|
Astronomick snmok da 
|
|
|
 |
| |
Iste si väèšina z vás pamatá na svoje detstvo. Pamätáte si aj na ten pocit odha¾ovania neznámeho, keï ste chceli vedie, èo sa skrýva za nasledujúcim domom alebo potokom? Alebo keï vám rodièia dovolili by poprvý raz pri televízore aj dlhšie do noci? Keï ste prvýkrát pobozkali svoju lásku? Ak áno, tak sa pravdepodobne vo vás stále skrýva tá iskra, ktorá vedie vedcov k riešeniu doposia¾ nerozlúštených záhad (nielen) prírody a v kútiku svojej duše možno ešte stále skrývate to detské nadšenie a zapálenie sa pre neznámu vec. Avšak - nie každý kto si zachoval tento dobrodružný objavite¾ský elán sa musel sta hneï vedcom - a najmä pre takých je urèený BOINC a projekty pod ním obsiahnuté. BOINC je ve¾mi jednoduchou metódou ako èiastoène uspokoji svoju túžbu po objavovaní.
Prípadne pre tých, ktorých vedecká stránka projektov až tak nezaujíma, ešte vždy je tu takisto ve¾mi zaujímavé a niekedy aj napínavé súaženie o napoèítané kredity... V každom prípade je ale užitoèné poveda si pár struèných slov o náplni projektov, na ktorých sa môžete zúèastni, èo poviete?
K tomuto projektu pravdepodobne netreba ve¾a hovori, ale predsa pre úplných nováèikov (ostatní môžte tento odstavec preskoèi) - je najstarším z masovo rozšírených projektov distribuovaných výpoètov (i keï pre presnos treba pripomenú, že menšie a menej rozšírené projekty existovali už aj pred ním, napr. GIMPS...). Ako už vyplýva z jeho názvu - Search for Extraterrestrial Intelligence at Home – ide o h¾adanie mimozemských civilizácií doma, èiže nieèo na spôsob "babka k babce budú kapce" - každý kto vlastní poèítaè s možnosou aspoò obèas sa pripoji na internet, môže venova nevyužitý výkon h¾adaniu mimozemských signálov v dátach z najväèšieho rádioteleskopu na svete, ktorý je umiestnený v Arecibo. Na celom svete sa za nieko¾ko rokov existencie tohoto unikátneho projektu do neho zapojilo už približne pä miliónov ¾udí (i keï poèet aktívnych èlenov je ove¾a nižší - nieko¾kostotisíc), prièom spoloèný výkon všetkých ich poèítaèov vysoko prevyšuje výkon akéhoko¾vek superpoèítaèa na zemi! Bez toho by nebolo možné spracováva obrovské množstvo dát, ktoré rádioteleskop poskytuje zo scanovania oblohy. Navyše - okrem dobrého pocitu že ste reálne pomohli priblíži ¾udstvo k hviezdam (èi azda hviezdy k ¾udstvu?), univerzita v Berkeley vám v prípade, že sa práve vo vami spracovanej vzorke údajov nájdu signály mimozemšanov, zaruèuje autorstvo objavu a teda svetovú slávu. No povedzte, nestojí to za to? ☺
Avšak, to nie je všetko. Tí z vás, ktorí sú skeptickí pri pomyslení na mimozemské civilizácie (èi už z dôvodu, že si myslíte, že sme vo vesmíre sami, alebo že prípadní mimozemšania by nepoužili takú "primitívnu" technológiu ako rádiové vlny, prípadne že celé ¾udstvo môže by pre nich príliš primitívne aby sa ním vôbec zapodievali), sa môžu zapoji do iných projektov. Projekt SETI bol nato¾ko úspešný, že inšpiroval ïalších vedcov aby sa obrátili na ¾udí s ïalšímí vzrušujúcimi vedeckými projektami! Výsledkom bolo vypracovanie univerzálneho systému pod názvom BOINC (Berkeley Open Infrastructure for Network Computing), ktorý zastrešuje okrem pôvodného SETI aj nieko¾ko ïalších ve¾mi zaujímavých vedeckých projektov prístupných pre širokú verejnos (viac sa o Boinc dozviete z ïalších èlánkov na tomto webe).
Hádam niet medzi vami èloveka, ktorý by nepoèul niekedy o globálnom otep¾ovaní. Ale skutoène nieèo také existuje a ohrozuje ¾udstvo? Naozaj sa Zem otep¾uje, a naozaj sa tento trend bude stupòova? Dá sa mu zabráni a ako? Je napríklad pravdepodobné, že vïaka celkovej zmene klímy dôjde k narušeniu prúdenia teplého Golfského prúdu v severnom atlatiku - následok bude extrémny. Celá Severná amerika aj Európa sa ocitnú v novej dobe ¾adovej. Aj toto je jedna z možností, ktorá môže s ve¾kou pravdepodobnosou nasta. To, èi sa tak stane a kedy sa tak stane je samozrejme predmetom diskusií a výskumov. Ve¾mi dobrou možnosou ako zmies zo stola zbytoèné reèi je - vypoèíta to. Lenže to je v súèasnej dobe nesmierne nároèná úloha. Simulovanie poèasia a klímy patrí k najnároènejším numerickým výpoètom vôbec - a preto je to ideálna úloha pre najvýkonnejší superpoèítaè na svete, èiže BOINC. Môžeme získa aj bližšie informácie o vzostupe morskej hladiny a podobne. Samozrejme treba podotknú, že je zatia¾ ve¾ká neistota vo vstupných dátach, ale práve preto je užitoèné modelova mnoho potenciálne možných scenárov.
Ak to neskúsime, nikdy sa to nedozvieme (presnejšie dozvieme sa to až vtedy, keï nám príde úèet za kúrenie a budeme musie naštartova snežný skúter aby sme sa dostali do práce :-).
Keï èítate tento èlánok, možno si ani neuvedomujete, že váš monitor sa skladá z molekúl, tie sa skladajú z atómov, tie zas z protónov, neutrónov a elektrónov, kvarkov...kde to vlastne konèí? Èo je tou najmenšou èasticou a preèo ju vedci ešte neobjavili? Možno si takisto ani nevedomejete, že každú sekundu cez vaše telo preletí viac neutrín (ve¾mi zvláštneho druhu èastíc) ako je ¾udí na celom svete. Preèo to necítite, preèo to nevidíte? Pretože neutrína sú takmer nevidite¾né dokonca aj pre vedcov. Ale preèo, èo sú zaè a aké majú vlastnosti? A pritom je isté, že aj od nich do ve¾kej miery závisí osud nášho vesmíru, pretože - ich je neuverite¾ne ve¾a. Takisto vás asi nenapadne premýš¾a, preèo to tu všetko máme z hmoty, a nie z antihmoty. Vedci vedia antihmotu vyrába už dlhé roky, ale preèo nie sme vlastne my všetci z antihmoty? Veï pod¾a vedcov je to presný zrkadlový obraz hmoty, tak èo rozhodlo že hmota vyhráva? Všetky tieto otázky a mnohé ïalšie rovnako vzrušujúce vàtajú v hlave aj vedcom a rozhodli sa preto postavi obrovský 27 kilometrov dlhý urých¾ovaè èastíc 100 metrov pod územím Francúzska a Švajèiarska, kde budú urých¾ova èastice takmer na rýchlos svetla, potom ich nechajú vzájomne sa zrazi - a so zatajeným dychom a mnohými stovkami ton najdômyselnejších detektorov a pascí na èastice èaka, èo z toho vznikne a èo sa z toho dozvieme. Postavi taký urých¾ovaè však nie je hraèka - je potrebné presne nainštalova na 27 kilometroch špeciálne supravodivé magnety. Aj malá odchýlka môže projekt zdrža. Vynikajúca príležitos pre BOINC - simulácie dráh èastíc v urých¾ovaèi a okamžitá náprava pozície magnetov ve¾mi pomôže vedcom rýchlejšie urých¾ovaè postavi a teda sa aj skôr dozvedie úžasné veci z mikrosveta, ktoré tak úzko súvisia s osudom celého vesmíru. Je tu dokonca aj istá pravdepodobnos, že sa v LHC môže podari vyrobi aj mikroskopické èierne diery...
Kto by nepoznal Alberta Einsteina. Èloveka, ktorý už viac zmeni vedecký poh¾ad na vesmír už hádam ani nemohol. Ale ani po takmer sto rokoch jeho potenciál ešte zïaleka nie je vyèerpaný. Z Einsteinovej všeobecnej teórie relativity vyplýva, že vesmírom by sa malo šíri špeciálne vlnenie - vlnenie èasopriestoru, ktorý si môžme zjednodušene predstavi ako napnutú gumennú sie a toto vlnenie ako "vlnu" na takejto sieti. Lenže ako zaregistrova takýto jav? Tu nám pomôže iný zaujímavý objav - v roku 1967 sa stala zvláštna vec, mladá vedkyòa Jocelyn Bell pri analýze dát z rádioteleskopu zistila, že z jedného miesta na oblohe prichádza s absolútnou presnosou sa opakujúci signál (nepripomína vám to projekt SETI?). Aj keï vedecké oznaèenie objektu bolo pôvodne LGM (Little Green Men – angl. „malí zelení mužíci“), nakoniec sa ukázalo, že nepochádza od mimozemšanov, ale je to signál z extrémne malej a hustej hviezdy (neutrónovej hviezdy), ktorá nesmierne rýchlo rotuje (až nieko¾kostokrát za sekundu) a kuže¾ žiarenia, ktorý táto hviezda vysiela pretína v pravidelných intervaloch našu Zem a teda zdanlivo "bliká" - nieèo ako rotujúci detský våèik. A ako to súvisí s gravitaènými vlnami? Jednoducho - keïže takéto objekty vo svojom tesnom okolí extrémne deformujú gravitaèné pole, ciže aj èasopriestor (alebo našu "gumennú sie"), mali by vysiela silné gravitaèné vlnenie, podobne ako metajúca sa ryba na hladine jazera. Rovnaký, ale ešte silnejsí efekt by mala vyvola aj zrážka èi splynutie dvoch takýchto hviezd prípadne aj èiernych dier, urèite nikto z vás nepochybuje, že keby dvaja zápasníci sumo do seba narazili v jazere, zopár riadnych vån by z toho veru vzniklo... A práve to by mali zachyti extrémne citlivé detektory umiestnené v americkej Californii (detektor LIGO) a Nemecku (detektor GEO 600), z ktorých sa dáta zaèali analyzova v rámci projektu Boinc.
Urèite netreba nikomu pripomína, že vaše telo sa skladá z buniek. Bunky sa skladajú z množstva malých súèastí, ktoré sú chemicky riadené. Nieèo ako malá dokonalá továreò. Ako navzájom jednotlivé jej èasti komunikujú? Ako to, že sa to celé po èase nerozsype, naopak, dokonca sa to dokáže deli a reprodukova? Ako to tam vlastne v tom chemickom vyrvare všetko dokáže spo¾ahlivo fungova? Väèšina komunikácie aj iných zložitých a úžasných procesov sa uskutoèòuje prostredníctvom chemických štruktúr zvaných proteíny. Proteínov existuje obrovské množstvo a majú zväèša ve¾mi zložitú struktúru – sú zložené z mnohých stovák až tisícov atómov. Každý kto len trocha „prièuchol“ k zázraku biochémie pravdepodobne uzná, že svet proteínov je obdivuhodný. Vedci sa snažia prís na to, ako tieto proteíiny fungujú, ako jednotlivé ich èasti na sebe závisia a ako predpoveda z existencie jednej èasti proteínu jej zvyšok. Je to ve¾mi dôležité a užitoèné pri odha¾ovaní ich úloh, z ktorých mnoho ešte nepoznáme. Len malý výber z nich: proteíny sú zodpovedné za mnoho chorôb, napr. neschopnos odoláva rakovine (exstuje množstvo proteínov, ktoré opravujú poškodenú DNA molekulua tým zabraòujú vzniku rakoviny), neschopnos bráni sa slneènému žiareniu (áno, legenda o upíroch vznikla z toho, že niektorí ¾udia, ktorým chýba istý proteín, nedokážu chráni svoju DNA pred slneèným žiarením a po nieko¾kých hodinách po pobyte na slnku môžu zomrie. Títo ¾udia majú èastokrát nedostatok železa v krvi (priamy dôsledok chýbajúceho proteínu v biochemickom reazci buniek), vïala èomu majú chu na krv, ktorá obsahuje ve¾a železa, a majú bledú pokožku.) Takže aj toto všetko majú na starosti proteíny.
Ak chcete pomôc vedcom pri testovaní algoritmov na odha¾ovanie ich štruktúry a úlohy v našom tele, tento projekt je urèite pre vás ten pravý.
Ak vás teda zaujíma veda a objavovanie neznámeho, ak chcete vedie èi sme vo vesmíre sami a aké je naše miesto v òom a chceli by ste sa to dozvedie èo najskôr, ak vás zaujíma z èoho sa naozaj skladá náš vesmír a monitor na ktorom práve èítate tento text, ak vás inšpiruje a vzrušuje poh¾ad na noènú oblohu a vzbudzuje vo vás zvedavos a otázky typu "èo je za tým", "ako to celé vzniklo" a "ako to vlastne funguje", ak vás zaujíma ïalší osud našej neustále sa meniacej Zeme, ak vás zaujíma ako funguje vaše telo a podobné otázky, tak potom si sadnite za poèítaè, naukajte na klávesnici adresu www.boinc.sk (èo už ste zjavne urobili) a zaèítajte sa do informácii na tejto stránke! Nájdete tu podrobnejšie informácie o uvedených projektoch ako aj odkazy na stránky jednotlivých projektov a najmä návod ako sa do týchto vzrušujúcich a napínavých aktivít zapoji! Nebudete ¾utova - veï možno už zajtra váš poèítaè môže nieèo objavi, a to nie je žiaden lacný reklamný trik, to je realita. Tak poïme sa teda spoloènými silami tejto realite pozrie na zúbky...
Na záver treba ešte pripomenú, že Boinc sa neustále vyvíja, pripravujú sa aj ïalšie projekty, ako napr. Lattice (súvisiaci takisto s biomedicínskym výskumom), PlanetQuest (h¾adanie planét okolo iných hviezd), prípadne ORSA (h¾adanie asteroidov križujúcich dráhu Zeme), o nich však podrobnejšie až keï budú oficiálne spustené...
Bližšie informácie o jednotlivých projektoch vrátane možnosti zapoji sa do nich nájdete na weboch jednotlivých projektov:
SETI@Home
Climateprediction.net
LHC@Home
Einstein@Home
Predictor@Home
KiiroiZen / Kotuliè Bunta
juraj_kotulic AT yahoo.com
Komentare/diskusia k clanku
Vytvoril: KiiroiZen / Kotulic Bunta [01. jún 2005 04:18:03] / Upraven: [02. jún 2005 12:46:00] / Poet zobrazen: [10183] |
|
|
 |
|
