|
Astronomick snmok da 
|
|
|
 |
| |
Otázky kladie: Amir Alexander
Èo si robil pre tým, ako si sa zaèal zaujíma o SETI?
DW: Na strednej škole som èítal knihy od Carla Sagana, Isaaca Asimovova, Georga Gamovova, a pravidelne som sledoval seriál Star Trek. Neskôr som sa pripojil do "Homebrew Computer Club" - poèítaèového klubu a zaèal som navrhova hardware a software na h¾adanie inteligentných signálov z vesmíru. Ve¾a zo zakladate¾ov Silicon Valley zaèínalo práve v tomto klube, vrátane Steva Wozniaka a Steva Jobsa ktorí neskôr založili Apple. Vyzerá to, ze každý z nich sa stal slávnym a bohatým okrem mòa...
Do ktorých projektov SETI si zapojený?
DW: Väèšina mojej práce sa zakladá na rádiových signáloch, zaèa môžem napríklad projektom SERENDIP, ktorý je postavený na dvanástich rozlièných teleskopoch. Nástroje projektu SERENDIP sú momentálne využívané v programoch SETI v Arecibe (Puerto Rico), Austrálii a v Taliansku. Systém a nástroje SERENDIP-u v Arecibe okrem iného generujú dáta aj pre projekt SETI@home. Ïalej spomeniem dva tzv. optické programy SETI a tiež pracujem spolu so skupinou astronómov na návrhu "Allen Telescope Array", èiže istého rádioteleskopického po¾a - zoskupenie množstva malých rádioteleskopov.
Ako si sa vlastne dostal k projektu SETI@home?
DW: Myšlienka SETI@home prišla od poèítaèového experta Davida Gedya zo Seatlu. Dal dokopy tím štyroch ¾udí na navrhnutie základného konceptu: poèítaèového experta Davida Andersona, astronóma Woodyho Sullivana, jeho samého a mòa. Pri projekte SETI@home som teda od jeho vzniku.
Èím je projekt SETI@home odlišný od ostatných SETI projektov?
DW: Pre projekty SETI sa budovali (a ešte sa budujú) stále väèšie a silnejšie superpoèítaèe. Tieto poèítaèe na špeciálne úlohy sú ve¾mi nákladnou záležitosou. Neustále potrebujeme väèší a väèší výpoètový výkon na stále sa rozširujúci výskum - takže namiesto budovania nových superpoèítaèov sme oslovili verejnos s prosbou o pomoc a na analýzu zasielame dáta miliónom poèítaèov ¾udí, zapojených do tohoto projektu po celom svete.
Aké sú zatia¾ výsledky?
DW: Nemôžeme by sklamaný z toho, že zatia¾ sme nenašli žiadnych "zelených mužíèkov". Na podobný projekt je nutné vyèleni ove¾a viac èasu. Na druhej strane, ve¾a technológií a postupov, ktoré sme vyvinuli pre tento projekt je používaných aj v iných astronomických výskumoch, nehovoriac už o tom, že sme vyvinuli najväèší a najsilnejší superpoèítaè na svete a že sme ïalej posunuli hranice distribuovaného computingu - spracovania dát. Na rovnakom modeli, akým pracuje projekt SETI@home v súèasnosti pracuje viacero projektov rôzneho zamerania, napr. výskum choroby AIDS alebo projekt h¾adania Mersenových prvoèísiel. Výsledky z analýzy dát, ktoré poskytuje projekt SETI@home sa tiež používajú pri vytváraní mapy hydrogénu v galaxii a na vyh¾adávanie vyparujúcich sa èiernych dier vo vesmíre.
Existuje pod¾a teba inteligentný život vo vesmíre? Ak áno, máme na spojenie s ním dostatoènú technológiu?
DW: Toto sa pokúšame zisti. Myslím si, že je dos nepravdepodobné ak by sme boli my, na Zemi, jediný inteligentný život v celom vesmíre. Len naša Galaxia ma približne 300,000,000,000 hviezd, z ktorých je mnoho podobných Slnku. Mnoho z týchto hviezd má okolo seba zoskupenie planét. Život na Zemi zaèal skoro, prakticky hneï, ako sa planéta ochladila na teplotu, pri ktorej to už bolo možné. Mnoho vedcov si myslí, že primitívny život môže vzniknú ve¾mi ¾ahko, a tým pádom sa môže vyskytova kdeko¾vek vo Vesmíre pokia¾ sú preò vytvorené aspoò základné podmienky. Nikto nevie, ako èasto sa primitívny život rozvinul na inteligentný, resp. ko¾ko z inteligentných civilizácií sa vyvinulo do technicky vysoko vyvinutej formy. Je mnoho dobrých argumentov pre aj proti. Pokia¾ však nebude výskum pokraèova - možno sa to nedozvieme nikdy a ostaneme v terajšej nevedomosti a dohadoch.
Myslíš si, že iné civilizácie majú záujem o našu vzájomnú komunikáciu?
DW: Osobne sa domnievam, že rozvinuté civilizácie by sa zaujímali o komunikáciu s našou civilizáciou po nadviazaní kontaktu. Myslím si, že kontakt s inou civilizáciou nebude nasledova ako výsledok prijatia a dešifrovania jasne urèeného medzihviezdneho komunikaèného signálu. Je ove¾a pravdepodobnejšie, že objavíme skôr nejaký "artefakt" inej civilizácie, ako napríklad radarový signál, navigaèný signál, elektromagnetické vlny používané na komunikáciu s blízkymi planétami a hviezdami, tepelný odpad z pôsobenia nejakej mimozemskej technológie alebo èoko¾vek iné èo si možno ani nevieme predstavi. Nikto to však naozaj nevie - mnoho uznávaných vedcov sa domieva, že by sme sa pri výskume mali orientova na tzv. zámerné signály - signály s jasným poslaním a vyslané vo viere, že ich niekto dokáže zachyti. Na také isté signáli, aké posielame my zo Zeme iným civilizáciám do vesmíru.
Ako asi komunikujú iné civilizácie? Prostredníctvom rádia, laserov alebo nejak inak?
DW: Je tažké takéto nieèo predpoveda a preto je vhodné skúša rôzne stratégie vyh¾adávania. Rádiové a optické vyh¾adávanie sú najlepšie metódy, ktoré dnes poznáme. Zameriavame sa na rôzne oblasti vesmírnych hemisfér, tak ako na severnej tak aj na južnej a na rôznych vlnových dåžkach. Ak by ste sa ma rovnakú otázku spýtali pred pár sto rokmi, odpovedal by som, že najlepší spôsob dia¾kovej komunikácie sú dymové signály. Dnes je to fyzikálne rádio, vidite¾ná zložka svetla a infraèervené lúèe. Môže existova ove¾a viac lepších spôsobov o ktorých ešte ani nevieme a ktoré sú na komunikáciu ove¾a-ove¾a lepšie ako elektromagnetické vlnenie. Dnes však považujeme tento spôsob za najlepší. Pozemštania majú momentálne možnosti na posielanie a prijímanie správ v rámci Galaxie rýchlosou svetla. Výskum, ako je SETI@home už dnes nie je ve¾mi nároèný takže by sme to mali využi.
Ktorá stratégia SETI je lepšia? Rádio alebo optika?
DW: Ak by som si mal možnos vybra len jednu metódu, urèite by som si vybral rádio a približne 95% vedcov zainteresovaných do projektov SETI je toho istého názoru. Je tomu tak preto, že je ¾ahké si predstavi inú civilizáciu vysiela rádiové signály do vesmíru bez nejakej zámienky alebo zámerne. Pozemštania to robia tak isto - vysielame televízny signál, rádio, používame radary nehovoriac už o zámernom vysielaní do vesmíru. Myslíme si, že tak isto to robia aj iné menej èi viac rozvinuté civilizácie. Ale do budúcnosti by sme si nemali vybera len jednu metódu ale istú kombináciu rôznych metód pre dosiahnutie èo najlepšieho výsledku.
Optická medzihviezdna komunikácia má dobré výsledky v rámci cielených signálov, nako¾ko sa pri tomto spôsobe využíva ïaleký dosah optických teleskopov. Optika je takisto najlepšia pre širokopásmovú komunikáciu - môžete prenáša celé encyklopédie v rámci jednej sekundy. Optika sa už bežne využíva aj v klasickej komunikácii na Zemi napr. v rámci ve¾kých poèítaèových sietí alebo v transkontinentálnych kábloch.
V akom èasovom horizonte môžeme ráta s nájdením mimozemského signálu?
DW: My pozemštania sme len práve rozohrali najväèšiu hru v našej histórii. Rádio používame len okolo 100 rokov v porovnaní s billiónmi rokov existencie Zeme. Boli by sme ve¾mi štastní, keby sa nám podarilo nájs inú alebo iné civilizácie v krátkom èasovom období, s našou v podstate primitívnou technológiou zameriavajúcou sa na malý rozsah frekvencií. Napriek tomu, výskum dáva stále lepšie výsledky z roka na rok. Frank Drake v roku 1960 dokázal vyh¾adáva signál na jednom kanáli v jeden èas. Keï sme odštartovali projekty SETI, dokázali sme preh¾adáva 100 kanálov v jeden èas. Dnes preh¾adávame viac ako 100 miliónov kanálov za sekundu! Potrebovali by sme výkon viac ako billión kanálov za sekundu ale je to ešte len 20 alebo 30 rokov, od kedy výpoètový výkon narastá exponenciálne.
Odpoveïou na otázku, èi sme vo Vesmíre sami sa niè nekonèí, všetko len zaèína. Mimozemské civilizácie nám môžu posla ïalšie informácie, napr. o ich kultúre, literatúre, hudbe, ako sa napr. môžeme pripoji na galaktický internet, informácie o iných civilizáciách za posledných pár biliónov rokov..
Je nieèo, èo by si chcel odkáza miliónom èlenom projektu SETI@home po celom svete?
DW: Ïakujem Vám za vybudovanie najsilnejšieho superpoèítaèa na našej planéte! V spolupráci s Vami pracujeme každý deò s gigantickým výkonom - 1000 rokov procesorového èasu. Vaša podpora dokázala 10 krát zvýši citlivos a sledova väèšie množstvo a typy signálov. Ešte raz ve¾mi ïakujeme všetkým èlenom sa podporu!
Vo¾ný preklad z originálneho èlánku, vydaného 1. októbra 2001 - MeX
Vytvoril: MeX [21. december 2001] / Upraven: [21. december 2001] / Poet zobrazen: [10180] |
|
|
 |
|
