|
|
Astronomický snímok dňa
|
|
|
|
|
Zobrazujem príspevky 81 až 85 z celkového počtu 185 (strana 17 z 37)
|
Vyzera, ze STV bude reprizovat serial "Okna vesmiru dokoran". Kto nepamata, ide o velmi uspesny a kvalitny dokumentarny serial s Jirim Grygarom predstavujuci pristupnou formou vesmir a jeho tajomstva. Kazdy piatok okolo 16:00 na Dvojke, a v pondelok na obed repriza.
|
|
Minuly rok som avizoval pokracovanie zaujimaveho vyskumu sacht veducich z Kralovninej komory vo Velkej pyramide v Gize (Cheopsovej, alias Chufevovej), na ktorej konci uz v roku 1993 a neskor aj v druhej sachte v roku 2002 nasli roboty "dvere", pricom prinajmensom za jednymi z nich po prevrtani objavili dalsie dvere. Skutocnost, ci sa za nimi nieco nachadza, sa mala odhalit v oktobri 2005 dalsim robotom. Avsak na poslednu chvilu dostali Egyptania vybaveni singapurskym robotom navrh od hong-kongskeho vyskumnika na vylepsenie robota - vybavit ho zariadeniami na zber ulomkov a drobneho materialu zo sacht. Toto sposobilo odklad oktobroveho vyskumu, a momentalne su testovane dva vylepsene roboty. Dufam, ze coskoro sa v sachtach vydaju na kratku, ale o to napinavejsiu "cestu do minulosti".
|
|
Start sondy New Horizons k Plutu a Kuiperovmu pasu asteroidov sa vcera kvoli silnemu vetru odlozil na dnes. Dufajme, ze uz vietor nebude branit startu tejto zaujimavej sondy, prvej aka kedy bola vypustena k Plutu, ktora nam moze prezradit vela o vzniku prvotnej slnecnej sustavy.
Raketovy nosic Atlas V pripraveny na vynesenie sondy New Horizons k Plutu.
|
|
|
|
Velmi dobre, ze start bol uspesny. Dufam, ze nebudu technicke problemy pocas misie, a tesim sa na vysledky. :-)
Plutoniovy zdroj je jednoduchy - je to obycajne plutonium, ktore je samozrejme radioaktivne a rozpada sa, pricom uvolnuje teplo - a toto teplo je zdrojom energie. Cize je to vlastne taky pasivny maly jadrovy reaktorik, len s par kilami plutonia. Je to zatial jedina moznost ako napajat sondy, ktore letia von zo Slnecnej sustavy - slnecne clanky totiz tak daleko od Slnka nemozu poskytnut dostatocny vykon. Rovnaky zdroj napajania mali/maju aj Pioneery aj Voyageri. S ekologickou katastrofou by to nebolo az tak zle - zopar ruskych satelitov z (myslim) sedemdesiatych rokov s plutoniovym reaktorom na palube uz padlo - jeden dokonca na uzemie Kanady, a bola z toho pomerne znacna medzinarodna roztrzka.
|
|
|
|
|
Sonda uspesne odstartovala dnes 19. januara 2006 o 14:00 EST z Cape Canaveral na Floride. K Plutu sa dostane za cca. 9 rokov v polovici roku 2015.
Zaujala ma este jedna vec: sonda ma nejaky system plutonioveho pohonu resp. nie priameho pohonu ale napajania baterie, ktora v urcitych okamihoch vie zlepsit akceleraciu sondy. Zaujimave je aj to, ze NASA odhadla moznost zlyhania pri starte a tympadom velkej ekologickej katastrofy pre Floridu na sancu 1:1.400.00.
|
|
|
|
|
Ano, je tam aj moje meno! Certificate No. 62045 - mam ho tu vylepeny na stene.
|
|
|
|
|
Tato sonda by mala niest cd s menami ludi a malo by tam byt aj moje ak je to pravda tak v tomto pripade dnes letim na Pluto :)
|
|
|
|
|
Sonda New Horizons vyuziva zrychlenie pri "odraze" od Jupitera, ked by pri tomto manevri mala nabrat rychlost cca. 4 km/s. Ked odstartuje neskor ako po 3. februari Jupiter uz nebude vo vhodnej pozicii a tympadom nijak nezrychli, co sposobi ze na miesto urcenia pride neskor, najskor v roku 2018..
|
|
|
|
|
Len doplnim info ze k Plutu ma doletiet v roku 2015 ale ak sa start neuskutocni najneskor 28. januara tak sa nebude dat vyuzit gravitacne urychlnie Jupiterom. Toto by malo urychlit sondu o 4km/s. Ak sa toto nepodari tak doleti k Plutu az v roku 2020. No a posledny termin na start je 14. februara. Inak je problem. Neviem presne preco a aky lebo som to pozde prepol na CT1 vcera vecer.
|
|
|
|
Astronomovia objavili v nasej Galaxii obrovsku bublinu medzihviezdneho plynu, staru priblizne 10-30 milionov rokov, vyvrhnutu mimo rovinu nasej Galaxie nezvycajne silnou exploziou, sposobenou pravdepodobne desiatkami supernov a silnym hviezdnym vetrom z mladych aktivnych hviezd. Info cesky. Hmotnost bubliny je cca milion hmotnosti Slnka. Tieto procesy su velmi dolezite pri tvorbe novych hviezd a sireni tazkych prvkov v Galaxii, teda aj pre vznik a sirenie zivota. Takychto bublin je znamych vela, ale tato je doposial najvaccsia. Aj nase Slnko s najvacsou pravdepodobnostou vzniklo vdaka nedalakemu vybuchu supernovy pred necelymi 5 miliardami rokmi.
|
|
|
|
|
|
|