Domov
Novinky
Projekt
Archív ?lánkov
Optimalizácia
Návody
Galéria
Stiahnite si
Odkazy
Diskusné fórum
Fórum - archív
Vyh?adávanie
TO-DO
Kontakt

BOINC.SK


Od 1.1.2002


Astronomický
snímok
dňa

APOD






Page Rank
 
 
Stru?ný preh?ad BOINC projektov

Iste si vä?šina z vás pamatá na svoje detstvo. Pamätáte si aj na ten pocit odha?ovania neznámeho, ke? ste chceli vedie?, ?o sa skrýva za nasledujúcim domom alebo potokom? Alebo ke? vám rodi?ia dovolili by? poprvý raz pri televízore aj dlhšie do noci? Ke? ste prvýkrát pobozkali svoju lásku? Ak áno, tak sa pravdepodobne vo vás stále skrýva tá iskra, ktorá vedie vedcov k riešeniu doposia? nerozlúštených záhad (nielen) prírody a v kútiku svojej duše možno ešte stále skrývate to detské nadšenie a zapálenie sa pre neznámu vec. Avšak - nie každý kto si zachoval tento dobrodružný objavite?ský elán sa musel sta? hne? vedcom - a najmä pre takých je ur?ený BOINC a projekty pod ním obsiahnuté. BOINC je ve?mi jednoduchou metódou ako ?iasto?ne uspokoji? svoju túžbu po objavovaní.
Prípadne pre tých, ktorých vedecká stránka projektov až tak nezaujíma, ešte vždy je tu takisto ve?mi zaujímavé a niekedy aj napínavé sú?aženie o napo?ítané kredity... V každom prípade je ale užito?né poveda? si pár stru?ných slov o náplni projektov, na ktorých sa môžete zú?astni?, ?o poviete?

SETI@home –
h?adanie rádiových signálov od mimozemských civilizácií.

K tomuto projektu pravdepodobne netreba ve?a hovori?, ale predsa pre úplných nová?ikov (ostatní môžte tento odstavec presko?i?) - je najstarším z masovo rozšírených projektov distribuovaných výpo?tov (i ke? pre presnos? treba pripomenú?, že menšie a menej rozšírené projekty existovali už aj pred ním, napr. GIMPS...). Ako už vyplýva z jeho názvu - Search for Extraterrestrial Intelligence at Home – ide o h?adanie mimozemských civilizácií doma, ?iže nie?o na spôsob "babka k babce budú kapce" - každý kto vlastní po?íta? s možnos?ou aspo? ob?as sa pripoji? na internet, môže venova? nevyužitý výkon h?adaniu mimozemských signálov v dátach z najvä?šieho rádioteleskopu na svete, ktorý je umiestnený v Arecibo. Na celom svete sa za nieko?ko rokov existencie tohoto unikátneho projektu do neho zapojilo už približne pä? miliónov ?udí (i ke? po?et aktívnych ?lenov je ove?a nižší - nieko?kostotisíc), pri?om spolo?ný výkon všetkých ich po?íta?ov vysoko prevyšuje výkon akéhoko?vek superpo?íta?a na zemi! Bez toho by nebolo možné spracováva? obrovské množstvo dát, ktoré rádioteleskop poskytuje zo scanovania oblohy. Navyše - okrem dobrého pocitu že ste reálne pomohli priblíži? ?udstvo k hviezdam (?i azda hviezdy k ?udstvu?), univerzita v Berkeley vám v prípade, že sa práve vo vami spracovanej vzorke údajov nájdu signály mimozemš?anov, zaru?uje autorstvo objavu a teda svetovú slávu. No povedzte, nestojí to za to? ☺ Avšak, to nie je všetko. Tí z vás, ktorí sú skeptickí pri pomyslení na mimozemské civilizácie (?i už z dôvodu, že si myslíte, že sme vo vesmíre sami, alebo že prípadní mimozemš?ania by nepoužili takú "primitívnu" technológiu ako rádiové vlny, prípadne že celé ?udstvo môže by? pre nich príliš primitívne aby sa ním vôbec zapodievali), sa môžu zapoji? do iných projektov. Projekt SETI bol nato?ko úspešný, že inšpiroval ?alších vedcov aby sa obrátili na ?udí s ?alšímí vzrušujúcimi vedeckými projektami! Výsledkom bolo vypracovanie univerzálneho systému pod názvom BOINC (Berkeley Open Infrastructure for Network Computing), ktorý zastrešuje okrem pôvodného SETI aj nieko?ko ?alších ve?mi zaujímavých vedeckých projektov prístupných pre širokú verejnos? (viac sa o Boinc dozviete z ?alších ?lánkov na tomto webe).

Climateprediction.net - predvídanie klímy.

Hádam niet medzi vami ?loveka, ktorý by nepo?ul niekedy o globálnom otep?ovaní. Ale skuto?ne nie?o také existuje a ohrozuje ?udstvo? Naozaj sa Zem otep?uje, a naozaj sa tento trend bude stup?ova?? Dá sa mu zabráni? a ako? Je napríklad pravdepodobné, že v?aka celkovej zmene klímy dôjde k narušeniu prúdenia teplého Golfského prúdu v severnom atlatiku - následok bude extrémny. Celá Severná amerika aj Európa sa ocitnú v novej dobe ?adovej. Aj toto je jedna z možností, ktorá môže s ve?kou pravdepodobnos?ou nasta?. To, ?i sa tak stane a kedy sa tak stane je samozrejme predmetom diskusií a výskumov. Ve?mi dobrou možnos?ou ako zmies? zo stola zbyto?né re?i je - vypo?íta? to. Lenže to je v sú?asnej dobe nesmierne náro?ná úloha. Simulovanie po?asia a klímy patrí k najnáro?nejším numerickým výpo?tom vôbec - a preto je to ideálna úloha pre najvýkonnejší superpo?íta? na svete, ?iže BOINC. Môžeme získa? aj bližšie informácie o vzostupe morskej hladiny a podobne. Samozrejme treba podotknú?, že je zatia? ve?ká neistota vo vstupných dátach, ale práve preto je užito?né modelova? mnoho potenciálne možných scenárov. Ak to neskúsime, nikdy sa to nedozvieme (presnejšie dozvieme sa to až vtedy, ke? nám príde ú?et za kúrenie a budeme musie? naštartova? snežný skúter aby sme sa dostali do práce :-).

LHC@Home –
pomoc pri stavbe Ve?kého hadrónového urých?ova?a ?astíc.

Ke? ?ítate tento ?lánok, možno si ani neuvedomujete, že váš monitor sa skladá z molekúl, tie sa skladajú z atómov, tie zas z protónov, neutrónov a elektrónov, kvarkov...kde to vlastne kon?í? ?o je tou najmenšou ?asticou a pre?o ju vedci ešte neobjavili? Možno si takisto ani nevedomejete, že každú sekundu cez vaše telo preletí viac neutrín (ve?mi zvláštneho druhu ?astíc) ako je ?udí na celom svete. Pre?o to necítite, pre?o to nevidíte? Pretože neutrína sú takmer nevidite?né dokonca aj pre vedcov. Ale pre?o, ?o sú za? a aké majú vlastnosti? A pritom je isté, že aj od nich do ve?kej miery závisí osud nášho vesmíru, pretože - ich je neuverite?ne ve?a. Takisto vás asi nenapadne premýš?a?, pre?o to tu všetko máme z hmoty, a nie z antihmoty. Vedci vedia antihmotu vyrába? už dlhé roky, ale pre?o nie sme vlastne my všetci z antihmoty? Ve? pod?a vedcov je to presný zrkadlový obraz hmoty, tak ?o rozhodlo že hmota vyhráva? Všetky tieto otázky a mnohé ?alšie rovnako vzrušujúce v?tajú v hlave aj vedcom a rozhodli sa preto postavi? obrovský 27 kilometrov dlhý urých?ova? ?astíc 100 metrov pod územím Francúzska a Švaj?iarska, kde budú urých?ova? ?astice takmer na rýchlos? svetla, potom ich nechajú vzájomne sa zrazi? - a so zatajeným dychom a mnohými stovkami ton najdômyselnejších detektorov a pascí na ?astice ?aka?, ?o z toho vznikne a ?o sa z toho dozvieme. Postavi? taký urých?ova? však nie je hra?ka - je potrebné presne nainštalova? na 27 kilometroch špeciálne supravodivé magnety. Aj malá odchýlka môže projekt zdrža?. Vynikajúca príležitos? pre BOINC - simulácie dráh ?astíc v urých?ova?i a okamžitá náprava pozície magnetov ve?mi pomôže vedcom rýchlejšie urých?ova? postavi? a teda sa aj skôr dozvedie? úžasné veci z mikrosveta, ktoré tak úzko súvisia s osudom celého vesmíru. Je tu dokonca aj istá pravdepodobnos?, že sa v LHC môže podari? vyrobi? aj mikroskopické ?ierne diery...

Einstein@Home - h?adanie gravita?ných v?n.

Kto by nepoznal Alberta Einsteina. ?loveka, ktorý už viac zmeni? vedecký poh?ad na vesmír už hádam ani nemohol. Ale ani po takmer sto rokoch jeho potenciál ešte z?aleka nie je vy?erpaný. Z Einsteinovej všeobecnej teórie relativity vyplýva, že vesmírom by sa malo šíri? špeciálne vlnenie - vlnenie ?asopriestoru, ktorý si môžme zjednodušene predstavi? ako napnutú gumennú sie? a toto vlnenie ako "vlnu" na takejto sieti. Lenže ako zaregistrova? takýto jav? Tu nám pomôže iný zaujímavý objav - v roku 1967 sa stala zvláštna vec, mladá vedky?a Jocelyn Bell pri analýze dát z rádioteleskopu zistila, že z jedného miesta na oblohe prichádza s absolútnou presnos?ou sa opakujúci signál (nepripomína vám to projekt SETI?). Aj ke? vedecké ozna?enie objektu bolo pôvodne LGM (Little Green Men – angl. „malí zelení mužíci“), nakoniec sa ukázalo, že nepochádza od mimozemš?anov, ale je to signál z extrémne malej a hustej hviezdy (neutrónovej hviezdy), ktorá nesmierne rýchlo rotuje (až nieko?kostokrát za sekundu) a kuže? žiarenia, ktorý táto hviezda vysiela pretína v pravidelných intervaloch našu Zem a teda zdanlivo "bliká" - nie?o ako rotujúci detský v??ik. A ako to súvisí s gravita?nými vlnami? Jednoducho - ke?že takéto objekty vo svojom tesnom okolí extrémne deformujú gravita?né pole, ciže aj ?asopriestor (alebo našu "gumennú sie?"), mali by vysiela? silné gravita?né vlnenie, podobne ako metajúca sa ryba na hladine jazera. Rovnaký, ale ešte silnejsí efekt by mala vyvola? aj zrážka ?i splynutie dvoch takýchto hviezd prípadne aj ?iernych dier, ur?ite nikto z vás nepochybuje, že keby dvaja zápasníci sumo do seba narazili v jazere, zopár riadnych v?n by z toho veru vzniklo... A práve to by mali zachyti? extrémne citlivé detektory umiestnené v americkej Californii (detektor LIGO) a Nemecku (detektor GEO 600), z ktorých sa dáta za?ali analyzova? v rámci projektu Boinc.

Predictor@Home - po?ítanie štruktúry biomolekúl.

Ur?ite netreba nikomu pripomína?, že vaše telo sa skladá z buniek. Bunky sa skladajú z množstva malých sú?astí, ktoré sú chemicky riadené. Nie?o ako malá dokonalá továre?. Ako navzájom jednotlivé jej ?asti komunikujú? Ako to, že sa to celé po ?ase nerozsype, naopak, dokonca sa to dokáže deli? a reprodukova?? Ako to tam vlastne v tom chemickom vyrvare všetko dokáže spo?ahlivo fungova?? Vä?šina komunikácie aj iných zložitých a úžasných procesov sa uskuto??uje prostredníctvom chemických štruktúr zvaných proteíny. Proteínov existuje obrovské množstvo a majú zvä?ša ve?mi zložitú struktúru – sú zložené z mnohých stovák až tisícov atómov. Každý kto len trocha „pri?uchol“ k zázraku biochémie pravdepodobne uzná, že svet proteínov je obdivuhodný. Vedci sa snažia prís? na to, ako tieto proteíiny fungujú, ako jednotlivé ich ?asti na sebe závisia a ako predpoveda? z existencie jednej ?asti proteínu jej zvyšok. Je to ve?mi dôležité a užito?né pri odha?ovaní ich úloh, z ktorých mnoho ešte nepoznáme. Len malý výber z nich: proteíny sú zodpovedné za mnoho chorôb, napr. neschopnos? odoláva? rakovine (exstuje množstvo proteínov, ktoré opravujú poškodenú DNA molekulua tým zabra?ujú vzniku rakoviny), neschopnos? bráni? sa slne?nému žiareniu (áno, legenda o upíroch vznikla z toho, že niektorí ?udia, ktorým chýba istý proteín, nedokážu chráni? svoju DNA pred slne?ným žiarením a po nieko?kých hodinách po pobyte na slnku môžu zomrie?. Títo ?udia majú ?astokrát nedostatok železa v krvi (priamy dôsledok chýbajúceho proteínu v biochemickom re?azci buniek), v?ala ?omu majú chu? na krv, ktorá obsahuje ve?a železa, a majú bledú pokožku.) Takže aj toto všetko majú na starosti proteíny. Ak chcete pomôc? vedcom pri testovaní algoritmov na odha?ovanie ich štruktúry a úlohy v našom tele, tento projekt je ur?ite pre vás ten pravý.

Nieko?ko „ak“ a ?o s tým...

Ak vás teda zaujíma veda a objavovanie neznámeho, ak chcete vedie? ?i sme vo vesmíre sami a aké je naše miesto v ?om a chceli by ste sa to dozvedie? ?o najskôr, ak vás zaujíma z ?oho sa naozaj skladá náš vesmír a monitor na ktorom práve ?ítate tento text, ak vás inšpiruje a vzrušuje poh?ad na no?nú oblohu a vzbudzuje vo vás zvedavos? a otázky typu "?o je za tým", "ako to celé vzniklo" a "ako to vlastne funguje", ak vás zaujíma ?alší osud našej neustále sa meniacej Zeme, ak vás zaujíma ako funguje vaše telo a podobné otázky, tak potom si sadnite za po?íta?, na?ukajte na klávesnici adresu www.boinc.sk (?o už ste zjavne urobili) a za?ítajte sa do informácii na tejto stránke! Nájdete tu podrobnejšie informácie o uvedených projektoch ako aj odkazy na stránky jednotlivých projektov a najmä návod ako sa do týchto vzrušujúcich a napínavých aktivít zapoji?! Nebudete ?utova? - ve? možno už zajtra váš po?íta? môže nie?o objavi?, a to nie je žiaden lacný reklamný trik, to je realita. Tak po?me sa teda spolo?nými silami tejto realite pozrie? na zúbky...
Na záver treba ešte pripomenú?, že Boinc sa neustále vyvíja, pripravujú sa aj ?alšie projekty, ako napr. Lattice (súvisiaci takisto s biomedicínskym výskumom), PlanetQuest (h?adanie planét okolo iných hviezd), prípadne ORSA (h?adanie asteroidov križujúcich dráhu Zeme), o nich však podrobnejšie až ke? budú oficiálne spustené...

Bližšie informácie o jednotlivých projektoch vrátane možnosti zapoji? sa do nich nájdete na weboch jednotlivých projektov:
SETI@Home
Climateprediction.net
LHC@Home
Einstein@Home
Predictor@Home

KiiroiZen / Kotuli? Bunta
juraj_kotulic AT yahoo.com

Komentare/diskusia k clanku

Vytvoril: KiiroiZen / Kotulic Bunta [01. jún 2005 04:18:03] / Upravené: [02. jún 2005 12:46:00] / Počet zobrazení: [10297]