|
Astronomický snímok dňa 
|
|
|
 |
| |
Vä?šina z nás, ?o sme zapojení do projektov Boinc, sa zú?ast?uje aj na projekte SETI@home. Motivácia je jasná – tušíme, alebo prinajmenšom dúfame, že nie sme vo vesmíre sami. A sedie? len tak so založenými rukami a ?aka? kým sem niekto príde ur?ite nie je tá najsprávnejšia možnos? ako nájs? mimozemskú civilizáciu. Ovšem napriek tomu sa ur?ite ve?a z vás aspo? raz zamyslelo nad tým, ?i robíme naozaj maximum ?o sa dá. Nie je ?akanie na signál od mimozemš?anov predsa len stále príliš pasívna metóda? Nemôžme sa pokúsi? o nie?o aktívnejšie, nespolieha? sa len na to, že sa nám niekto ozve? Ve? SETI v jeho sú?asnej podobe je tak trochu h?adanie naslepo – ihla v kope sena – nedalo by sa napr. nejakým spôsobom ohrani?i? skúmanú oblas? oblohy, aby sme ju nemuseli “scanova?” celú?
Mám pre vás dobrú správu – áno, môžme urobi? aj viac. Môžme sa pokúsi? nájs? mimozemský život a teda prípadne aj civilizáciu priamejšie – aktívnym h?adaním, nielen pasívnym ?akaním na signál. Dokonca takáto snaha má už aj názov – Darwin a TPF.
Povedzme si teda pár slov k týmto novým plánom.
Život vo forme ako ho poznáme je napriek svojej prispôsobivosti viazaný z vesmírneho poh?adu na pomerne úzko ohrani?ené podmienky. Môže existova? na Zemi, ale na iných objektoch v Slne?nej sústave sú podmienky pre jeho rozvoj zna?ne obmedzené, minimálne ak hovoríme o možnosti inteligentného života (bakteriálny život je ove?a prispôsobivejší – sta?í sa pozrie? na najnovšie objavy baktérii žijúcich vo vode-kyseline s pH=1, zásaditej vode s pH=12,8 , alebo baktérie, ktoré ožili po vyše 30 tisícoch rokoch v arktickom permafroste – pozri niektoré príspevky na tomto webe vo fóre v topicu “Pokroky vo výskume vesmíru”). Nádej na existenciu má život pod?a posledných výskumov jedine na Marse, Jupiterovom mesiaci Europa, a možno na Saturnovom mesiaci Titan. V každom prípade však je isté, že viac ako bakteriálnu formu takýto život (ak sa vôbec vyvinul) nemohol dosiahnu?. Neznámu planétu v našej Slne?nej sústave však už nemáme (aspo? nie v “zóne života”, ?iže vo vhodnej vzdialenosti od Slnka). Takže – ak chceme nájs? život, ktorý sa vyvinul ?alej ako len po bakteriálne štádium, musíme sa pozrie? po planétach mimo našej Slne?nej sústavy. Lenže – s tým sú spojené obrovské technické problémy. V prvom rade – to asi ani netreba zvláš? zdôraz?ova? - aj najbližšie hviezdy sú nepredstavite?ne ?aleko. Ak by sme vytvorili model najbližšieho hviezdneho okolia, kde Zem by bola od Slnka vzdialená jeden meter, tak najbližšia hviezda (Proxima Centauri) by bola v tejto mierke vzdialená asi 250 kilometrov. A to je len najbližšia hviezda. Viete si predstavi? aká úloha ?aká astronómov, aby dokázali v takejto vzdialenosti nájs? kúso?ek hmoty – planétu?
Ako by to nesta?ilo, treba si uvedomi?, že vä?šina planét (okrem medzihviezdnych m?tvych bludných planét vyvrhnutých od svojej hviezdy gravita?nými “kopancami” od blízkych hviezd a inými poruchami) sa nachádza v tesnej blízkosti svojej materskej hviezdy. Tá ju prevyšuje svojou jasnos?ou (ke?že planéty sami o sebe nesvietia) približne miliardukrát. Takže – úloha znie takto: nájdite svätojánsku mušku vo vzdialenosti 250 km a viac, ktorá poletuje jeden meter od halogénového leteckého reflektoru namiereného priamo na vás. ?ažký oriešok,však?
Napriek tomu, posledné roky sme svedkami neuverite?ného pokroku pozorovate?skej astronómie a technických vymožeností, ako sú napr. nové vedecké družice alebo tzv. “inteligentná optika”. Tá dokáže eliminova? vplyv turbulencie atmosféry spôsobenej teplotou – ur?ite ste už videli ako sa v lete rozhorú?ený vzduch nad cestou chveje – v?aka zrkadlu zloženému z viacerých segmentov zosynchronizovaných po?íta?om, ktoré dokážu v reálnom ?ase meni? svoju polohu a tým kompenzova? turbulenciu atmosféry. ?iasto?ne aj v?aka tomu sa podarilo otvori? novú kapitolu astronómie – objavy extrasolárnych planét (?iže planét mimo slne?nej sústavy)!
A nielen to – po?et objavov prudko narastá a napr. k 4. marcu 2005 je známych už 152 extrasolárnych planét! Má to však stále jeden há?ik – zatia? sme schopní objavi? “len” planéty, ktoré majú najmenej ve?kos? Jupitera alebo len o nie?o menšie. To na objavenie života nie je zrovna najlepšia perspektíva. Na to, aby sme pochopili, pre?o nemôžme zatia? pozorova? planéty zemského typu sa musíme pozrie? na používané metódy. Existuje ich viacero, popíšme si stru?ne najdôležitejšie z nich:
1. Meranie radiálnej rýchlosti.
Radiálna rýchlos? je jednoducho rýchlos? pohybu hviezdy vo?i nám ako pozorovate?om. Ak okolo hviezdy obieha planéta, napriek tomu, že je ve?mi malá, hviezdou periodicky takmer nebadate?ne pohybuje, vychy?uje ju. Hviezda sa teda periodicky (s periódou rovnou obežnej dráhe planéty okolo hviezdy) k nám približuje a opä? vz?a?uje. Môžeme to zisti? v?aka tzv. Dopplerovmu javu – je to presne ten istý jav, ktorý spôsobuje, že napr. prichádzajúca siréna má vyšší tón zvuku ako odchádzajúca. Takýto “posun tónu” sa dá zisti? aj u svetla prichádzajúceho od hviezdy, a teda môžeme takto nepriamo odhali? nevidite?nú planétu okolo hviezdy, a zisti? jej obežnú periódu a približnú hmotnos?.
Obr.1: Na obrázku vidíme ilustra?ne znázornený posun vlnovej d?žky svetla v prípade hviezdy, ktorá sa k nám periodicky približuje (svetlo “zmodrieva”) a opä? vz?aluje (svetlo “z?ervenieva”) v?aka gravita?nému pôsobeniu planéty, ktorá okolo nej obieha. Analýzou svetla hviezdy môžme ve?mi ú?inne odhali? takýto pohyb.
2. Astrometria.
Nejde o ni? iné ako o presné meranie polohy hviezdy oproti ostatným hviezdam na oblohe. Môžme tak odhali? – rovnako ako pri meraní radiálnej rýchlosti – periodickú zmenu polohy hviezdy na oblohe, spôsobenú obiehajúcou planétou.
Obr.2: Tento obrázok nám ukazuje ako by vyzerali výchylky polohy nášho Slnka spôsobené obiehaním Jupiteru, merané zo vzdialenosti 33 svetelných rokov. Keby sme my boli na tej 33 svetelných rokov vzdialenej planéte, už s terajšou technológiou by sme vedeli, že hviezda “Slnko” má minimálne jednu obežnicu ve?kosti Jupitera. S chystanými projektami by sme vedeli odhali? už aj samotnú Zem aj zloženie jej atmosféry.
3. Tranzitná metóda.
Je to jednoduchá metóda, využívajúca to, že planéta pri svojom obehu môže (ak leží približne v jednej rovine so Zemou) prejs? popred hviezdu, a na istý ?as ju teda mierne zatieni?. Samozrejme pokles jasnosti hviezdy je minimálny, ale – merate?ný. Opä? z tohto dokážeme zisti? obežnú dobu planéty a jej približnú ve?kos?.
Obr.3: Ak planéta po?as svojho obehu prechádza z nášho poh?adu popred materskú hviezdy, dá sa objavi? pomocou poklesu jasnosti (brightness) hviezdy.
4. Optické pozorovanie.
Toto je naj?ažšia možnos? – priamo opticky planétu pozorova?. Je to nesmierne náro?né, ale – práve pred pár mesiacmi sa podarilo takýmto spôsobom pozorova? jednu planétu. Princíp je jednoduchý – hviezda sa jednoducho zakryje malým tienidlom, ktoré odcloní svetlo hviezdy, ktorá nás osl?uje a prežaruje planétu. Potom máme ove?a lepšiu šancu, že spozorujeme aj slabé svetlo planéty. Napriek jednoduchému princípu realizácia je ve?mi ?ažký oriešok.
Pred pätnástimi rokmi bolo nemyslite?né, aby sa ktoráko?vek z uvedených metód použila. Nedokázali sme dostato?ne presne mera? ani radiálne rýchlosti, ani pokles jasnosti hviezdy, ani ich polohu, nieto ešte opticky ich pozorova?. A dnes – máme dokázaných existenciu 152 cudzích planét Jupiterovho typu, a každý mesiac pribúdajú nové!
Ibaže, Jupiter ako vieme nie je zrovna vhodným nosi?om života. A preto astronómovia a všetci nadšenci chcú viac – chcú planéty pozemského typu. Na to však zatia? presnosti našich sú?asných prístrojov nesta?ia.
Obr.4: Toto je výber z doteraz známich 152 planét. V podstate sa všetko jedná o planéty typu Jupiter, ktoré nie sú najvhodnejšími nosite?mi života (i ke? je tu ešte možnos?, že život by mohol by? na mesiaoch obiehajúcich takéto planéty). Zvyšných nieko?ko planét ve?kosti Zeme, ktoré sme už objavili, boli odhalené inými metódami, avšak obiehajú neutrónovú hviezdu a teda sa jednozna?ne jedná o kusy m?tvych skál, ktoré skondenzovali po výbuchu supernovy okolo novovytvorenej neutrónovej hviezdy. Z h?adiska h?adania života nemajú pre nás takéto planéty žiadnu cenu. (malá perli?ka – po výbuchu supernovy sa nachádza v okolí neutrónovej hviezdy obrovské množstvo uhlíka (vytvoreného pri jej výbuchu). Planéty obiehajúce okolo takejto hviezdy sú zložené prevažne z uhlíka pod ve?kým tlakom, ?iže inými slovami – asi už tušíte – tieto planéty sú takmer celé z diamantu…)
Avšak - mám ?alšiu dobrú správu pre všetkých SETI priaznivcov - nedávno NASA vyhlásila nájdenie mimozemského života za jednu zo svojich hlavných priorít! A ESA (Európska vesmírna agentúra) ju nasleduje.
Takže – ?udstvo – ide sa na to! Ako?
Za?nime pri ESA – jej projekt na nájdenie mimozemského života a planét pozemského typu sa volá príhodne - Darwin. Charles Darwin bol ur?ite ve?mi dôvtipný ?lovek, ktorý posunul poznanie života výrazne dopredu (aj ke? sa v detailoch mohol mýli?). ESA pomenovala po ?om projekt, ktorý rovnako, ak nie ešte viac, môže posunú? naše znalosti života, tentoraz však až za hranice našej planéty.
Skôr než si ukážeme ako bude projekt vyzera?, treba stru?ne ozrejmi? jeho princíp. Ur?ite každý vie, že ?ím vä?ší je ?alekoh?ad, tým viac toho vidíme. Lenže ?o presne znamená ve?ký ?alekoh?ad? Má by? dlhý, alebo široký? (Aby bol bystrozraký…)
Pre “silu” ?alekoh?adu je dôležitá najmä jedna vec – priemer objektívu. ?ím vä?ší priemer, tým ?alekoh?ad vidí slabšie a slabšie objekty, pretože dokáže zhromaždi? viac svetla, a sú?asne má aj tým vä?šiu tzv. rozlišovaciu schopnos? – ?iže tým lepšie dokáže od seba navzájom odlíši? dva blízke objekty. Nebudem vás tu zdržiava? preh?adom ?alekoh?adov a ich vývoja (mimochodom ve?mi zaujímavá problematika, kedysi astronómovia postavili naozajstné opachy dlhé dvesto metrov, cez ktoré však potom ni? nevideli :-), povedzme si len to ?o je pre nás teraz dôležité – dnešné ?alekoh?ady s priemerom objektívu nieko?ko metrov sú už schopné zhromaždi? svetlo aj od takých slabých objektov ako sú planéty okolo iných hviezd. Problémom je, že priemer ich objektívov však ešte nie je dostato?ný aj na to, aby ich zárove? aj odlíšili od samotnej hviezdy. ?iže – priemer ?alekoh?adov už sta?í na zhromaždenie dostatku svetla, ale zárove? je ešte príliš malý na dosiahnutie dostato?nej rozlišovacej schopnosti. Ako to vyrieši?? Naš?astie, optika nám ponúka prefíkané riešenie – ke?že dosah (zhromaž?ovanie svetla) ?alekoh?adu je dostato?ný, nepotrebujeme už zvä?šova? zbernú plochu ?alekoh?adov. Potrebujeme len zvä?ši? rozlišovaciu schopnos?. Finta spo?íva v tom, že prírodu “oklameme” tak, že použijeme ?alekoh?ady dva (alebo aj viac) – blízko seba a po?íta?om zosynchronizované. Ak budú takéto ?alekoh?ady od seba vzdialené napr. 30 metrov, dosiahneme tým to, že za lacný peniaz získame ?alekoh?ad s rozlišovacou schopnos?ou porovnate?nou s ove?a vä?ším ?alekoh?adom s priemerom objektívu tých 30 metrov! Vynikajúca vec, a už je aj odskúšaná, funguje to! Volá sa to interferometer. Na odfiltrovanie nežiadúceho svetla hviezdy sa potom môže použi? viacero metód, jedna z najlepších je posun fázy svetla (ke?že svetlo je vlna, tak ke? zložíte dve posunuté vlny, vlna sa stratí).
Príroda však vie by? riadne tvrdohlavá, a pripravila nám ešte jednu prekážku – ke?že planéty pozemského typu maju nízku teplotu, vyžarujú len tepelné žiarenie (inými slovami infra?ervené vlny). Tie však cez našu atmosféru nedokážu ú?inne prejs?, a preto ich na Zemi nemôžeme pozorova?. ?iže z povrchu Zeme nemôžeme pozorova? ani extrasolárne planéty. Riešenie už asi tušíte – dajme predsa teda ten ?alekoh?ad do vesmíru! Áno, presne to chystá aj ESA. Darwin bude vo vesmíre.
Obežná dráha Zeme je však nevhodná (príroda sa zjavne stále drží hesla - “per aspera ad astra” – cez prekážky k hviezdam), pretože ?alekoh?ad citlivý na potrebné infra?ervené svetlo z cudzích planét by príliš trpel zmenami toku slne?ného svetla (napr. de?-noc) po?as jeho obehu okolo Zeme. Preto – dajme ho ?alej! Nech obieha okolo Slnka, tam bude stabilný. Lenže musí zárove? by? v dosahu Zeme kvôli prenosu údajov a riadiacim signálom pre korekcie dráhy. Najvhodnejšie riešenie – tzv. Lagrangeov bod sústavy Zem-Slnko. Je to bod vo vesmíre, kde sa približne rušia gravita?né vplyvy týchto dvoch nebeských telies, a teda akýko?vek predmet v tomto bode (napr. sonda) tak akoby “pláva”, a len s minimálnymi korekciami sa udrží stabilne na dráhe v neustále rovnakej vzdialenosti od Zeme aj od Slnka. Ve?mi výhodná vec. Týchto bodov je viacero, najvýhodnejší leží asi 1.5 milióna kilometrov od Zeme. A práve tam sa chystá vysla? ESA Darwina.
Obr.5: Lagrangeových bodov, v ktorých sa navzájom ruší gravita?ný vplyv Zeme a Slnka, je viacero (L1 až L5). V nich umiestnený ?alekoh?ad bude ma? ve?mi dobré podmienky jednak kvôli stabilnej teplote a orientácii vo?i Zemi a Slnku, jednak aj z dôvodu nenáro?nosti na palivo spotrebované pri jeho udržaní na stabilnej dráhe. Takisto zameriavanie na pozorované hviezdy/planéty bude ove?a jednoduchšie ako na obežnej dráhe okolo Zeme.
Darwin bude zložený až zo šiestich identických infra?ervených ?alekoh?adov s priemerom minimálne 1.5 metra, jedného spolo?ného riadiaceho satelitu v tvare šes?uholníka, ktorý bude kombinova? signál zo všetkých šiestich ?alekoh?adov (preto je to interferometer), a ?alší satelit v tvare kocky, ktorá bude zabezpe?ova? prenos údajov na Zem. Tento projekt je momentáne vo vývoji. Celý systém by mal by? vypustený do vesmíru raketou Arianne v roku 2014. Od štartu potrvá približne 100 až 200 dní kým sa dostane k Lagrangovmu bodu (presná d?žka závisí od konkrétne zvolenej letovej dráhy).
Obr.6: Darwin sa bude sklada? zo šiestich samostatných infra?ervených ?alekoh?adov, ktoré budú navzájom prepojené osobitným modulom v tvare šes?uholníka, a takisto ?alšia družica v tvare kocky bude zabezpe?ova? spojenie a výmenu dát so Zemou.
Obr.7: Bližší poh?ad na jeden z ?alekoh?adov – priemer zrkadla (objektívu) bude 1.5 metra. Pozlátené fólie a ve?ké tmavé prstence slúžia na zatienenie tela ?alekoh?adu od slne?ného svetla a tepla (ke?že sa jedná o prístroje s vysokou citlivos?ou práve na teplo, ?iže infra?ervené žiarenie).
Musíme si ešte poveda? jednu dôležitú vec – to, že nájdeme planéty ve?kosti Zeme ešte z?aleka samozrejme neznamená , že na nich musí by? život. Ako na dia?ku rozlíši? planétu ve?kosti Zeme od naozajstnej planéty pozemského typu, ?iže s kyslíkom v atmosfére, vodou, a ?alsími prejavmi života? Aj tu nám naš?astie fyzika dáva do ruky mocný nástroj – analýzu svetla z planéty. Ak dokážeme pozorova? svetlo planéty, dokážeme v ?om (v jeho spektre) nájs? stopy po vode, kyslíku (resp. ozóne), CO2, metáne a ?alších prvkov indikujúcich možnú prítomnos? života. ?iže na dia?ku môžeme zisti? hne? aj zloženie atmosféry takejto planéty!
Obr.8: Každá planéta má svoj vlastný “odtla?ok prsta” pod?a zloženia jej atmosféry. Keby Darwin skonštruovala cudzia civilizácia a pozrela by sa ním na našu slne?nú sústavu, nielenže by objavila Venušu, Zem, Mars a ostatné planéty, ale by aj vedela zisti? zloženie atmosféry týchto planet, vrátane našej Zeme. Hne? by si všimli, že Zem obsahuje prvky, ktoré indikujú prítomnos? života. A keby zamerali na našu planétu svoje rádioteleskopy a analyzovali rádiové signály ako to robí SETI, už by o nás vedeli…
Aj druhý svetový kolos vo výskume vesmíru - NASA - má pripravený svoj vlastný projekt na h?adanie extrasolárnych planét pozemského typu. Jeho názov je Terrestrial Planet Finder – TPF (h?ada? planét pozemského typu).
V skuto?nosti je ešte komplexnejší ako projekt ESA, ozna?uje v podstate dve nezávislé misie. Jedna z nich je podobná tej európskej. Je názov je TPF I a jedná sa takisto o interferometer zložený tentokrát zo štyroch ?alekoh?adov umiestnených vo vesmíre. Vypustené majú by? približne v roku 2020, a ke?že sa podobajú európskemu projektu, nebudem ich tu už bližšie rozobera?.
Obr.9: Terestrial Planet Findet I – interferometer, ktorý NASA plánuje vypusti? najneskôr v roku 2020.
Druhý projekt – TPF C – bude pracova? nie v infra?ervenej oblasti elektromagnetických v?n, ale v oblasti vidite?ného svetla. Nebude to interferometer, ale koronograf – je to ten princíp, ktorý som už spomenul – svetlo hviezdy sa zatieni nepatrným diskom, a s dostato?ne citlivým ?alekoh?adom potom môžme pozorova? aj samotné planéty. Vypustenie tohto prístroja sa plánuje na rok 2015, ?iže o nie?o skôr ako TPF I. Pôjde o ?alekoh?ad s priemerom eliptického zrkadla približne 3.5 x 8 metrov. Vynikajúcim spôsobom doplní údaje z interferometra Darwin a neskôr TPF I.
Obr.10: Terrestrial Planet Finder C – optický koronograf slúžiaci na priame optické pozorovanie planét a analýzu ich atmosféry. NASA ho chce vypusti? okolo roku 2015.
Netreba zabúda?, že všetky spomenuté prístroje v?aka svojim revolu?ným parametrom budú schopné uskuto?ni? prevratné objavy nielen pri h?adaní vzdialených Zemí, ale aj v iných oblastiach astrofyziky – lepšie vysvetlenie vzniku a vývoja planet z prachovoplynových diskov okolo mladých hviezd (ktoré sa budú da? vynikajúco pozorova?), štúdium tmavej hmoty, extrémne vzdialených galaxií deformovaných gravita?nými efektami a mnoho iných zaujímavých vecí, ktoré sa však netýkajú mimozemského života a preto ich v tomto ?lánku nebudem rozobera?.
Obr.11: Takto približne by vyzeralo pozorovanie Zeme zo vzdialenosti 33 svetelných rokov pomocou TPF I.
Sú?asný vývoj udalostí nazna?uje, že ESA a NASA nakoniec pravdepodobne spoja svoje sily a uvedené projekty budú navzájom spolupracova?, ?o môže celej veci len prospie?. Rovnako ako záujem, ktorý prejavili napr. Japonsko a India na ú?asti v týchto projektoch. Jedinou negatívnou správou je skuto?nos?, že zameranie NASA na pilotované misie na Mesiac a Mars môžu spôsobi? posun projetu TPF na neur?ito, ?o by paradoxne oddialilo objav obývate?ných planét vo vesmíre.
Dobre, poviete si, je to zaujímavé, ale ?o v tomto môže pomôc? SETI? Je už asi zjavné, že projekty ako TPF a Darwin nám pomôžu extrémne zníži? rozsah “náhodnosti”, s akou doteraz signály od možných mimozemských civilizácii h?adáme. Zmena pre SETI teda bude výrazná - nebudeme už musie? h?ada? signály len tak naslepo v celom vesmíre, ale sa sústredíme na nieko?ko desiatok ?i možno stovák vybraných planet pozemského typu, ktoré objavíme a ktoré budú ma? v spektre prejavy prítomnosti kyslíka, CO2, metánu a podobne. Budeme môc? analyzova? nielen frekvencie vodíka (tak ako to robí SETI v sú?asnosti) ale budeme môc? analyzova? ove?a viac frekvencií (ve? ani rádiá a televízie na Zemi nevysielajú na jednej prípadne len zopár frekvenciách). Bude to prevratná zmena – kone?ne budeme môc? zaostri? naše h?adanie na konkrétne ciele! Dokonca sa už nebudeme musi? spolieha? len na to, že mimozemské civilizácie nám budú vedome posiela? signál – budeme schopní odhali? aj iné signály, ako napr. z ich bežnej telekomunikácie v rámci civilizácie (ak takú ešte budú používa?). Ve? aj naša Zem vysiela do vesmíru asi tisíkrát viac rádiového žiarenia (v?aka vysielaniu televízie, rádií a podobne) ako by mala, keby ?udstvo neexistovalo. Ak nejaká cudzia civilizácia má projekty typu TPF alebo Darwin, tak už s vysokou pravdepodobnos?ou našu Zem našla, pozreli sa na nás následne s rádioteleskopmi, zistili zvýšenú aktivitu rádiového vyžarovania – a už o nás vedia, aj ke? sme im ni? úmyselne nevysielali. Tak isto sa aj my môžme možno už o desa? rokov dozvedie? o niekom inom, minimálne približne v našom štádiu technického vývoja…
Navyše, po prvých objavoch planét pozemského typu (?o je len otázka ?asu) sa vybudujú ?alšie podobné projekty s ešte vä?šími ?alekoh?admi, ktoré budú môc? objavi? planéty pozemského typu v ešte vä?ších vzdialenostiach od Slnka, a skôr ?i neskôr – z toho množstva planét – sa z jednej ur?ite podarí zachyti? signál, na ktorý zatia? všetci márne ?akáme (jedine žeby mimozemš?ania vôbec neexistovali, ?o je však už aj z chladnej štatistiky vysoko nepravdepodobné).
Navyše, aj samotné SETI sa vyvíja – buduje sa nova sústava rádioteleskopov ur?ená prioritne pre SETI – Allen Telescope Array, ktoré je pomenované pod?a svojho hlavného sponzora Paula Allena (spoluzakladate?a Microsoftu, ktorý venoval aj 20 miliónov dolárov na nedávno uskuto?nený prvý súkromný balistický let do vesmíru). Bude zložená z 350 šes?metrových parabol. A práve v roku 2015 sa má spusti? do prevádzky ešte vä?ší projekt – SKA (Square Kilometer Array) – bude to sústava 4400 parabol s priemerom 12 metrov, ktoré dohromady budú ma? výkon ako teleskop s priemerom 800 metrov. S tým sa už veru dá nájs? všeli?o, ove?a viac ako so v sú?asnosti používaným 305 metrovým rádioteleskopom v Arecibo.
Žijeme vo vzrušujúcej dobe, ke? veda a naše poznanie vesmíru neuverite?ne napreduje. Pred necelým storo?ím sme ešte ani nevedeli, pre?o hviezdy svietia (z termojadrovej fúzie), a za necelých desa? rokov už pravdepodobne budeme pozna? pozemské planéty okolo cudzích hviezd, ktoré budú ma? kyslík, vodu, CO2 a metán v atmosfére, presne ako naša Zem, a budeme môc? cielene analyzova? ich eletromagnetické vyžarovanie! Úžasné, nie? Preto zosta?me verní aj SETI, pretože ju pod?a všetkého ?aká skvelá budúcnos?.
Tých, ktorým sa nechce ?aka? až do roku 2015, môžem povzbudi? tým, že aj skôr sa chystajú nové projekty súvisiace s h?adaním planét, i ke? nedosahujúce parametrov spomínaných dvoch, v každom prípade však ve?mi zaujímavých (je ním napr. projekt Kepler). Ovšem nás – Boinc ?udí – bude zaujíma? najmä projekt PlanetQuest (prepojený aj s práve spomenutým Keplerom), ktorý sa pripravuje a má sa spusti? v roku 2006 (alfa a beta verzia pravdepodobne už tento rok). Pôjde o spracovanie dát z pozemských observatórií, pri?om sa budú analyzova? zmeny jasnosti hviezd spôsobených napr. prechodom planét popred hviezdny disk (už spomínaná tranzitná metóda). Uvažuje sa dokonca o tom, že ak práve váš po?íta? v spracovaných jednotkách zaregistruje novú planétu – bude pomenovaná pod?a vás ako objavite?ovi! A to by celkom stálo za to, nie?
KiiroiZen / Kotuli? Bunta
Obrázky sú vlastníctvom NASA a ESA.
Komentar a diskusia k tomuto clanku
Vytvoril: KiiroiZen / Kotulic Bunta [07. jún 2005 04:36:01] / Upravené: [07. jún 2005 06:42:33] / Počet zobrazení: [10375] |
|
|
 |
|
