Správny vedec nesmie byÂť šarlatánskym naivistom, avšak nesmie byÂť ani príliš zviazaný a obmedzený len na to, èo uĹľ veda potvrdila. Vedec musí byÂť sèasti aj vizionárom, ktorý tuší potenciál nových objavov - to je jeden z motorov, ktorý ho inšpiruje k jeho práci. Napr. Poincaré, Lorentz a Einstein by nikdy nedospeli k teórii relativity, keby nemali veÂľkú dávku vízie a intuície, ktorá im dodala odvahu vzprieèiÂť sa pohodlnej predstave toho, Ĺľe všetko uĹľ poznáme, a bádali ĂŻalej. Jednu z takýchto vizií zaloĹľenú na triezvom ale súèasne i otvorenom uvaĹľovaní si struène naèrtnime.

Objav gravitaèných vĂĄn bude nepochybne veÂľmi mocným impulzom pre ĂŻalší rozvoj gravitaènej fyziky, pretoĹľe sa potvrdí jedna z najdôleĹľitejších predpovedí Einsteinovej teórie relativity, a teda to, Ĺľe gravitáciu popisuje naozaj správne (okrem kvantovej úrovne). Einsteinovu teóriu uĹľ potvrdilo mnoĹľstvo objavov, dokonca aj existenciu samotných gravitaèných vĂĄn uĹľ máme nepriamo potvrdenú (v roku 1993 bola za to vedcom Hulsemu a Taylorovi udelená Nobelova cena), avšak ich priame pozorovanie by bolo najdôleĹľitejším a koneèným z týchto dôkazov. A ako to uĹľ vo vede chodí, kaĹľdý takýto objav spôsobí ĂŻalšie úsilie v rozvoji danej oblasti. Rozvoj gravitaènej fyziky môĹľe maÂť jeden veÂľmi praktický dôsledok - ovládnutie gravitácie èlovekom a získanie techník na jej vyuĹľitie pre potreby Âľudstva. Napríklad - na cestovanie priestorom. V budúcnosti tak vôbec nemoĹľno vylúèiÂť moĹľnosÂť skonštruovania gravitaèného pohonu, napr. na spôsob "warp drive" tak dobre známeho so seriálu Star Trek. Kritický èitateÂľ si teraz urèite povie - naivné, neodborné a zavádzajúce. Nie je to však celkom tak.

VeÂľmi dobrou pomôckou je pohÂľad na minulosÂť vedy a vedeckého výskumu. Napr. na konci 19. storoèia si vedci mysleli, Ĺľe takmer všetko je uĹľ objavené, a Ĺľe jedinou úlohou fyziky bude uĹľ len dotiahnuÂť niektoré detaily. Avšak vĂŻaka viacerým talentom (Poincaré, Lorentz, Einstein, Bohr, Schrodinger, Heisenberg, Planck...) sa ukázalo, Ĺľe realita je úplne iná. Podobne tomu bolo v prípade parného pohonu - vtedajší serózni vedci mali dokonca vedecké argumenty, preèo nemoĹľno cestovaÂť v parnom stroji idúcom rýchlejšie ako beĹľiaci èlovek (jedným z argumentov bolo napr. to, Ĺľe prúdiaci vzduch pri takej rýchlosti spôsobí zmeny tlaku v dýchacích orgánoch, kvôli èomu sa èlovek zadusí). Dnes vieme, Ĺľe dané argumenty boli smiešne, ale v tej dobe boli seriózne pochybnosti o moĹľnosti vyuĹľitia parného pohonu na rýchle cestovanie. ĂŹalším príkladom nedostatku vizionárstva u vedcov boli tvrdenia o nemoĹľnosti existencie strojov ÂťaĹľších ako vzduch - dokonca predseda KráÂľovskej vedeckej spoloènosti sir Kelvin (inak vynikajúci fyzik, podÂľa ktorého je dnes pomenovaná fyzikálna jednotka na meranie teploty) prehlásil, Ĺľe lietajúce stroje ÂťaĹľšie ako vzduch nemôĹľu existovaÂť. A za pribliĹľne šesÂťdesiat rokov od toho výroku uĹľ boli skonštruované komerèné Jumbo-jety schopné prepraviÂť pol tisícky cestujúcich.

To je len niekoÂľko prípadov, keĂŻ oficiálna veda bola príliš konzervatívna a dokonca mala k dispozícii všeobecne uznávané argumenty na podporu svojich tvrdení. A ako vidíme, dnes máme do veÂľkej miery potvrdenú teóriu relativity; vieme, Ĺľe o vesmíre toho ešte oveÂľa viac nevieme ako vieme; lietame v lietadlách ÂťaĹľších ako vzduch; a cestujeme rýchlymi dopravnými prostriedkami bez toho, Ĺľeby sme sa z toho zadusili.

Po tejto malej exkurzii do minulosti vedy je hneĂŻ Âľahšie pochopiÂť nenaivnosÂť tvrdenia z úvodu tohto èlánoèku. MoĹľnosÂť cestovania vesmírom vĂŻaka ovládnutiu gravitácie je na tom dokonca ešte lepšie - neexistuje totiĹľ Ĺľiadny známy vedecký argument proti tejto moĹľnosti. Navyše, popri samotnom gravitaènom pohone tu je ešte moĹľnosÂť vyuĹľitia iných moĹľností súvisiacich s gravitáciou - napr. rotujúcich èervích dier, ktorých matematický popis ukazuje, Ĺľe za istých predpokladov je moĹľné ich vyuĹľiÂť na cestovanie v priestore.

Samozrejme, sme ešte veÂľmi ĂŻaleko od reálneho uskutoènenia takýchto vízií (ak sa vôbec uskutoèniÂť budú daÂť). Avšak, spomeòme si napr. na objav tranzistoru ako elektronickej súèiastky - kto mal vtedy predstavu, èo tento objav spôsobí, aké bude maÂť následky? Vtedy nikto ani len netušil, Ĺľe Âľudstvo v priebehu desaÂťroèí vyuĹľije tranzistor ako základ pre vyvinutie integrovaného obvodu - základu dnešných procesorov. Prvé tranzistory boli neskutoène primitívne zariadenia o veÂľkosti niekoÂľko centimetrov - dnes poznáme nanotechnológie vyuĹľívajúce polovodièe schopné umiestniÂť na plochu centimetrov štvorcových niekoÂľko desiatok miliónov tranzistorov. Obdivuhodný pokrok, nad ktorým by ich tvorcovia otvárali ústa. Objav tranzistoru mal teda za následok napr. aj to, Ĺľe dnes máme poèítaèe, Ĺľe dnes si èítate tento text na monitore a Ĺľe sa napr. zúèastòujete nieèoho ako je Boinc. HovoriÂť o prevratných dopadoch existencie poèítaèov na Âľudskú spoloènosÂť je úplne zbytoèné - a to všetko spôsobil objav tranzistoru.

MoĹľnosti gravitaènej fyziky pre rozvoj Âľudstva však tušíme. MoĹľno budú maÂť inú podobu, ako je tu naèrtnuté, moĹľno potrvá dlhšie neĹľ len pár desaÂťroèí na ich uskutoènenie, avšak - je nepochybné, Ĺľe objav gravitaèných vĂĄn bude tým mocným impulzom na rozvoj tejto oblasti, ktorá má obrovský potenciál. Dnes nevieme ako presne spôsobiÂť cielenú deformáciu èasopriestoru potrebnú na skonštruovanie analógu k "warp drive", nevieme ani ako stabilizovaÂť rotujúcu èerviu dieru v dostatoène veÂľkom rozmere a èase. Avšak podobne ako v prípade tranzistorov objavy ešte len prídu - za predpokladu impulzu na ĂŻalší rozvoj. Tým bude práve objav gravitaèných vĂĄn.

SETI nám môĹľe pomôcÂť objaviÂť prítomnosÂť iných blízkych civilizácií v našom stupni technického rozvoja (i keĂŻ pravdepodobnosÂť takéhoto objavu je mizivá - nie kvôli tomu, Ĺľeby iné civilizácie nemohli existovaÂť, ale kvôli krátkemu okamihu vo vývoji, ktorý civilizácia elektromagnetické vlny vysiela), Rosetta nám pomôĹľe vysporiadaÂť sa napr. aj s radiaèným poškodením DNA molekuly, ktorá ohrozuje astronautov na dlhých medziplanetárnach (èi v budúcnosti medzihviezdnych) letoch. Avšak aĹľ rozvoj gravitaènej fyziky nám môĹľe umoĹľniÂť nájsÂť efektívnu cestu cestovania vesmírom, nielen plahoèenie sa klasickým èasopriestorom, ktorý je pre cestovanie nesmiernymi hlbinami vesmíru znaène neefektívny.

Neváhajte teda zúèastniÂť sa projektu Einstein@home. Gravitaèné vlny síce sami o sebe ešte zĂŻaleka neznamenajú moĹľnosÂť cestovania vesmírom s vyuĹľitím gravitácie, ale sú dôleĹľitým prvým krokom, sú tým, èo znamenal objav tranzistoru pre eletroniku a rozvoj poèítaèov. PomôĹľme vede dosiahnuÂť tento prvý krok, a spustiÂť tým vývoj, ktorý bude maÂť s veÂľkou pravdepodobnosÂťou v budúcnosti nedozerné následky pre Âľudstvo a jeho osud vo vesmíre, ktoré sa dajú zatiaÂľ prirovnaÂť len k sci-fi.

Návod na zapojenie sa do Boinc.