|
Astronomický snímok dňa 
|
|
|
 |
| |
|
Zobrazujem príspevky 1 až 5 z celkového počtu 1 (strana 1 z 1)
|
Nie som ziaden fyzik ani fyziku nestudujem, prave preto by ma zaujimal jeden asi len cisto myslienkovy experiment.
Co by sa stalo, keby sa dala vytvorit gula, ktora by bola z dokonaleho polopriepustneho (neviem ci sa to takto oznacuje) zrkadla. Teda svetlo by zvonku prenikalo dnu, ale zvnutra by bola vrstva, ktora by svetlo dokonale odrazala. Neviem, nakolko sa svetelna energia meni na tepelnu pri odraze a tak, pripadne cisto teoreticky ze by sa nemenila, co by sa stalo, keby sa v tej guli svetlo koncentrovalo dlhu dobu.
Prosil by som o vyjadrenie niekoho s vedomostami z fyziky ak by si nasiel chvilku casu.
|
| |
|
For Palo: bohuzial, dovod mojej dvojtyzdnovej absencie na fore nebol v prebalovani a krmeni, bol by som velmi rad, keby bol taky...:-/
Anyway - k veci. Myslienkovy experiment je zaujimavy. Svetlo by ale nemalo mat rovnaku intenzitu - zrkadlo totiz nie je kvantove, a detektor vnutri/vonku teda s intenzitou vela nenarobi.
Dolezitym faktom je, ze fotony maju celociselny spin (spin je kvantova vlastnost hovoriaca o priestorovej symetrii castice), a teda patria medzi skupinu castic nazyvanych bozony. Tie maju tu vlastnost, ze z kvantoveho pohladu ich moze byt v jednom a tom istom energetickom stave na jednom mieste nekonecne vela (toto napr. elektrony, protony, neutrony a vela inych castic nedokaze - su to totiz tzv. fermiony a moze ich byt na jednom mieste v jednom stave len obmedzene mnozstvo). Cize - ak by si naozaj mal dokonale polopriepustne zrkadlo a uvazoval by si dokonaly odraz od vnutornych stien zrkadla bez strat, intenzita fotonov by sa neustale zvysovala a vnutri zrkadla by neustale narastala hustota energie. Tento proces by vsak netrval vecne - s hustotou energie by sa totiz zvysovalo aj zakrivenie priestorocasu v okoli zrkadla (kedze hmotnost nie je nic ine ako energia koncentrovana do "hmotnych" castic). Po istom case (zavisiacom od rozmerov zrkadla a intenzity fotonov dopadajucich na vonkajsi povrch zrkadla) by energia koncentrovana v zrkadle prekrocila kriticku hustotu, pri ktorej by nastalo nekonecne zakrivenie priestorocasu - inymi slovami, doslo by ku vzniku miniaturnej ciernej diery. Ano - je to paradox, ale je to z fyziky dobre znama vec - aj koncentraciou fotonov (energie) moze vzniknut cierna diera.
Samozrejme v reale by zrkadlo nikdy nemohlo sposobit takyto proces, pretoze pri istej hodnote hustoty energie by straty energie z povrchu gule (sposobene nedokonalym odrazom od atomov povrchu zrkladla) prekrocili prisun energie do vnutra gule, takze v tomto pripade je to len myslienkovy experiment. Cierna diera vzniknuta zo svetla (fotonov) je vsak mozna, napr. v urychlovacoch, kde vznikaju fotony s extremnymi energiami v malom priestore. Je mozne, ze taketo mikrocierne diery vznikali z fotonov aj na pociatku vesmiru, ale tie sa uz davno Hawkingovym vyzarovanim vyparili, kedze boli velmi malo hmotne.
Nebudem rozoberat dalsie detaily myslienkoveho experimentu, ako napr. ze fotony navzajom vlastne nedokazu interagovat, ale len prostrednitcvom tzv. fermion-antifermionovych parov, pretoze to vysledok uvahy nezmeni. Uvadzam to len na ilustraciu, ze uvedeny popis je zjednoduseny a podrobny rozbor by bol dlhsi.
|
|
|
| |
|
Este male poopravenie: Predosle vyhlasenie "akoby svetlo prechadzalo durch" nebolo vhodne zvolene... Chcel som len povedat, ze svetlo by vnutri _NE_naberalo coraz vacsiu intenzitu (podla fiktivnej formulky: stare svetlo zostava stale vnutri a nove svetlo prichadza zvonku, takze svetla vnutri pribuda).
Mozno sa to da povedat nejako jednoduchsie, nech sa nezamotavam... napriklad ze vonkajsi povrch gule by bol zvonku stale rovnaky - idealne cierny, zatialco vnutorny povrch gule pri pohlade zvnutra by stale rovnomerne ziaril svetlom rovnakej intenzity.
|
|
|
| |
|
Kedze Kotulic Bunta ma teraz na starosti prebalovanie a krmenie, asi nestiha prispievatat. Skoda. Tak skusim aspon moj nazor:
(Predpokladam, ze k Tvojim idealnym podmienkam by sa pridalo este to, ze je to cele vo vakuu :-)
Keby si umiestnil detektor svetla dovnutra gule, s prekvapenim by si zistil, ze svetlo ma rovnaku intenzitu, ako keby tam ziadne polopriepustne zrkadlo nebolo. Skratka by sa zdalo, ako keby svetlo prechadzalo durch. Keby si tu gulu ale pozoroval z vonku, bola by zas uplne cierna, ziadne svetlo by z nej nevychadzalo, akoby vsetko svetlo ostavalo dnu. A teplota gule by sa nemenila :-)
Zdanlivo nezmysel, fotony (ci uz ako castica ci ako vlnenie) predsa nemozu zmiznut. Ale vtip je podla mna v tom, ze by si v jednom case mohol merat bud len vo vnutri, alebo len vonku - dokonale polopriepustne zrkadlo!!! Ako uz niekde bolo spomenute (myslim, ze to bolo o jednom fotone a dvoch otvoroch), sam pozorovatel - nezasahujuci - ovplyvnuje vysledok experimentu - iba tym ako a co pozoruje.
Skoda len, ze si ten experiment nevyskusame...
|
|
|
|
|
|
 |
|
