|
Astronomický snímok dňa 
|
|
|
 |
| |
|
Zobrazujem príspevky 171 až 175 z celkového počtu 185 (strana 35 z 37)
|
Kto ma rad monumentalne prirodne ukazy ci deje tak urcite sa mu bude pacit udalost, ktora nastala nedavno v Antarktide. V roku 2000 sa odtrhol obrovsky kus Rossovho pobrezneho ladovca v Antarktide s rozlohou vyse 11 tisic kilometrov stvorcovych a postupne sa rozpadol na mensie kusy, z ktorych najvacsi je nazvany B-15A. Tento ladovec sposobil napr. zmenu morskych prudov a nasledne hromadenie a zvysenu tvorbu morskeho ladu, co malo za nasledok napr. problem pre tucniakov (zavislych od pristupu k otvorenemu moru kvoli potrave) ale aj pre zasobovanie polarnych stanic v danej oblasti. Od zaciatku tohto roku sa tato kryha priblizila ku kontinentalnemu ladovcu Drygalski, co je pre zmenu zas vybezok gigantickeho ladovca zosuvajuceho sa z Antarktidy do mora. Historia tohto ladovca bola preskumana az 4 tisic rokov dozadu (samozrejme je ale este starsi, konkretna historia sa zistila len skumanim guana/trusu tucniakov), je siroky viac ako 20 km a hruby od 50 do 200 metrov, pricom vybieha az 70 km do otvoreneho mora. Proste riadna opacha. No a prave nedavno mnohokilometrovy plavajuci kolos B-15A narazil do Drygalskeho , pricom sa asi 5 km ladovca utrhlo a posun Drygalskeho sa meratelne spomalil (pravdepodobne preto, lebo ho to vrazilo do podlozia/morskeho dna). Bude trvat pomerne dlho kym sa jeho drift (posun) obnovi. Ak vas zaujala informacia o tomto "suboji titanov", mozte si pozriet aj tuto peknu animaciu (wmv, 3 MB).
Este mala poznamka - bohvie co sa deje v oceane na Jupiterovom mesiaci Europa, ktory je kompletne pokryty ladom hrubym pravdepodobne niekolko desiatok kilometrov. Uhrnna hmotnost ladu na Europe je s vysokou pravdepodobnostou vacsia ako hmotnost ladu na celej Zemi.
|
|
A este jedna vec pre pobavenie - ak chcete vediet ako vyzera vase meno napisane v staroegyptskych hieroglyfoch, kliknite sem a po zadani vasho mena (max. 16 znakov) vam ukaze co by bolo vytesane napr. na nejakej staroegyptskej stele keby ste vy boli panovnikom. :-) [existuju aj ine podobne stranky, ale tato je graficky najprepracovanejsia).
|
|
Ak vas zaujima astronomia starych narodov, specialne jednoduchych kultur, mozno vas bude zaujimat stranka vyskumnika supernov z Texaskej univerzity v Austine o
starovekej astronomii v Afrike - najma v obdobi pred nasim letopoctom. Su tam zaujimave a menej zname informacie o tom, co pravdepodobne stare narody (podla nasej mienky nerozvinute alebo "primitivne") v Afrike mohli vediet o svete, v ktorom zili/zijeme.
|
|
Zaujimava (i ked nie nova) myslienka sa objavila v casopise Astrophysical Journal Letters . Je zname, ze pred 450 milionmi rokmi na Zemi nastalo jedno z velkych vymierani. Vyhynulo 60% vsetkych organizmov, v tej dobre zijucich este len v mori - na susi zivot okrem baterii neexistoval (a neodpustim si poznamku o tom, ze dnesne vymieranie zivocichov sposobene clovekom je z pohladu prirody uplne zanedbatelne, aj ked ekologovia to neradi pocuvaju). Staronova myslienka spociva v tom, ze je vysoko pravdepodobne, ze toto vymieranie bolo sposobene kozmickymi pricinami. Pre kratke zhrnutie, existuju tri hlavne priciny masoveho vymierania:
1. Dopad asteroidu (pravdepodobna pricina odchodu Dinosaurov)
2. Dlhodobo zvysena sopecna cinnost (moze byt zapricinena prave aj dopadom velkeho asteroidu a naslednym narusenim zemskej kory)
Tretia je malo znama a preskumana, ale prave ta je pravdepodobne zodpovedna za vymieranie v Ordoviku (nazov geologickeho obdobia pred 450 mil. rokmi):
3. Zablesk extremne silneho gama ziarenia z kozmu .
Takyto zablesk vedci uz viackrat pozorovali, ale kedze trva vacsinou len niekolko sekund (od dvoch do desiatich, len vynimocne dlhsie), je velmi tazke ho zaznamenat, nieto este zistit odkial presne prisiel a co ho sposobilo. Tieto zablesky (tzv. GRB - gamma ray burst) su jednou z velkych zahad sucasnej astrofyziky. Ich pricinou bude takmer urcite splynutie dvoch neutronovych hviezd alebo ciernych dier (pri nom sa uvolni obrovske mnozstvo energie najma v podobe gama ziarenia), a/alebo vybuch supernovy (kolaps velmi hmotnej hviezdy na ciernu dieru sprevadzany takisto uvolnenim obrovskeho mnozstva energie prevysujuceho ziarenie vsetkych hviezd v galaxii dohromady). Ak sa tieto ukazy udeju v inej galaxii, je to relativne neskodny kozmicky jav, ale ak sa udeju v nasej vlastnej Mliecnej drahe, moze to mat pre Zem dalekosiahle nasledky. Najnovsie pocitacove simulacie totiz ukazuju, ze ak vybuchne supernova vo vzdialenosti mensej ako cca 6 tisic svetelnych rokov (priemer Galaxie je 100 tisic sv.rokov), tak na Zemi to sposobi znicenie ozonovej vrstvy - v priebehu niekolkych tyzdnov polovica z nej zmizne. Este aj o pat rokov bude chybat priblizne 10%. To je dost na to, aby bol povrch Zeme vystaveny dlhodobemu posobeniu tvrdeho UV ziarenia zo Slnka. V povrchovej vrstve oceanov (do hlbky priblizne jeden meter - tolko treba na odfiltrovanie UV ziarenia) bude znicena vacsina planktonu. A ako mozno mnohi viete, plankton tvori zaklad potravinoveho retazca v oceane. Cize v priebehu niekolkych tyzdnov az mesiacov po vybuchu blizkej supernovy a po naslednom zniceni ozonovej vrstvy vyhynie velka cast morskych zivocichov (a na susi to bude podobne). A prave toto sa s velkou pravdepodobnostou stalo pred 450 milionmi rokmi.
NASA planuje v blizkej buducnosti vypustit sondu Swift, ktora bude skumat prave GRBy, a budeme sa snazit presnejsie vysvetlit pricinu ich vzniku a tym padom aj presnejsie predpovedat ich vyskyt a hrozbu. Pretoze ako vidime moze to byt rovnako ako asteroid pricina konca (nielen) ludstva na Zemi. A podla vsetkeho (napr. rozmiestnenia hmoty v okoli Slnka) vyzera ze supernova v nasom tesnom okoli uz dlho nevybuchla a statisticky by sa tak malo diat cca raz za miliardu rokov... Viac o pricine vybuchu supernov aj o splyvajucich neutronovych hviezdach (vratane peknej fotografie jednej nedalekej velmi hmotnej hviezdy v predsmrtnych krcoch, ktora kazdu chvilu moze vybuchnut ako supernova) sa docitate onedlho na tomto webe v jednom z clankov tykajucich sa projektu Einstein@Home.
|
|
Zaujimave citanie preco je nebezpecny chodit po Mesiaci. Hlavnym problemom je mesacny prach ktory kedze tam nie je ziadne erozia ma velmi male a osttre ciastocky ktore napriklad poskodzuju vystroj astronautov. Viac v clanku (po anglicky).
|
| |
|
No a ked uz som sa o tomto rozhovoril - tieto veci okolo nebeskej mechaniky su velmi zaujimave. Napr. "stratena energia" z brzdenia medzi Mesiacom a Zemou sa okrem slapovych sil ciastocne prenasa do obeznej vzdialenosti sustavy Zem-Mesiac. Inymi slovami, to ze sa Zem spomaluje a ze si Mesiac gravitacne "podmanila" malo za nasledok vzdalovanie Mesiaca od Zeme. Kedysi bol Mesiac ovela (niekolkokrat) blizsie ako dnes. Cize aj na oblohe sme mali riadne velky "oblazek". Tento proces takisto neustale pokracuje, vdaka laserovym odrazacom ktore nan priviezli kozmonauti to dokazeme aj merat - Mesiac sa od nas stale vzdaluje rychlostou cca 3 centimetre za rok. Zda sa to malo, ale za cca jednu-dve miliardy rokov nasa Zem Mesiac strati - jednoducho odleti prec. Bude to mat katastrofalne nasledky - malokto vie, ale nasmu Mesiacu vdacime za to ze existujeme. Totizto - keby nebolo Mesiaca, ktory obieha okolo Zeme pod uhlom priblizne pat stupnov voci rovine obehu Zeme okolo Slnka, tak nemame rocne obdobia. Mesiac totiz dlhodobo Zem udrziava naklonenu stabilne o cca 23,5 stupna (v rozmedzi priblizne plus minus dva stupne). Nechcem zachadzat do podrobnosti, ale strucne - keby sme nemali Mesiac, nasa Zem sa vyrovna, budeme mat obrovsky hic na rovniku, strasnu zimu na poloch, a neuveritelne vichrice vanuce zo severu na juh (niekolko stokilometrov za hodinu a nonstop cely rok). Klimaticka katastrofa aku si ani nevieme predstavit (Nase smiesne topenie ladovcov a globalne oteplovanie sa moze schovat). A hlavne dlhdobo nevhodne podmienky pre tak bohaty rozvoj zivota, ako je mozny vdaka nasmu Mesiacu. Ten je vynimocny aj vdaka tomu, ze oproti materskej planete je najvacsi v Slnecnej sustave, preto ma na Zem tak velky vplyv. (s vynimkou Pluta a jeho mesiaca Charona, ale Pluto nie je prava planeta, je to len velka planetka z tzv. Kuiperovho pasu planetok za Neptunom...
Takze mame za co byt nasmu Mesiacu vdacny, kym ho este mame... Ked sa v noci nanho pozriete, spomente si na to, a hned vam bude vzacnejsi a krajsi, pretoze vdaka nemu nemusite stat v 300 km/hod vichrici.
|
|
|
| |
|
Ano, Mesiac je otoceny stale tou istou polovicou naozaj k Zemi, nie k Slnku. Da sa to zistit uplne jendoducho - staci sa pozriet zopar noci na Mesiac a clovek uvidi stale tu istu "tvar". A kedze Zem obieha okolo Slnka a Mesiac je teda (podla pozorovania) privrateny stale tou istou stranou k Zemi, nemoze byt zaroven stale rovnakou polovicou privrateny aj k Slnku. Raz za astronomicky mesiac (casovych jednotiek "mesiac" existuje viacero druhov, podla toho vzhladom na co sa rata jeden obeh - moze to byt vzhladom na Zem, alebo vzhladom na hviezdne okolie (sidericky a synodicky mesiac)), co je cca 28 dni, Slnko na Mesiaci urobi zdanlivo jeden obeh. Najlepsie sa to predstavi na jednoduchom modely troch guli (Slnko, Zem, Mesiac). Gravitacne slapove sily (napr. priliv a odliv) v priebehu miliard rokov sposobili, ze Mesiac sa "pribrzdil" tak, ze obieha voci Zemi synchronizovane - stale jednou polovicou obrateny k Zemi. Podobne funguje aj Merkur voci Slnku, tiez ho uz pribrzdilo. Aj Zem sa kedysi otacala cca raz za styri hodiny (dokazuju to aj geologicke nalezy starych koralov, ktorych zivotny cyklus je nastaveny na kratsi den ako mame dnes), ale Slnko (vo vydatnej spolupraci s Mesiacom) nas pribrzdilo na dnesnych cca 24 hodin a tento proces stale pokracuje (da sa to merat - su to nejake zlomky sekundy za storocie). Ale ani ta privratenost nie je celkom pravda, pretoze nic nie je dokonale - aj Mesiac sa este stale snazi "vymknut" kontrole, a neustale osciluje priblizne o niekolko stupnov na obe strany, vola sa to "libracia". Cize dohromady v dlhsom casovom obdobi mozme vidiet viac ako polku mesacneho povrchu - neviem presne, ale je to nieco medzi 53 az 58% ak si dobre pamatam. Hold ked mame nieco zavesene len tak vo vakuu tak sa to neda celkom zosynchronizovat - preto som aj zvedavy ako chcu v buducnosti vyriesit presnu kalibraciu a zafixovanie troch sond merajucich gravitacne vlny v kozme (budu od seba vzdialene cca 5 milionov kilometrov), to bude veru turbo narocna uloha...
|
|
|
| |
|
Tak to teda mas medzery :) pretoze nas ucili, ze mesiac je stale tou istou stranou otoceny k zemi ;)
Slepec
|
|
|
| |
|
A ja som si myslel ze Mesiac je stale otoceny k Slnku tou istou pologulou. To nas v skole zle ucili? Tak to mam teda poriadne medzery.
|
|
|
| |
|
Inak zaujimave je aj, ze tesne nad povrchom Mesiaca (asi 1 meter) existuje vrstva "levitujuceho" prachu, ktory sa takto drzi vdaka elektrostatickemu odpudzovaniu. Sposobuju to najma castice slnecneho ziarenia. Ked SLnko na Mesiaci zapadne (raz za dva tyzdne), tak tento prach dopada spat na povrch, a ked Slnko po dvoch tyzdnoch znova vyjde, tak zas "levituje". Zaujimavy sposob erozie, na Zemi by take nieco nebolo mozne. [Docital som sa to v kratkej sprave ludi z NASA: http://www.lpi.usra.edu/meetings/lpsc2005/pdf/2277.pdf ]
|
|
|
| |
|
Presne tak, problem je naozaj hlavne to, ze zatial co pozemsky prach je neustale obrusovany vetrom a vodou, na Mesiaci su v hre uplne ine erozivne procesy - v podstate iba bombardovanie mikrometeoritmi a casticami kozmickeho ziarenia. Staci si zratat kolko takychto castic dopadne na jednotku povrchu za jednotku casu (maaalooo..) a je jasne, ze to je sice dost na to, aby sa povrchove vrstvy horniny za miliardy rokov "rozbombardovali" na jemne mikrometrove ciastocky (Armstrongova slapaj zostane na Mesiaci este niekolko milionov rokov ak ju niekto nepride zmazat..), ale uz nie dost na to, aby sa tieto ciastocky dalej obrusili. Takze pod elektronovym mikroskopom fakt vyzeraju ako jezkovia, a niekolko mikronovy prach sa da vdychnut veru riadne hlboko do pluc a uz sa von nedostane.. Horsie ako roztoc, a pluca kozmonautov ozaj za par mesiacov/rokov mozu vyzerat ako pluca banikov... Na druhej strane myslim ze v prechodovych komorach nebude az taky problem nainstalovat poriadne "odprachovace". Zevraj lunarny prach ma aj dost silne elektrostaticke vlastnosti, takze aj toto by sa mozno dalo vyuzit (presne ako to pouzivaju gazdinky v domacnostiach). No a na Marse (kde bude treba aj biologicka dekontaminacia) uz takyto problem nebude, lebo Mars ma takmer take iste erozivne procesy ako Zem, takze martansky prach je uz fajn obruseny...
|
|
|
| |
|
Ono to nie je sranda. Ked si predstavis ze ten prach ti jednak znehodnoti tesnenia na skafandy, dalej poskriabe vsetko sklenene, takze priezor musis menit pomerne casto a to nehovorim ze miliardy ciastociek donesies do lodi na skafandry a pri vyzliekani urcite rozviris a nadychas sa toho. Zjavne s tym budu musiet nieco vymysiet, takze nie len biologocika ale aj takato dekontaminacia bude zrejme nutna.
|
|
|
| |
|
Velmi zaujimave, som zvedavy ako sa s tym vysporiadaju. Tak trocha mi to pripomina jedno svi-fi od A.C.Clarka, kde hlavny problem pre kozmonautov na Mesiaci bol - mesacny prach. Clark si sice myslel (napisal to v 50tych rokoch) ze prachu tam bude vela a budu sa kozmonauti donho zabarat (co sa v roku 1969 ukazalo ako nezmysel), ale mozno ze na jadro myslienky mal zas intuiciu. (Podobne ako jeho napad z 50tych rokov s telekomunikacnymi druzicami). No a kedze ja mam alergiu este aj na pozemsky prach, tak na Mesiac asi nepojdem. :-)
|
|
|
|
|
|
 |
|
