Správny vedec nesmie by? šarlatánskym naivistom, avšak nesmie by? ani príliš zviazaný a obmedzený len na to, ?o už veda potvrdila. Vedec musí by? s?asti aj vizionárom, ktorý tuší potenciál nových objavov - to je jeden z motorov, ktorý ho inšpiruje k jeho práci. Napr. Poincaré, Lorentz a Einstein by nikdy nedospeli k teórii relativity, keby nemali ve?kú dávku vízie a intuície, ktorá im dodala odvahu vzprie?i? sa pohodlnej predstave toho, že všetko už poznáme, a bádali ?alej. Jednu z takýchto vizií založenú na triezvom ale sú?asne i otvorenom uvažovaní si stru?ne na?rtnime.

Objav gravita?ných v?n bude nepochybne ve?mi mocným impulzom pre ?alší rozvoj gravita?nej fyziky, pretože sa potvrdí jedna z najdôležitejších predpovedí Einsteinovej teórie relativity, a teda to, že gravitáciu popisuje naozaj správne (okrem kvantovej úrovne). Einsteinovu teóriu už potvrdilo množstvo objavov, dokonca aj existenciu samotných gravita?ných v?n už máme nepriamo potvrdenú (v roku 1993 bola za to vedcom Hulsemu a Taylorovi udelená Nobelova cena), avšak ich priame pozorovanie by bolo najdôležitejším a kone?ným z týchto dôkazov. A ako to už vo vede chodí, každý takýto objav spôsobí ?alšie úsilie v rozvoji danej oblasti. Rozvoj gravita?nej fyziky môže ma? jeden ve?mi praktický dôsledok - ovládnutie gravitácie ?lovekom a získanie techník na jej využitie pre potreby ?udstva. Napríklad - na cestovanie priestorom. V budúcnosti tak vôbec nemožno vylú?i? možnos? skonštruovania gravita?ného pohonu, napr. na spôsob "warp drive" tak dobre známeho so seriálu Star Trek. Kritický ?itate? si teraz ur?ite povie - naivné, neodborné a zavádzajúce. Nie je to však celkom tak.

Ve?mi dobrou pomôckou je poh?ad na minulos? vedy a vedeckého výskumu. Napr. na konci 19. storo?ia si vedci mysleli, že takmer všetko je už objavené, a že jedinou úlohou fyziky bude už len dotiahnu? niektoré detaily. Avšak v?aka viacerým talentom (Poincaré, Lorentz, Einstein, Bohr, Schrodinger, Heisenberg, Planck...) sa ukázalo, že realita je úplne iná. Podobne tomu bolo v prípade parného pohonu - vtedajší serózni vedci mali dokonca vedecké argumenty, pre?o nemožno cestova? v parnom stroji idúcom rýchlejšie ako bežiaci ?lovek (jedným z argumentov bolo napr. to, že prúdiaci vzduch pri takej rýchlosti spôsobí zmeny tlaku v dýchacích orgánoch, kvôli ?omu sa ?lovek zadusí). Dnes vieme, že dané argumenty boli smiešne, ale v tej dobe boli seriózne pochybnosti o možnosti využitia parného pohonu na rýchle cestovanie. ?alším príkladom nedostatku vizionárstva u vedcov boli tvrdenia o nemožnosti existencie strojov ?ažších ako vzduch - dokonca predseda Krá?ovskej vedeckej spolo?nosti sir Kelvin (inak vynikajúci fyzik, pod?a ktorého je dnes pomenovaná fyzikálna jednotka na meranie teploty) prehlásil, že lietajúce stroje ?ažšie ako vzduch nemôžu existova?. A za približne šes?desiat rokov od toho výroku už boli skonštruované komer?né Jumbo-jety schopné prepravi? pol tisícky cestujúcich.

To je len nieko?ko prípadov, ke? oficiálna veda bola príliš konzervatívna a dokonca mala k dispozícii všeobecne uznávané argumenty na podporu svojich tvrdení. A ako vidíme, dnes máme do ve?kej miery potvrdenú teóriu relativity; vieme, že o vesmíre toho ešte ove?a viac nevieme ako vieme; lietame v lietadlách ?ažších ako vzduch; a cestujeme rýchlymi dopravnými prostriedkami bez toho, žeby sme sa z toho zadusili.

Po tejto malej exkurzii do minulosti vedy je hne? ?ahšie pochopi? nenaivnos? tvrdenia z úvodu tohto ?láno?ku. Možnos? cestovania vesmírom v?aka ovládnutiu gravitácie je na tom dokonca ešte lepšie - neexistuje totiž žiadny známy vedecký argument proti tejto možnosti. Navyše, popri samotnom gravita?nom pohone tu je ešte možnos? využitia iných možností súvisiacich s gravitáciou - napr. rotujúcich ?ervích dier, ktorých matematický popis ukazuje, že za istých predpokladov je možné ich využi? na cestovanie v priestore.

Samozrejme, sme ešte ve?mi ?aleko od reálneho uskuto?nenia takýchto vízií (ak sa vôbec uskuto?ni? budú da?). Avšak, spome?me si napr. na objav tranzistoru ako elektronickej sú?iastky - kto mal vtedy predstavu, ?o tento objav spôsobí, aké bude ma? následky? Vtedy nikto ani len netušil, že ?udstvo v priebehu desa?ro?í využije tranzistor ako základ pre vyvinutie integrovaného obvodu - základu dnešných procesorov. Prvé tranzistory boli neskuto?ne primitívne zariadenia o ve?kosti nieko?ko centimetrov - dnes poznáme nanotechnológie využívajúce polovodi?e schopné umiestni? na plochu centimetrov štvorcových nieko?ko desiatok miliónov tranzistorov. Obdivuhodný pokrok, nad ktorým by ich tvorcovia otvárali ústa. Objav tranzistoru mal teda za následok napr. aj to, že dnes máme po?íta?e, že dnes si ?ítate tento text na monitore a že sa napr. zú?ast?ujete nie?oho ako je Boinc. Hovori? o prevratných dopadoch existencie po?íta?ov na ?udskú spolo?nos? je úplne zbyto?né - a to všetko spôsobil objav tranzistoru.

Možnosti gravita?nej fyziky pre rozvoj ?udstva však tušíme. Možno budú ma? inú podobu, ako je tu na?rtnuté, možno potrvá dlhšie než len pár desa?ro?í na ich uskuto?nenie, avšak - je nepochybné, že objav gravita?ných v?n bude tým mocným impulzom na rozvoj tejto oblasti, ktorá má obrovský potenciál. Dnes nevieme ako presne spôsobi? cielenú deformáciu ?asopriestoru potrebnú na skonštruovanie analógu k "warp drive", nevieme ani ako stabilizova? rotujúcu ?erviu dieru v dostato?ne ve?kom rozmere a ?ase. Avšak podobne ako v prípade tranzistorov objavy ešte len prídu - za predpokladu impulzu na ?alší rozvoj. Tým bude práve objav gravita?ných v?n.

SETI nám môže pomôc? objavi? prítomnos? iných blízkych civilizácií v našom stupni technického rozvoja (i ke? pravdepodobnos? takéhoto objavu je mizivá - nie kvôli tomu, žeby iné civilizácie nemohli existova?, ale kvôli krátkemu okamihu vo vývoji, ktorý civilizácia elektromagnetické vlny vysiela), Rosetta nám pomôže vysporiada? sa napr. aj s radia?ným poškodením DNA molekuly, ktorá ohrozuje astronautov na dlhých medziplanetárnach (?i v budúcnosti medzihviezdnych) letoch. Avšak až rozvoj gravita?nej fyziky nám môže umožni? nájs? efektívnu cestu cestovania vesmírom, nielen plaho?enie sa klasickým ?asopriestorom, ktorý je pre cestovanie nesmiernymi hlbinami vesmíru zna?ne neefektívny.

Neváhajte teda zú?astni? sa projektu Einstein@home. Gravita?né vlny síce sami o sebe ešte z?aleka neznamenajú možnos? cestovania vesmírom s využitím gravitácie, ale sú dôležitým prvým krokom, sú tým, ?o znamenal objav tranzistoru pre eletroniku a rozvoj po?íta?ov. Pomôžme vede dosiahnu? tento prvý krok, a spusti? tým vývoj, ktorý bude ma? s ve?kou pravdepodobnos?ou v budúcnosti nedozerné následky pre ?udstvo a jeho osud vo vesmíre, ktoré sa dajú zatia? prirovna? len k sci-fi.

Návod na zapojenie sa do Boinc.