|
Astronomický snímok dňa 
|
|
|
 |
| |
Otázky kladie: Amir Alexander
?o si robil pre tým, ako si sa za?al zaujíma? o SETI?
DW: Na strednej škole som ?ítal knihy od Carla Sagana, Isaaca Asimovova, Georga Gamovova, a pravidelne som sledoval seriál Star Trek. Neskôr som sa pripojil do "Homebrew Computer Club" - po?íta?ového klubu a za?al som navrhova? hardware a software na h?adanie inteligentných signálov z vesmíru. Ve?a zo zakladate?ov Silicon Valley za?ínalo práve v tomto klube, vrátane Steva Wozniaka a Steva Jobsa ktorí neskôr založili Apple. Vyzerá to, ze každý z nich sa stal slávnym a bohatým okrem m?a...
Do ktorých projektov SETI si zapojený?
DW: Vä?šina mojej práce sa zakladá na rádiových signáloch, za?a? môžem napríklad projektom SERENDIP, ktorý je postavený na dvanástich rozli?ných teleskopoch. Nástroje projektu SERENDIP sú momentálne využívané v programoch SETI v Arecibe (Puerto Rico), Austrálii a v Taliansku. Systém a nástroje SERENDIP-u v Arecibe okrem iného generujú dáta aj pre projekt SETI@home. ?alej spomeniem dva tzv. optické programy SETI a tiež pracujem spolu so skupinou astronómov na návrhu "Allen Telescope Array", ?iže istého rádioteleskopického po?a - zoskupenie množstva malých rádioteleskopov.
Ako si sa vlastne dostal k projektu SETI@home?
DW: Myšlienka SETI@home prišla od po?íta?ového experta Davida Gedya zo Seatlu. Dal dokopy tím štyroch ?udí na navrhnutie základného konceptu: po?íta?ového experta Davida Andersona, astronóma Woodyho Sullivana, jeho samého a m?a. Pri projekte SETI@home som teda od jeho vzniku.
?ím je projekt SETI@home odlišný od ostatných SETI projektov?
DW: Pre projekty SETI sa budovali (a ešte sa budujú) stále vä?šie a silnejšie superpo?íta?e. Tieto po?íta?e na špeciálne úlohy sú ve?mi nákladnou záležitos?ou. Neustále potrebujeme vä?ší a vä?ší výpo?tový výkon na stále sa rozširujúci výskum - takže namiesto budovania nových superpo?íta?ov sme oslovili verejnos? s prosbou o pomoc a na analýzu zasielame dáta miliónom po?íta?ov ?udí, zapojených do tohoto projektu po celom svete.
Aké sú zatia? výsledky?
DW: Nemôžeme by? sklamaný z toho, že zatia? sme nenašli žiadnych "zelených muží?kov". Na podobný projekt je nutné vy?leni? ove?a viac ?asu. Na druhej strane, ve?a technológií a postupov, ktoré sme vyvinuli pre tento projekt je používaných aj v iných astronomických výskumoch, nehovoriac už o tom, že sme vyvinuli najvä?ší a najsilnejší superpo?íta? na svete a že sme ?alej posunuli hranice distribuovaného computingu - spracovania dát. Na rovnakom modeli, akým pracuje projekt SETI@home v sú?asnosti pracuje viacero projektov rôzneho zamerania, napr. výskum choroby AIDS alebo projekt h?adania Mersenových prvo?ísiel. Výsledky z analýzy dát, ktoré poskytuje projekt SETI@home sa tiež používajú pri vytváraní mapy hydrogénu v galaxii a na vyh?adávanie vyparujúcich sa ?iernych dier vo vesmíre.
Existuje pod?a teba inteligentný život vo vesmíre? Ak áno, máme na spojenie s ním dostato?nú technológiu?
DW: Toto sa pokúšame zisti?. Myslím si, že je dos? nepravdepodobné ak by sme boli my, na Zemi, jediný inteligentný život v celom vesmíre. Len naša Galaxia ma približne 300,000,000,000 hviezd, z ktorých je mnoho podobných Slnku. Mnoho z týchto hviezd má okolo seba zoskupenie planét. Život na Zemi za?al skoro, prakticky hne?, ako sa planéta ochladila na teplotu, pri ktorej to už bolo možné. Mnoho vedcov si myslí, že primitívny život môže vzniknú? ve?mi ?ahko, a tým pádom sa môže vyskytova? kdeko?vek vo Vesmíre pokia? sú pre? vytvorené aspo? základné podmienky. Nikto nevie, ako ?asto sa primitívny život rozvinul na inteligentný, resp. ko?ko z inteligentných civilizácií sa vyvinulo do technicky vysoko vyvinutej formy. Je mnoho dobrých argumentov pre aj proti. Pokia? však nebude výskum pokra?ova? - možno sa to nedozvieme nikdy a ostaneme v terajšej nevedomosti a dohadoch.
Myslíš si, že iné civilizácie majú záujem o našu vzájomnú komunikáciu?
DW: Osobne sa domnievam, že rozvinuté civilizácie by sa zaujímali o komunikáciu s našou civilizáciou po nadviazaní kontaktu. Myslím si, že kontakt s inou civilizáciou nebude nasledova? ako výsledok prijatia a dešifrovania jasne ur?eného medzihviezdneho komunika?ného signálu. Je ove?a pravdepodobnejšie, že objavíme skôr nejaký "artefakt" inej civilizácie, ako napríklad radarový signál, naviga?ný signál, elektromagnetické vlny používané na komunikáciu s blízkymi planétami a hviezdami, tepelný odpad z pôsobenia nejakej mimozemskej technológie alebo ?oko?vek iné ?o si možno ani nevieme predstavi?. Nikto to však naozaj nevie - mnoho uznávaných vedcov sa domieva, že by sme sa pri výskume mali orientova? na tzv. zámerné signály - signály s jasným poslaním a vyslané vo viere, že ich niekto dokáže zachyti?. Na také isté signáli, aké posielame my zo Zeme iným civilizáciám do vesmíru.
Ako asi komunikujú iné civilizácie? Prostredníctvom rádia, laserov alebo nejak inak?
DW: Je tažké takéto nie?o predpoveda? a preto je vhodné skúša? rôzne stratégie vyh?adávania. Rádiové a optické vyh?adávanie sú najlepšie metódy, ktoré dnes poznáme. Zameriavame sa na rôzne oblasti vesmírnych hemisfér, tak ako na severnej tak aj na južnej a na rôznych vlnových d?žkach. Ak by ste sa ma rovnakú otázku spýtali pred pár sto rokmi, odpovedal by som, že najlepší spôsob dia?kovej komunikácie sú dymové signály. Dnes je to fyzikálne rádio, vidite?ná zložka svetla a infra?ervené lú?e. Môže existova? ove?a viac lepších spôsobov o ktorých ešte ani nevieme a ktoré sú na komunikáciu ove?a-ove?a lepšie ako elektromagnetické vlnenie. Dnes však považujeme tento spôsob za najlepší. Pozemštania majú momentálne možnosti na posielanie a prijímanie správ v rámci Galaxie rýchlos?ou svetla. Výskum, ako je SETI@home už dnes nie je ve?mi náro?ný takže by sme to mali využi?.
Ktorá stratégia SETI je lepšia? Rádio alebo optika?
DW: Ak by som si mal možnos? vybra? len jednu metódu, ur?ite by som si vybral rádio a približne 95% vedcov zainteresovaných do projektov SETI je toho istého názoru. Je tomu tak preto, že je ?ahké si predstavi? inú civilizáciu vysiela? rádiové signály do vesmíru bez nejakej zámienky alebo zámerne. Pozemštania to robia tak isto - vysielame televízny signál, rádio, používame radary nehovoriac už o zámernom vysielaní do vesmíru. Myslíme si, že tak isto to robia aj iné menej ?i viac rozvinuté civilizácie. Ale do budúcnosti by sme si nemali vybera? len jednu metódu ale istú kombináciu rôznych metód pre dosiahnutie ?o najlepšieho výsledku.
Optická medzihviezdna komunikácia má dobré výsledky v rámci cielených signálov, nako?ko sa pri tomto spôsobe využíva ?aleký dosah optických teleskopov. Optika je takisto najlepšia pre širokopásmovú komunikáciu - môžete prenáša? celé encyklopédie v rámci jednej sekundy. Optika sa už bežne využíva aj v klasickej komunikácii na Zemi napr. v rámci ve?kých po?íta?ových sietí alebo v transkontinentálnych kábloch.
V akom ?asovom horizonte môžeme ráta? s nájdením mimozemského signálu?
DW: My pozemštania sme len práve rozohrali najvä?šiu hru v našej histórii. Rádio používame len okolo 100 rokov v porovnaní s billiónmi rokov existencie Zeme. Boli by sme ve?mi štastní, keby sa nám podarilo nájs? inú alebo iné civilizácie v krátkom ?asovom období, s našou v podstate primitívnou technológiou zameriavajúcou sa na malý rozsah frekvencií. Napriek tomu, výskum dáva stále lepšie výsledky z roka na rok. Frank Drake v roku 1960 dokázal vyh?adáva? signál na jednom kanáli v jeden ?as. Ke? sme odštartovali projekty SETI, dokázali sme preh?adáva? 100 kanálov v jeden ?as. Dnes preh?adávame viac ako 100 miliónov kanálov za sekundu! Potrebovali by sme výkon viac ako billión kanálov za sekundu ale je to ešte len 20 alebo 30 rokov, od kedy výpo?tový výkon narastá exponenciálne.
Odpove?ou na otázku, ?i sme vo Vesmíre sami sa ni? nekon?í, všetko len za?ína. Mimozemské civilizácie nám môžu posla? ?alšie informácie, napr. o ich kultúre, literatúre, hudbe, ako sa napr. môžeme pripoji? na galaktický internet, informácie o iných civilizáciách za posledných pár biliónov rokov..
Je nie?o, ?o by si chcel odkáza? miliónom ?lenom projektu SETI@home po celom svete?
DW: ?akujem Vám za vybudovanie najsilnejšieho superpo?íta?a na našej planéte! V spolupráci s Vami pracujeme každý de? s gigantickým výkonom - 1000 rokov procesorového ?asu. Vaša podpora dokázala 10 krát zvýši? citlivos? a sledova? vä?šie množstvo a typy signálov. Ešte raz ve?mi ?akujeme všetkým ?lenom sa podporu!
Vo?ný preklad z originálneho ?lánku, vydaného 1. októbra 2001 - MeX
Vytvoril: MeX [21. december 2001] / Upravené: [21. december 2001] / Počet zobrazení: [10379] |
|
|
 |
|
