Hadron Collider


Ako si isto v√§√®Ň°ina z v√°s uŇĺ vŇ°imla, pod hlavi√®kou syst√©mu BOINC pribudli √ĮalŇ°ie projekty, medzi in√Ĺmi aj projekt LHC@home, ktor√Ĺ sa uŇĺ √ļspeŇ°ne prebudil zo svojej beta verzie. Pribl√≠Ňĺme si stru√®ne vedeck√ļ podstatu a √ļ√®el tohto projektu, aby bolo jasnejŇ°ie, pre√®o tento projekt vznikol a na √®om vlastne v√°Ň° po√®√≠ta√® bude participova¬Ě, ak sa rozhodnete do tohto projektu zapoji¬Ě.

√ąo je to vlastne LHC?

LHC je skratka pre Large Hadron Collider, √®iŇĺe Ve¬ĺk√Ĺ hadr√≥nov√Ĺ ur√Ĺch¬ĺova√®. Ur√Ĺch¬ĺova√® je zariadenie, ktor√© sluŇĺi na ur√Ĺch¬ĺovanie √®ast√≠c a n√°sledne na ich zr√°Ňĺanie. Fyzici sa tu vo svojom √ļsil√≠ v podstate podobaj√ļ de¬Ěom, ktor√© tieŇĺ zo zvedavosti vŇ°etko rozoberaj√ļ na √®o najmenŇ°ie dieliky, aby zistili, Ňĺe ‚Äúz √®oho sa t√° hra√®ka sklad√°‚ÄĚ. Teda fyzici v podstate rozb√≠jaj√ļ hmotu na √®o najmenŇ°ie √®iasto√®ky (√®iŇĺe √®astice), ktor√© potom pomocou zloŇĺit√Ĺch detektorov podrobne sk√ļmaj√ļ.




Vedci sa snaŇĺia rozloŇĺi¬Ě hmotu na jej z√°kladn√© √®astice. Zatia¬ĺ sa dostali po elektr√≥ny a kvarky, ale nikde nie je z√°ruka, Ňĺe i tie sa neskladaj√ļ z eŇ°te z√°kladnejŇ°√≠ch zloŇĺiek.

V tomto pr√≠pade bud√ļ ur√Ĺch¬ĺova¬Ě tzv. hadr√≥ny, √®o je s√ļhrnn√Ĺ n√°zov pre z√°kladn√© √®astice, z ktor√Ĺch je vybudovan√Ĺ at√≥m, od vod√≠ka, cez kysl√≠k, zlato, aŇĺ po Ňĺelezo, olovo √®i ur√°n. Ich najzn√°mejŇ°√≠mi z√°stupcami s√ļ prot√≥ny a neutr√≥ny. Drviv√ļ v√§√®Ň°inu vaŇ°ej hmotnosti tvoria pr√°ve hadr√≥ny. NajleŇ°√≠m sp√īsobom ako teda rozloŇĺi¬Ě tieto √®astice je ur√Ĺchli¬Ě ich na obrovsk√© r√Ĺchlosti (takmer r√Ĺchlos¬Ě svetla) a potom ich necha¬Ě zrazi¬Ě, √®√≠m sa na zlomok sekundy vytvoria podobn√© podmienky ak√© panovali pri vzniku vesm√≠ru. Jednou moŇĺnos¬Ěou je ma¬Ě ter√®, do ktor√©ho narazia. OvŇ°em najv√§√®Ň°ie ur√Ĺch¬ĺova√®e sveta vyuŇĺ√≠vaj√ļ efekt√≠vnejŇ°√≠ sp√īsob ‚Äď nechaj√ļ rozbehn√ļ¬Ě dva zv√§zky √®ast√≠c proti sebe a t√Ĺm z√≠skaj√ļ dvon√°sobn√ļ r√Ĺchlos¬Ě a energiu zr√°Ňĺky. Aby sa √®astice ur√Ĺchlili, vyuŇĺ√≠va sa v princ√≠pe jednoduch√Ĺ mechanizmus ‚Äď d√īmyselne usporiadan√© a ve¬ĺmi siln√© supravodiv√© elektromagnety vytv√°raj√ļ siln√© magnetick√© pole, ktor√© vŇ°etk√Ĺm elektricky nabit√Ĺm √®asticiam dod√°va energiu a teda ich ur√Ĺch¬ĺuje a z√°rove√≤ ich udrŇĺiava skoncetrovan√© do tenk√©ho zv√§zku. Aby sa dosiahla √®o najv√§√®Ň°ia energia (ako vid√≠te, ‚Äúvysok√° energia‚ÄĚ je √®arovn√Ĺm slovkom vo svete jadrov√Ĺch fyzikov, ktor√© je k¬ĺ√ļ√®om k nov√Ĺm objavom a pos√ļvaniu horizontu naŇ°ich vedomost√≠), tak ur√Ĺch¬ĺova√® je obrovsk√Ĺm kruhov√Ĺm tunelom lemovan√Ĺm magnetmi a naplnen√Ĺm v√°kuom (√®astice nesm√ļ narazi¬Ě do molek√ļl vzduchu). V √≤om √®astice cyklicky mnohotis√≠kr√°t obehn√ļ cel√Ĺ jeho obvod, k√Ĺm z√≠skaj√ļ potrebn√ļ energiu.

Na√®o n√°m je v√ībec LHC?

Odpove√Į je ve¬ĺmi jednoduch√° - pretoŇĺe naŇ°a predstava vesm√≠ru je zatia¬ĺ ne√ļpln√°. Existuje tzv. ҆tandardn√Ĺ model, ktor√Ĺ popisuje n√°Ň° svet. OvŇ°em v tomto modele ve¬ĺa vec√≠ eŇ°te nie je vysvetlen√Ĺch, jednoducho zatia¬ĺ ‚Äúspadli z neba‚ÄĚ a nikto nevie pre√®o s√ļ pr√°ve tak√© ako s√ļ. Ako pr√≠klad uvediem jeden z najd√īleŇĺitejŇ°√≠ch probl√©mov - hmotnos¬Ě z√°kladn√Ĺch √®ast√≠c, ako s√ļ pr√°ve aj spom√≠nan√© hadr√≥ny (prot√≥ny, neutr√≥ny at√Į) √®i elektr√≥ny. Nevieme ani pre√®o napr√≠klad fot√≥ny (√®astice pren√°Ň°aj√ļce elektromagnetick√© vlnenie, teda aj vidite¬ĺn√© svetlo) nemaj√ļ Ňĺiadnu hmotnos¬Ě. Posledn√© te√≥rie hovoria, Ňĺa za hmotnosti √®ast√≠c je zodpovedn√° hypotetick√° zvl√°Ň°tna √®astica ‚Äď tzv. Higgsov boz√≥n. Interakcia ostatn√Ĺch √®ast√≠c s Higgsov√Ĺm boz√≥nom vytv√°ra ich hmotnos¬Ě (ako by ich k sebe ‚Äú¬Ěahal‚ÄĚ). Ke√Į ho objav√≠me, vypln√≠ sa t√°to d√īleŇĺit√° medzera v naŇ°ich vedomostiach a my pochop√≠me d√īleŇĺit√ļ vlastnos¬Ě hmoty a vesm√≠ru, z ktorej sa napr√≠klad bude m√īc¬Ě da¬Ě presnejŇ°ie vypo√®√≠ta¬Ě jeho √Įa¬ĺŇ°√≠ v√Ĺvoj. Fyzika najmenŇ°√≠ch √®ast√≠c totiŇĺ ve¬ĺmi √ļzko s√ļvis√≠ s v√Ĺvojom cel√©ho vesm√≠ru. Napr√≠klad existuj√ļ √®astice (tzv. neutr√≠na), o ktor√Ĺch si fyzici dlh√© roky mysleli, Ňĺe s√ļ podobne ako fot√≥ny nehmotn√©. OvŇ°em posledn√© roky pozorovania Slnka uk√°zali, Ňĺe to nie je pravda, nevieme vŇ°ak zatia¬ĺ zisti¬Ě ko¬ĺko presne v√°Ňĺia. Neutr√≠n je vo vesm√≠re (eŇ°te od jeho vzniku) obrovsk√© mnoŇĺstvo, ak maj√ļ teda √®o i len mal√ļ hmotnos¬Ě, m√īŇĺe to drasticky ovplyvni¬Ě celkov√© mnoŇĺstvo hmoty vo vesm√≠re a t√Ĺm p√°dom to m√īŇĺe √ļplne zvr√°ti¬Ě √ĮalŇ°√≠ v√Ĺvoj n√°Ň°ho neust√°le sa rozp√≠naj√ļceho Univerza. Ak totiŇĺ zist√≠me (priamimi experimentami zameran√Ĺmi na neutr√≠na a aj v√Įaka objaveniu Higgsovho boz√≥nu), ko¬ĺko presne neutr√≠na v√°Ňĺia, zist√≠me, √®i m√īŇĺe by¬Ě hmotnos¬Ě vesm√≠ru dostato√®n√° na to, aby jeho gravit√°cia zastavila rozp√≠nanie. V tom pr√≠pade sa vesm√≠r za√®ne op√§¬Ě zmrŇ°¬Ěova¬Ě aŇĺ skon√®√≠ v obrovskej ohnivej guli (Big Crunch) a √®as, priestor aj hmota jedn√©ho d√≤a zanikn√ļ.

Druh√Ĺm ve¬ĺmi zauj√≠mav√Ĺm probl√©mom, pri ktorom by som sa chcel zastavi¬Ě, je ot√°zka, pre√®o je vesm√≠r zloŇĺen√Ĺ z hmoty a nie z antihmoty. Znie to trivi√°lne, ale fyzici zatia¬ĺ odpove√Į nepoznaj√ļ! Vo vŇ°etk√Ĺch doterajŇ°√≠ch experimentoch sa totiŇĺ hmota aj antihmota javia ako √ļplne symetrick√© a rovnocenn√©, s√ļ akoby vz√°jomn√Ĺm zrkadlov√Ĺm obrazom. Ke√Į big-bangom vznikol pred 13,6 miliardami rokmi vesm√≠r, uŇĺ kr√°tko po jeho vzniku hmota zanihilovala s antihmotou za vzniku nepredstavite¬ĺn√©ho mnoŇĺstva energie. Ak by boli navz√°jom skuto√®ne symetrick√©, nezostalo by vo vesm√≠re ni√® len √®ist√° energia. ŇĹiadna hmota, Ňĺiadna antihmota. KaŇĺd√©mu je uŇĺ na prv√Ĺ poh¬ĺad jasn√©, Ňĺe to tak nie je. Kde je probl√©m? Pre√®o bolo hmoty viac ako antihmoty a pre√®o vo vesm√≠re tento s√ļboj titanov vyhrala pr√°ve hmota?

Na tieto aj mnoh√© √ĮalŇ°ie rovnako zauj√≠mav√© ot√°zky n√°m pom√īŇĺe da¬Ě odpove√Į najv√§√®Ň°ie a najsilnejŇ°ie zariadenie na sk√ļmanie hmoty ak√Ĺ kedy ¬ĺudstvo zostrojilo ‚Äď LHC.

Kde LHC bude?

Tento projekt sa zrodil na eur√≥pskej p√īde, konkr√©tne v Eur√≥pskej organiz√°cii pre jadrov√Ĺ v√Ĺskum (CERN) zdruŇĺuj√ļcej 20 Ň°t√°tov. Toto centrum pr√°ve osl√°vilo p√§¬Ědesiate v√Ĺro√®ie svojho vzniku a patr√≠ medzi absol√ļtne celosvetov√© Ň°pi√®ky vo v√Ĺskume podstaty hmoty. Je to kolos zamestn√°vaj√ļci trvalo viac ako tritis√≠c ¬ĺud√≠ a dalŇ°ie tis√≠ce na kr√°tkodobjŇ°ie st√°Ňĺe. CERN uŇĺ prispel ve¬ĺkou mierou pr√°ve k zodpovedaniu ot√°zok o z√°kladoch hmoty, za √®o bolo tamojŇ°√≠m vedcom udelen√Ĺch uŇĺ aj viacero Nobelov√Ĺch cien. Okrem toho, pr√°ve v CERNe bol vyvinut√Ĺ napr. aj World Wide Web, p√īvodne ur√®en√Ĺ pre potreby vz√°jomnej komunik√°cie vedcov. Aj tak√Ĺto pr√≠nos predstavuje teda veda pre beŇĺn√©ho √®loveka ‚Äď nikdy neviete odhadn√ļ¬Ě, kde vŇ°ade sa invest√≠cie do vedy vr√°tia.

Ako bude LHC vyzera¬Ě?

Ako som uŇĺ spomenul, LHC bude obrovsk√Ĺ kruhov√Ĺ ur√Ĺch¬ĺova√®. Bude umiestnen√Ĺ v tunely s obvodom 27 kilometrov v h√•bke pribliŇĺne 100 metrov pod zemou.



Celkov√Ĺ poh¬ĺad na LHC


Tento tunel uŇĺ existuje, leŇĺ√≠ pod √ļzem√≠m ҆vaj√®iarska a Franc√ļzska, a doteraz bol v √≤om umiestnen√Ĺ ur√Ĺch¬ĺova√® LEP (Large Electron and Positron Collider), ktor√Ĺ je vlastne predchodcom LHC a priniesol uŇĺ mnoho zauj√≠mav√Ĺch vedeck√Ĺch objavov. Pri odha¬ĺovan√≠ tajomstiev pr√≠rody mu uŇĺ vŇ°ak doŇ°iel dych, a preto ho nahrad√≠ pr√°ve LHC. Po obvode ur√Ĺch¬ĺova√®a bud√ļ na Ň°tyroch osobitn√Ĺch miestach prebieha¬Ě zr√°Ňĺky √®ast√≠c v obrovsk√Ĺch detektorov√Ĺch komplexoch, pri√®om prebieha¬Ě bude p√§¬Ě zakladn√Ĺch experimentov:


  • ALICE, ktor√Ĺ bude sk√ļma¬Ě spr√°vanie sa hmoty pri extr√©mnych energi√°ch a rozpad prot√≥nov na kvarky

    Detektor experimentu ALICE. Miesto zr√°Ňĺky √®ast√≠c je obklopen√© stovkami ton d√īmyseln√Ĺch jadrov√Ĺch detektorov

  • ATLAS, ktor√Ĺ je najv√§√®Ň°√≠m experimentom. Bude h¬ĺada¬Ě nov√© √®astice vznikaj√ļce pri zr√°Ňĺkach, vr√°tane o√®ak√°van√©ho Higgsovho boz√≥nu. (pozri aj n√°zorn√ļ anim√°ciu)


    NajrozsiahlejŇ°√≠ z experimentov - ATLAS


  • CMS: 12 500 ton v√°Ňĺiaci komplex detektorov spolu s najsilnejŇ°√≠m magnetom o sile 4 Tesla (pri zapnut√≠ takto siln√©ho magnetu by ste zaru√®ene ani celou silou neudrŇĺali kovov√© pero v ruke ‚Äď vytrhol by v√°m ho z nej, v tom lepŇ°om pr√≠pade bez prstov...). Viacero anim√°ci√≠ n√°jdete na webe CERN-u, taktieŇĺ ak v√°s zauj√≠ma aktu√°lny stav stavby detektora, pozrite si web kameru

  • LHC B, zameran√Ĺ na probl√©m s antihmotou (zauj√≠mav√Ĺ je 3D poh¬ĺad na detektor a √®asozbern√© vide√° z jeho konŇ°trukcie. Takisto si m√īŇĺte pozrie¬Ě live web kameru.

  • TOTEM, spojen√Ĺ s CMS, ktor√Ĺ bude ma¬Ě za √ļlohu podrobne sk√ļma¬Ě technick√© a fyzik√°lne parametre jednotliv√Ĺch zr√°Ňĺok, (pravdepodobnos¬Ě ich v√Ĺskytu at√Į).


Takto vyzer√° pr√≠prava tunela a √®asti ur√Ĺch¬ĺova√®a LHC (stav zo septembra 2004)


Budovanie jednej z ve¬ĺk√Ĺch podzemn√Ĺch h√°l v h√•bke cca 100 metrov, kde bud√ļ umiesten√© detektory √®ast√≠c vzniknut√Ĺch pri zr√°Ňĺkach. Stav z febru√°ra 2003


Treba pripomen√ļ¬Ě, Ňĺe samotn√Ĺ ur√Ĺch¬ĺova√® LHC v tunely bude len jednou, i ke√Į samozrejme tou najd√īleŇĺitejŇ°ou √®as¬Ěou ur√Ĺch¬ĺovacieho komplexu. Ostatn√©, menŇ°ie sprievodn√© ur√Ĺch¬ĺova√®e, bud√ļ sl√ļŇĺi¬Ě na v√Ĺrobu, udrŇĺanie a po√®iato√®n√© ur√Ĺchlenie √®ast√≠c (√®i uŇĺ prot√≥nov alebo taŇĺk√Ĺch nabit√Ĺch jadier), ktor√© potom bud√ļ vstreknut√© do samotn√©ho LHC.

A √®o to m√° vŇ°etko spolo√®n√© s BOINC?

LHC bude produkova¬Ě neuverite¬ĺn√© mnoŇĺstvo d√°t ‚Äď pribliŇĺne 15 PB (PetaBajtov = 15 mili√≥nov GB) ro√®ne. V√§√®Ň°ina analyza√®n√Ĺch programov nem√īŇĺe by¬Ě prev√°dzkovan√Ĺch na oby√®ajn√Ĺch PC, a CERN ako zakladate¬ĺ world wide webu sa rozhodol spracov√°va¬Ě tieto d√°ta pomocou tzv. Grid computingu, ktor√Ĺ vz√°jomne prepoj√≠ stovky najv√ĹkonnejŇ°√≠ch po√®√≠ta√®ov√Ĺch centier vo svete, a ktor√Ĺ je v s√ļ√®asnoti vo f√°ze intenz√≠vneho v√Ĺvoja. AvŇ°ak niektor√© z v√Ĺpo√®tov je moŇĺn√© uskuto√®√≤ova¬Ě aj na dom√°cich PC.

LHC@home ‚Äď √®o po√®√≠ta vaŇ°e PC?

CERN sa inŇ°piroval technol√≥giou vyuŇĺ√≠vanou pri projekte SETI@home, a v√Įaka Frankovi Schmidtovi vyvinul program pod n√°zvom SixTrack, ktor√Ĺ produkuje v√Ĺsledky nevyhnutn√© pre sk√ļmanie dlhodobej stability vysokoenergetick√Ĺch √®ast√≠c v LHC. Tento program simuluje ich dr√°hy po√®as obehu v LHC, d√° sa prisp√īsobi¬Ě podmienkam PC a vyŇĺaduje pomerne mal√Ĺ objem vstupn√Ĺch a v√Ĺstupn√Ĺch d√°t. SixTrack vo v√§√®Ň°ie pr√≠padov simuluje s√ļ√®asne dr√°hu 60 √®ast√≠c po√®as 100 000 obehov v ur√Ĺch¬ĺova√®i. V skuto√®nosti tak√ļto dr√°hu preletia √®astice za pribliŇĺne 10 sek√ļnd. Je to dostato√®ne ve¬ĺa na to, aby sa dalo zisti¬Ě, √®i bude tak√Ĺto zv√§zok √®ast√≠c stabiln√Ĺ alebo √®i hroz√≠ strata kontroly nad jeho dr√°hou. V tom pr√≠pade by sa totiŇĺ zv√§zok dostal do kontaktu so stenou v√°kuovej trubice (v nej s√ļ √®astice ur√Ĺch¬ĺovan√©), a v skuto√®nom svete by to v takom pr√≠pade vy√ļstilo do z√°vaŇĺn√©ho probl√©mu a do preruŇ°enia √®innosti ur√Ĺch¬ĺova√®a a jeho oprave. Tis√≠cen√°sobn√Ĺm opakovan√≠m tak√Ĺchto simul√°ci√≠ sa d√° docieli¬Ě dlhodob√° stabilita ur√Ĺch¬ĺovan√©ho zv√§zku a t√Ĺm zabezpe√®i¬Ě, aby ur√Ĺch¬ĺova√® efekt√≠vne plnil svoj √ļ√®el.

Team Ň°tudentov pod veden√≠m Bena Segala a spolupracuj√ļc s riadite¬ĺom projektu SETI@home a BOINC Daveom Andersonom, vyvinul BOINC rozhranie pre SixTrack. Beta verzia screensavera (grafick√©ho volite¬ĺn√©ho v√Ĺstupu) ukazuje prierez zv√§zkom √®ast√≠c, ktor√Ĺch simul√°ciu SixTrack po√®√≠ta. Z poh¬ĺadu jadrov√©ho fyzika je najlepŇ°ie, ke√Į s√ļ tieto √®astice √®o najbliŇĺŇ°ie a dlhodobo pri sebe. Rozbiehaniu zv√§zku br√°ni spom√≠nan√© siln√© magnetick√© pole, ktor√© symetricky obklopuje zv√§zok.





Grafika ukazuje kolm√Ĺ prierez simulovan√Ĺm zv√§zkom √®ast√≠c (√®iŇĺe poh¬ĺad spredu na letiaci zv√§zok). √ą√≠m dlhŇ°ie a bliŇĺŇ°ie k stredu sa nach√°dzaj√ļ, t√Ĺm je zv√§zok stabilnejŇ°√≠ a t√Ĺm s√ļ vedci spokojnejŇ°√≠, lebo v√§√®Ň°ia koncentr√°cia √®ast√≠c znamen√° intenz√≠vnejŇ°iu zr√°Ňĺku, jednoduchŇ°iu detekciu produktov zr√°Ňĺky a hlbŇ°√≠ ponor do Ň°trukt√ļry hmoty. Priemer zv√§zku je len pribliŇĺne nieko¬ĺko milimetrov, √®o je √ļplne v poriadku. Probl√©m nast√°va ak √®astice za√®n√ļ vyletova¬Ě zo zv√§zku. Vtedy je potrebn√© jemne upravi¬Ě umiestenie magnetov v LHC).


Na prv√Ĺ poh¬ĺad to m√īŇĺe vyzera¬Ě ako pr√≠liŇ° neskoncentrovan√©, ale uvedomme si, Ňĺe √®astice letia takmer r√Ĺchlos¬Ěou svetla a zv√§zok m√° Ň°√≠rku len nieko¬ĺko milimetrov, takŇĺe udrŇĺa¬Ě tak√ļto mnoho√®asticov√ļ ‚Äěstrelu‚Äú skoncentrovan√ļ do mal√©ho priestoru je ve¬ĺmi n√°ro√®n√©. Aj mal√° odch√Ĺlka v spr√°vnom umiestnen√≠ supravodiv√Ĺch elektromagnetov (a teda aj magnetick√©ho po¬ĺa) m√īŇĺe za nieko¬ĺko sek√ļnd sp√īsobi¬Ě zni√®enie zv√§zku. Pri kaŇĺdom nainŇ°talovanom magnete (a na d√•Ňĺke 27 kilometrov ich je veruŇĺe ve¬ĺa) sa teda uskuto√®√≤uj√ļ presn√© merania jeho vlastnost√≠, a ak sa zaznamen√° abnormalita, okamŇĺite sa spust√≠ SixTrack aby zistil ak√Ĺ dopad by to mohlo ma¬Ě na stabilitu zv√§zku. R√Ĺchle z√≠skanie v√Ĺsledkov m√° VE¬ľK√Ě v√Ĺznam pre inŇĺinierov inŇ°taluj√ļcich magnety. Pr√°ve preto vaŇ°a pomoc v LHC m√° tieŇĺ ve¬ĺk√Ĺ v√Ĺznam a m√īŇĺete re√°lne prispie¬Ě k spr√°vnej a r√Ĺchlej inŇ°tal√°cii magnetov a stabilite zv√§zku, bez ktorej by cel√Ĺ ur√Ĺch¬ĺova√® str√°cal zmysel.

Na z√°ver treba stru√®ne doda¬Ě, Ňĺe sme tu na√®rtli len z√°kladn√© vedeck√© ciele tohto projektu. Veda m√° vŇ°ak jednu charakteristick√ļ vlastnos¬Ě - mnohokr√°t n√°s prekvap√≠ nie√®√≠m, √®o sme v Ňĺiadnom pr√≠pade ne√®akali. √ą√≠m vyspelejŇ°√≠ pr√≠stroj, t√Ĺm viac prekvapen√≠ pr√≠de. Pravdepodobne to bude tak aj v pr√≠pade LHC. Ke√Į popust√≠me troŇ°ku uzdu vedeckej fant√°zii, je moŇĺn√©, Ňĺe v LHC budeme napr. schopn√≠ vytvori¬Ě mikroskopick√© √®ierne diery (tejto moŇĺnosti uŇĺ dokonca bolo venovan√Ĺch nieko¬ĺko vedeck√Ĺch √®l√°nkov v najs√©rioznejŇ°√≠ch vedeck√Ĺch √®asopisoch), √®i prispeje k objavu nie√®oho, √®o n√°m umoŇĺn√≠ riadene deformova¬Ě √®asopriestor (napr. √®ervie diery, ktor√© zatia¬ĺ existuj√ļ len na papieri teoretikov, ale doterajŇ°ie experimenty na ne nesta√®ili). Zapojte sa teda do tohto Ň°pi√®kov√©ho √ļsilia, aby ¬ĺudstvo mohlo po miliard√°ch rokov op√§¬Ě vytvori¬Ě podmienky, ktor√© tu panovali len pri vzniku vesm√≠ru, a aby n√°m hmota po roku 2007 za√®ala odha¬ĺova¬Ě svoje √ĮalŇ°ie tajomstv√°!




KiiroiZen / Kotulic Bunta
juraj_kotulic AT yahoo.com

Vytvoril: MeX [24. okt√≥ber 2004 22:40:50] / Upravenť: [01. j√ļn 2005 10:17:46] / PoŤet zobrazenŪ: [9448]