Domov
Novinky
Projekt
Archív ?lánkov
Optimaliz√°cia
N√°vody
Galéria
Stiahnite si
Odkazy
Diskusné fórum
Fórum - archív
Vyh¬ĺad√°vanie
TO-DO
Kontakt

BOINC.SK


Od 1.1.2002


Astronomickż
snŪmok
dÚa

APOD






Page Rank
 
 
Kompletnż archŪv ŤlŠnkov
Vytvorenż/Upravenż:
18. september 2008 21:32:09
 

Simula√®né modely dynamiky prenosu malárie a jej vplyvu na zdravie sú dôleŇĺitým nástrojom na reguláciu jej šírenia. Sú vyuŇĺívané na ur√®enie optimálnych stratégií pre dodávku sietí na komáre, chemoterapie alebo nových vakcín, ktoré sa v sú√®asnosti vyvíjajú a testujú. Takéto modely sú však extrémne náro√®né na výpo√®tový výkon, vyŇĺadujú simuláciu obrovskej populácie s rôznymi parametrami a sociálnymi faktormi, ktoré ovplyv√≤ujú šírenie ochorenia.
Švaj√®iarsky tropický inštitút (The Swiss Tropical Institute - STI), vyvinul po√®ita√®ový model pre epidemiológiu malárie a zapojil do√≤ asi 40 PC, ktoré vykonávali predbeŇĺné výpo√®ty. Na potvrdenie týchto modelov je však potrebný podstatne vä√®ší výkon, aby dostato√®ne simuloval celý rozsah zásahov a spôsobov prenosu ochorenia, ktoré sú podstatné pre reguláciu malárie v Afrike.
To je dôvod, pre√®o bol projekt http://www.malariacontrol.net/ vytvorený, t.j. aby spojil dostupnú vo¬ĺnú kapacitu po√®íta√®ov tisícov dobrovo¬ĺníkov z celého sveta, ktorá by pomohla vedcom predpoveda¬Ě a teda aj kontrolova¬Ě šírenie malárie. Predpokladá sa, Ňĺe aplikácia v priebehu rádovo mesiacov, pouŇĺijúc tisíce PC, prinesie výsledky, ktoré by vyuŇĺitím len po√®íta√®ov vedcov, boli k dispozícii v horizonte desiatok rokov.
MnoŇĺstvo týchto PC bude hlavne z rozvinutého sveta. Ale napr. cie¬ĺom projektu AFRICA@home, je zapoji¬Ě do vývoja aplikácií aj africké inštitúcie.

Vytvorenż/Upravenż:
17. m√°j 2008 13:04:09
 

Po dlhšom √®ase je tu k dispozícii uŇĺ dávno avizovaný √®lánok o gravita√®ných vlnách ktorý vyšiel v √®asopise 21. století s ktorého súhlasom ho uverej√≤ujeme aj na týchto stránkach.

√ąlánok je v PDF na stiahnutie.

 V√Įaka patrí nášmu √®lenovi, autorovi √®lánku - Jurajovi Kotuli√® Bunta.

Vytvorenż/Upravenż:
14. m√°j 2008 17:23:32
 

Rádioaktivita sa stala strašiakom ¬ĺudstva. Ke√Į sa povie, Ňĺe nie√®o je rádioaktívne, je to ako by sa povedalo, Ňĺe je to smrte¬ĺne jedovaté. Je to ale skuto√®ne tak? Pozrime sa v tomto √®lánku spolo√®ne na štyri naj√®astejšie mylné názory a viacero zaujímavostí zo sveta, o ktorých ¬ĺudia povä√®šine nevedia.

√ąlánok nie je priamo o Ňĺiadnom z Boinc projektov, avšak výzkum vplyvu rádiácie na biochémiu organizmu vyuŇĺíva okrem iného aj výsledky projektov ako je napr. Rosetta, QMC √®i √Įalšie biochemicko-medicínske projekty.

Vytvorenż/Upravenż:
21. febru√°r 2008 10:30:42
 Pri poh¬ĺade na no√®nú oblohu mnohých z nás pochytí fascinácia h√•bkou neznámych priestorov – hviezdy, ktoré vidíme, sú vzdialené desiatky i stovky svetelných rokov, sta√®í malý √Įalekoh¬ĺad a vidíme ešte podstatne √Įalej. √ąo všetko tieto priestory obsahujú? Aké tajomstvá a neznámo sa v nich skrýva? Ur√®ite je tam toho mnoho √®o objavova¬Ě, a je zaujímavé vedie¬Ě, Ňĺe vôbec nemusíme chodi¬Ě √Įaleko – netreba ani opusti¬Ě priestory našej vlastnej slne√®nej sústavy aby sme sa dozvedeli viacero prekvapujúcich vecí. V jej minulosti jestvujú zaujímavé momenty, ktoré výrazne ovplyv√≤ujú našu prítomnos¬Ě aj budúcnos¬Ě. Nie je na zahodenie o niektorých z nich si nie√®o poveda¬Ě, a to predovšetkým v súvislosti s projektom Orbit@home a medziplanetárnou hmotou, ktorou sa zaoberá.
Vytvorenż/Upravenż:
03. janu√°r 2008 18:50:05
 

Na ú√®as¬Ě v BOINC je potrebné nainštalova¬Ě jednoduchý software zvaný Boinc manager. Tento software zabezpe√®uje pripojenie sa k Ňĺelanému projektu (aké projekty sú k dispozícii, sa do√®ítate o kúsok niŇĺšie) a celý "business" s tým spojený.

Vytvorenż/Upravenż:
10. december 2007 20:22:02
 BOINC, stredne chránený systém pre dobrovo¬ĺnícke výpo√®ty, dovo¬ĺuje hostite¬ĺom pripojenie k viacerým projektom. KaŇĺdý hostite¬ĺ periodicky Ňĺiada prácu zo servera projektu a vykonáva prácu. Tento proces zahr√≤uje štyri súvisiace postupy:

1. Spustite¬ĺné úlohy na hostite¬ĺovi, √®o urobi¬Ě?
2. Kedy a z ktorého projektu by mal hostite¬ĺ Ňĺiada¬Ě √Įalšiu prácu?
3. Ko¬ĺko jednotiek by mal server posla¬Ě v odpovedi na danú Ňĺiados¬Ě?
4. Ako odhadnú¬Ě zostávajúci √®as výpo√®tu úlohy?

V tomto √®lánku zvaŇĺujeme nieko¬ĺko alternatív pre kaŇĺdý z týchto postupov. PouŇĺitím simulovania, študujeme rôzne kombinácie postupov, porovnávame ich na základe nieko¬ĺkých vykonaní metriky a v rozsahu parametrov, takých ako premenlivos¬Ě trvania úlohy, nepresný hrani√®ný termín, a po√®et pripojených projektov.

Vytvorenż/Upravenż:
03. apr 2007 16:03:41
 BoincView (√Įalej len BV) je uŇĺito√®ný program pomocou ktorého je moŇĺné pohodlne ovláda¬Ě viacero po√®íta√®ov na ktorých beŇĺí BOINC Manager a to z jedného po√®íta√®a ktorý ale musí sp√•√≤a¬Ě ur√®ité poŇĺiadavky. Pritom nie je dôleŇĺité opera√®ný systéme beŇĺí na ovládaných po√®íta√®om. Aplikácia BV je ale ur√®ená pre opera√®ný systém Windows.
Vytvorenż/Upravenż:
04. j√ļl 2006 09:46:26
 

Objav gravita√®ných v√•n s pomocou projektu Einstein@home nebude znamena¬Ě len prevrat v moŇĺnostiach pozorovania vesmíru. Veda má jednu krásnu vlastnos¬Ě - je ako sklada√®ka, v ktorej jeden objav má za následok √®astokrát mnoŇĺstvo √Įalších, podobne ako zloŇĺenie √®asti puzzle vám pomôŇĺe posklada¬Ě jej zvyšok. Objav gravita√®ných v√•n spôsobí rozvoj gravita√®nej fyziky, na ktorej konci - ak trošku popustíme uzdu vedeckej fantázii - môŇĺe by¬Ě ovládnutie gravitácie √®lovekom a napr. aj moŇĺnos¬Ě cestova¬Ě vesmírom v kozmických lodiach s gravita√®ným pohonom √®i prostredníctvom rotujúcich √®ervích dier. Projekt Einstein@home a napr. Star Trek teda vonkoncom nemusia by¬Ě nato¬ĺko vzdialené ako by sa na prvý poh¬ĺad zdalo. Naivná predstava? Vôbec nie - sta√®í sa pozrie¬Ě na históriu vedy a sú√®asný stav fyziky.

Vytvorenż/Upravenż:
07. m√°j 2006 14:20:35
 D√≤a 3. mája sa za√®ala distrubúcia pracovných jednotiek projektu SETI@home nazvaná "RoŇĺšírené SETI@home". Táto nová verzia je dvojnásobne citlivejšia na Gausové signály ako aj na niektoré pulzné signály v porovnaní s pôvodnou verziou SETI@home. Toto zvýšenie citlivosti so sebou prináša vä√®šie mnoŇĺstvo analýz ktoré musia by¬Ě zrealizované a to si vyŇĺaduje viacej výpo√®tového výkonu. Ale v√Įaka mnohým dobrovo¬ĺníkom bola táto nová aplikácia ve¬ĺmi slušne optimalizovaná a to do takej miery Ňĺe niektoré jednotky spracuje rýchlejšie ako stará verzia. Na druhej strane niektoré jednotky, vedecky povedané tie najlepšie, najhodnotnejšie, potrebujú omnoho viac √®asu.
Vytvorenż/Upravenż:
06. október 2007 16:44:26
 Náš tím je ku dnešnému d√≤u zapojený uŇĺ do 20 rôznych projektov. V drvivej vä√®šine projektov sme v rebrí√®koch v prvej pä¬Ědesiatke a v mnohých aj na výrazne lepšom mieste. Preto je na√®ase za√®a¬Ě diskusiu o loge nášho tímu.
Vytvorenż/Upravenż:
13. apr 2006 04:51:34
 Vesmírny vý¬Ěah je zariadenie, ktoré pod¬ĺa sú√®asného tempa rozvoja technológií bude uŇĺ onedlho realizovate¬ĺné, a poskytne nám revolu√®né nieko¬ĺkodesiatok aŇĺ stonásobné zlacnenie vynášania nákladu na obeŇĺnú dráhu okolo Zeme a nieko¬ĺko stotisícnásobné zlacnenie prepravy nákladu k blízkym planétam. Bude znamena¬Ě naozajstný prelom v kozmickom veku a umoŇĺní skuto√®ný prienik druhu Homo Sapiens Sapiens do vesmíru, s enormným zlacnením všetkých technologických výdobytkov zaloŇĺených na kozmickom priemysle a rozvojom √Įalších v budúcnosti. V tomto √®lánku by sme si povedali základné informácie o vesmírnom vý¬Ěahu, aký je jeho princíp, a ako vyzerajú plány na jeho uskuto√®nenie, ke√ĮŇĺe projekt v√Įaka pokroku v nanotechnológiách nepatrí uŇĺ len do ríše sci-fi.
Vytvorenż/Upravenż:
25. j√ļl 2005 10:51:36
 Jednou z najkrajŇ°√≠ch a z√°rove√≤ principi√°lne charakteristick√Ĺch vlastnost√≠ vedy je vz√°jomn√° s√ļvislos¬Ě poznatkov a faktov. Osobitne sa to t√Ĺka najm√§ vied pr√≠rodn√Ĺch. V tretej √®asti tohto miniseri√°lu sa pozrieme bliŇĺŇ°ie na niektor√© z t√Ĺchto s√ļvislost√≠. Op√§¬Ě sa vr√°time k neutr√≥nov√Ĺm hviezdam a povieme si z √®oho sa skladaj√ļ a √®o vlastne astrofyzika dnes o t√Ĺchto zauj√≠mav√Ĺch a extr√©mnych objektoch vie. √ąl√°nok je p√≠san√Ĺ popul√°rnou formou, je vŇ°ak uŇĺito√®n√Ĺm preh¬ĺadom problematiky aj pre odborne fundovanejŇ°√≠ch √®itate¬ĺov.
Vytvorenż/Upravenż:
01. j√ļl 2005 03:34:58
 Po osvetlen√≠ p√īvodu p√°chate¬ĺov sa teraz pozrime podrobnejŇ°ie aj na samotn√© gravita√®n√© vlny a ich s√ļvis s neutr√≥nov√Ĺmi hviezdami, na ich v√Ĺznam pre fyziku a pochopenie vesm√≠ru, ako aj na niektor√© zauj√≠mavosti z astrofyzik√°lneho sveta a takisto o tom, Ňĺe modern√° veda je √®astokr√°t odv√°ŇĺnejŇ°ia ako science fiction.
Vytvorenż/Upravenż:
16. j√ļn 2005 06:19:39
 Mil√≠ spoluBOINCovn√≠ci, takŇĺe m√°me spusten√ļ ofici√°lnu verziu projektu Einstein@Home. T√°to s√©ria troch √®l√°nkov by chcela doplni¬Ě z√°kladn√Ĺ popis projektu a pozrie¬Ě sa na√≤ aj z troŇ°ka in√©ho uhlu a osvetli¬Ě v√°m niektor√© zauj√≠mav√© a d√īleŇĺit√© s√ļvislosti.

Jedn√Ĺm z hlavn√Ĺch p√īvodcov gravita√®n√Ĺch v√•n, na ktor√Ĺch s√ļ zameran√© aj zariadenia, z ktor√Ĺch √ļdaje vaŇ°e po√®√≠ta√®e analyzuj√ļ, s√ļ neutr√≥nov√© hviezdy/pulzary. V prvej √®asti sa teda pozrieme na zrod, Ňĺivot a smr¬Ě hviezdy a osvetl√≠me kedy a pre√®o m√īŇĺu neutr√≥nov√© hviezdy a pulzary vznikn√ļ¬Ě. Je p√≠san√° jednoduchou formou pr√≠stupnou kaŇĺd√©mu, nemus√≠te vedie¬Ě ni√® o fyzike ani astron√≥mii.
Vytvorenż/Upravenż:
07. j√ļn 2005 06:42:33
 Ur√®ite ve¬ĺa z n√°s, ktor√≠ sa z√ļ√®ast√≤ujeme na projekte SETI@Home, sa aspo√≤ raz zamyslelo nad t√Ĺm, √®i rob√≠me naozaj maximum √®o sa d√° pre kontakt s mimozemskou civiliz√°ciou. Nie je √®akanie na sign√°l predsa len st√°le pr√≠liŇ° pas√≠vna met√≥da? Nem√īŇĺme sa pok√ļsi¬Ě o nie√®o akt√≠vnejŇ°ie, nespolieha¬Ě sa len na to, Ňĺe sa n√°m niekto ozve?
M√°me pre v√°s dobr√ļ spr√°vu ‚Äď √°no, m√īŇĺme urobi¬Ě aj viac. M√īŇĺme sa pok√ļsi¬Ě n√°js¬Ě mimozemsk√Ĺ Ňĺivot a teda pr√≠padne aj civiliz√°ciu priamejŇ°ie ‚Äď akt√≠vnym h¬ĺadan√≠m, nielen pas√≠vnym √®akan√≠m na sign√°l. Dokonca tak√°to snaha m√° uŇĺ aj n√°zov ‚Äď Darwin a TPF. Pre√®√≠tajte si o nich viac v tomto √®l√°nku.
Vytvorenż/Upravenż:
06. j√ļn 2005 09:33:16
 UŇĺ pred mnoh√Ĺmi rokmi vyslovil Albert Einstein myŇ°lienku, Ňĺe sme un√°Ň°an√≠ vesm√≠rom pln√Ĺm v√•n. Zr√°Ňĺaj√ļce sa √®ierne diery, kolabuj√ļce hviezdy a rotuj√ļce nebesk√© teles√°, pulzary, vytv√°raj√ļ vlny v tov√°rni priestoru a √®asu, ktor√© deformuj√ļ n√°Ň° svet. Tieto gravita√®n√© vlny v√†taj√ļ v hlave vedcom uŇĺ takmer cel√© storo√®ie. VzruŇ°uj√ļce nov√© experimenty n√°m moŇĺno pom√īŇĺu zachyti¬Ě tieto vlny a tak otvori¬Ě √ļplne nov√© okno do vesm√≠ru ‚Äď ale na to je treba pr√°ve vaŇ°a pomoc!
Vytvorenż/Upravenż:
02. j√ļn 2005 12:46:00
 Iste si v√§√®Ň°ina z v√°s pamat√° na svoje detstvo. Pam√§t√°te si aj na ten pocit odha¬ĺovania nezn√°meho, ke√Į ste chceli vedie¬Ě, √®o sa skr√Ĺva za nasleduj√ļcim domom alebo potokom? Alebo ke√Į v√°m rodi√®ia dovolili by¬Ě poprv√Ĺ raz pri telev√≠zore aj dlhŇ°ie do noci? Ke√Į ste prv√Ĺkr√°t pobozkali svoju l√°sku? Ak √°no, tak sa pravdepodobne vo v√°s st√°le skr√Ĺva t√° iskra, ktor√° vedie vedcov k rieŇ°eniu doposia¬ĺ nerozl√ļŇ°ten√Ĺch z√°had (nielen) pr√≠rody a v k√ļtiku svojej duŇ°e moŇĺno eŇ°te st√°le skr√Ĺvate to detsk√© nadŇ°enie a zap√°lenie sa pre nezn√°mu vec. AvŇ°ak - nie kaŇĺd√Ĺ kto si zachoval tento dobrodruŇĺn√Ĺ objavite¬ĺsk√Ĺ el√°n sa musel sta¬Ě hne√Į vedcom - a najm√§ pre tak√Ĺch je ur√®en√Ĺ BOINC a projekty pod n√≠m obsiahnut√©. BOINC je ve¬ĺmi jednoduchou met√≥dou ako √®iasto√®ne uspokoji¬Ě svoju t√ļŇĺbu po objavovan√≠.
Pr√≠padne pre t√Ĺch, ktor√Ĺch vedeck√° str√°nka projektov aŇĺ tak nezauj√≠ma, eŇ°te vŇĺdy je tu takisto ve¬ĺmi zauj√≠mav√© a niekedy aj nap√≠nav√© s√ļ¬ĚaŇĺenie o napo√®√≠tan√© kredity... V kaŇĺdom pr√≠pade je ale uŇĺito√®n√© poveda¬Ě si p√°r stru√®n√Ĺch slov o n√°plni projektov, na ktor√Ĺch sa m√īŇĺete z√ļ√®astni¬Ě, √®o poviete?
Vytvorenż/Upravenż:
06. j√ļn 2005 09:37:27
 Tak toto je asi naj√®astejŇ°ia ot√°zka uŇĺ√≠vate¬ĺov ktor√≠ s√ļ z√ļ√®astnen√≠ na distribuovan√Ĺch projektoch, pri√®om kaŇĺd√Ĺ projekt m√° svoj vlastn√Ĺ syst√©m distrib√ļcie d√°t, pr√≠mania d√°t a ich vyhodnocovania. Preto som si aj ja poloŇĺil t√ļto ot√°zku aj ke√Į som pod BOINC-om od 23. j√ļna 2004, viac ako polroka. Mysl√≠m ale Ňĺe pr√°ve preto m√°m ur√®it√© sk√ļsenosti a na postaven√ļ ot√°zku viem teraz lepŇ°ie n√°js¬Ě odpove√Į alebo odpovede (viem Ňĺe ich bude viac) ako kedyko¬ĺvek predt√Ĺm. Nechcem tu nikomu d√°va¬Ě rozumy, s√ļ to vŇ°etko len moje n√°zory a kaŇĺd√Ĺ m√° pr√°vo s nimi nes√ļhlasi¬Ě. slavko.sk
Vytvorenż/Upravenż:
01. j√ļn 2005 10:17:46
 LHC je skratka pre Large Hadron Collider, √®iŇĺe Ve¬ĺk√Ĺ hadr√≥nov√Ĺ ur√Ĺch¬ĺova√®. Ur√Ĺch¬ĺova√® je zariadenie, ktor√© sluŇĺi na ur√Ĺch¬ĺovanie √®ast√≠c a n√°sledne na ich zr√°Ňĺanie. Fyzici sa tu vo svojom √ļsil√≠ v podstate podobaj√ļ de¬Ěom, ktor√© tieŇĺ zo zvedavosti vŇ°etko rozoberaj√ļ na √®o najmenŇ°ie dieliky, aby zistili, Ňĺe ‚Äúz √®oho sa t√° hra√®ka sklad√°‚ÄĚ. Teda fyzici v podstate rozb√≠jaj√ļ hmotu na √®o najmenŇ°ie √®iasto√®ky (√®iŇĺe √®astice), ktor√© potom pomocou zloŇĺit√Ĺch detektorov podrobne sk√ļmaj√ļ.
Vytvorenż/Upravenż:
17. október 2004 22:55:49
 Klimatick√© modely predpovedaj√ļ z√°sadn√© zmeny klimatick√Ĺch pomerov na Zemi v dneŇ°nom 21. storo√®√≠. Ale existuje ve¬ĺk√° nejednozna√®nos¬Ě v tom, √®o predpovedaj√ļ a teda ako sa s t√Ĺm vysporiadame? Pokia¬ĺ sa nadhodnot√≠ r√Ĺchlos¬Ě a rozsah klimatick√Ĺch zmien, m√īŇĺe ¬ĺudstvo zbyto√®ne spanik√°ri¬Ě a investova¬Ě obrovsk√© mnoŇĺstvo prostriedkov na rieŇ°enie probl√©mov ktor√© sa uk√°Ňĺu ako nepodstatn√© aj ke√Į model hovoril nie√®o in√©. Na druhej strane, ak model podcenil zmeny, v√Ĺsledkom bud√ļ nedostato√®n√© a neskor√© opatrenia ke√ĮŇĺe sa o√®ak√°vali nepodstatn√© zmeny.
Vytvorenż/Upravenż:
5. september 2004 13:14:27
 Astroseti: SERENDIP je nastarŇ°√≠m z akt√≠vnych SETI programov. NaŇ°tartoval v roku 1979 v Hat Creek-u, nieko¬ĺkokr√°t sa pres¬Ěahoval na in√© teleskopy, aŇĺ kone√®ne za√®al naplno fungova¬Ě v Arecibe v roku 1992. Vyzer√° to, Ňĺe teraz budete musie¬Ě po√®ka¬Ě na postavenie vysn√≠van√©ho teleskopu na odvr√°tenej strane mesiaca, aby ste mali k dispoz√≠cii lepŇ°√≠ teleskop.

Dan Werthimer: R√°dioastron√≥movia pripravuj√ļ nov√Ĺ teleskop, ‚ÄěŇ°tvorcov√© kilometrov√© pole‚Äú (SKA), ktor√© bude schopn√© rovnak√©ho pr√≠jmu, ako 10 teleskopov v Arecibe. Z√°rove√≤ bude schopn√© zamera¬Ě sa na mnoho cie¬ĺov na oblohe naraz. Podobn√© modelov√© teleskopy sa postavili a sk√ļŇ°aju sa v Kanade, Austr√°lii, Holandsku, √ą√≠ne, Indii a USA.

Vytvorenż/Upravenż:
27. j√ļl 2004 10:02:29
 "Computing Fast Fourier Transform"
Pr√°ve tu sa rob√≠ hlavn√© spracovanie prijat√©ho sign√°lu. Prijat√Ĺ sign√°l obsahuje r√īzne frekvencie a preto je potrebn√© n√°js¬Ě v √≤om pr√≠padn√© "t√≥ny" a konŇ°tantn√©, pokia¬ĺ moŇĺno dostato√®ne intenz√≠vne sign√°ly. Na toto sa pouŇĺ√≠va komplexn√°, tzv. r√Ĺchla fourierova transform√°cia (skratka FFT). V√Ĺsledkom tejto transform√°cie je graf ktor√Ĺ je moŇĺn√© vidie¬Ě v spodnej √®asti a tvor√≠ v√§√®Ň°inu grafick√©ho zobrazenia. Ukazovate¬ĺ na pravej strane grafu n√°m ukazuje ako √Įaleko sa po√®√≠ta√® dostal v anal√Ĺze spracov√°vanej vzorky.
Vytvorenż/Upravenż:
14. október 2004 12:12:35
 Syst√©m BOINC je softv√©rov√° platforma Ň°peci√°lne vyvinut√° pre distribuovan√© v√Ĺpo√®ty vyuŇĺ√≠vaj√ļca dobrovo¬ĺne poskytnut√© zdroje po√®√≠ta√®ov pripojen√Ĺch na internet. T√°to infraŇ°trukt√ļra je vhodn√° na pouŇĺitie v r√īznych projektoch a jedn√Ĺm z nich je pr√°ve projekt SETI@home pre ktor√Ĺ bola vlastne t√°to platforma vyvinut√°.

Tento √®l√°nok sa zaober√° najm√§ ozrejmen√≠m si vŇ°etk√Ĺch zmien v v projekte SETI@home, nastaven√≠m a popisom klienta BOINC a klienta SETI@home.
Vytvorenż/Upravenż:
16. apríl 2003
 O polnoci (atlant. √®asu), v pondelok 24. marca 2003 skon√®ila akcia s n√°zvom Stellar Countdown v r√°mci projektu SETI@home. 24-hodinov√© pozorovanie potrebn√© pre rev√≠ziu uŇĺ navŇ°t√≠ven√Ĺch s¬ĺubn√Ĺch vesm√≠rnych zdrojov sign√°lu malo p√īvodne zabra¬Ě tri dni, nakoniec bol ale potrebn√Ĺ cel√Ĺ t√ĹŇĺde√≤. V√Ĺskyt v√Ĺnimo√®n√Ĺch slne√®n√Ĺch erupci√≠ s¬ĚaŇĺil pr√°ce, ktor√© tak boli zakon√®en√© 14-hodinov√Ĺm pozorovac√≠m marat√≥nom...
Vytvorenż/Upravenż:
2. apríl 2003
 Predpokladajme, Ňĺe v r√°mci projektu SETI bude zachyten√Ĺ sign√°l, ktor√Ĺ bude pravdepodobne poch√°dza¬Ě od mimozemskej civiliz√°cie. √ąo Ň°¬Ěastn√Ĺ vedec - "n√°lezca" urob√≠ √Įalej?
Vytvorenż/Upravenż:
23. janu√°r 2003
 Pon√ļkame V√°m √ĮalŇ°ie inform√°cie o projekte BOINC a na√≤ nadv√§zuj√ļceho projektu AstroPulse.
Vytvorenż/Upravenż:
9. september 2002
 TerajŇ°√≠ projekt SETI@home ukon√®√≠ svoju √®innos¬Ě v priebehu bud√ļceho roku. Priaznivci tohoto projektu sa vŇ°ak nemusia ni√®oho ob√°va¬Ě - pracujeme na nov√Ĺch projektoch, ktor√© by mali nadviaza¬Ě na doterajŇ°ie vyuŇĺitie po√®√≠ta√®ov mili√≥nov dobrovo¬ĺn√≠kov pre vedeck√Ĺ v√Ĺskum. NaŇ°e pl√°ny zah√†√≤aj√ļ nasledovn√© ...
Vytvorenż/Upravenż:
19. j√ļl 2002
 Od momentu, keď inŇĺinier Bellov√Ĺch telefonick√Ĺch laborat√≥ri√≠ Karl G. Jansky zistil r√°diov√Ĺ Ň°um, prich√°dzaj√ļci z oblasti okolo stredu galaxie Mliečnej dr√°hy, b√°datelia obracali citliv√© ant√©ny smerom k oblohe. Počas ďalŇ°√≠ch desaťroč√≠ nasleduj√ļce gener√°cie sofistikovan√Ĺch r√°dioteleskopov a prij√≠mačov nielen Ňĺe pom√°hali astron√≥mom a fyzikom objaviť mnoho nov√Ĺch zdrojov pr√≠rodn√©ho r√°diov√©ho vyŇĺarovania (napr. galaxie, neutr√≥nov√© hviezdy, pulzary a pod.), ale pom√°hali odkr√Ĺvať niektor√© z najprekvapuj√ļcejŇ°√≠ch z√°had kozmol√≥gie ...
Vytvorenż/Upravenż:
4. j√ļn 2002
 Fascinovan√Ĺ ideou spojenia sa s mimozemskou civiliz√°ciou niekedy zab√ļdame, Ňĺe projekt SETI@home nie je zameran√Ĺ iba na hľadanie inteligencie medzi hviezdami. Je to tieŇĺ obrovsk√Ĺ poč√≠tač vedeck√©ho experimentu nesl√Ĺchan√©ho rozmeru, umiestnen√Ĺ tu na Zemi. S viac ako 3,5 mili√≥nmi členov z cel√©ho sveta je projekt SETI@home zďaleka najv√§čŇ°ia a najsilnejŇ°ia poč√≠tačov√° sieť, ak√° kedy bola postaven√° ...
Vytvorenż/Upravenż:
13. febru√°r 2002
 Doteraz SETI@home z celkov√©ho prenosov√©ho p√°sma 70Mbit/s zaberalo pribliŇĺne 25Mbit/s a zvyŇ°n√Ĺch 45Mbit/s vyuŇĺ√≠vali ostatn√≠ uŇĺ√≠vatelia. Na za√®iatku tohoto roku vŇ°ak doŇ°lo k neo√®ak√°van√©mu a nevysvetlite¬ĺn√©mu n√°rastu vyuŇĺitia internetov√©ho pripojenia ostatn√Ĺmi uŇĺ√≠vate¬ĺmi. Po√®as Ň°pi√®iek vyuŇĺitie pripojenia dosahuje 100% jeho kapacity. Ak by malo ma¬Ě SETI@home znovu minim√°lne pripojenie 25Mbit/s, musela by sa ostatn√° prev√°dzka zredukova¬Ě do p√īvodn√©ho stavu.
Vytvorenż/Upravenż:
29. december 2001
 Mnoho sveteln√Ĺch rokov √Įaleko, v inom sektore galaxie, mimozemsk√° civiliz√°cia vyslala √®ist√Ĺ a presn√Ĺ r√°diov√Ĺ sign√°l do vesm√≠ru. O mnoho rokov nesk√īr, ke√Į tento sign√°l doraz√≠ k Zemi, je tento sign√°l len slab√° ozvena, taŇĺko odhalite¬ĺn√° zariadeniami vyroben√Ĺmi ¬ĺudskou rukou. Len najv√§√®Ň°√≠ r√°dioteleskop na Zemi, 305 metrov Ň°irok√Ĺ umiestnen√Ĺ v Arecibe, je nato¬ĺko citliv√Ĺ, aby zachytil tak√©to mimozemsk√© vysielanie. Tento sign√°l je zaznamenan√Ĺ a nahran√Ĺ v momente, ako dopadne na odrazov√ļ vrstvu teleskopu a zachyt√≠ ho pr√≠jmov√° ant√©na. Potom je odoslan√Ĺ do v√Ĺskumn√©ho centra v Berkeley, v Kalifornii (USA), kde vedci √®akaj√ļ a d√ļfaj√ļ, Ňĺe raz tak√Ĺto sign√°l pr√≠de.
Vytvorenż/Upravenż:
21. december 2001
 √ąo si robil pre t√Ĺm, ako si sa za√®al zauj√≠ma¬Ě o SETI?

DW: Na strednej Ň°kole som √®√≠tal knihy od Carla Sagana, Isaaca Asimovova, Georga Gamovova, a pravidelne som sledoval seri√°l Star Trek. Nesk√īr som sa pripojil do "Homebrew Computer Club" - po√®√≠ta√®ov√©ho klubu a za√®al som navrhova¬Ě hardware a software na h¬ĺadanie inteligentn√Ĺch sign√°lov z vesm√≠ru. Ve¬ĺa zo zakladate¬ĺov Silicon Valley za√®√≠nalo pr√°ve v tomto klube, vr√°tane Steva Wozniaka a Steva Jobsa ktor√≠ nesk√īr zaloŇĺili Apple. Vyzer√° to, ze kaŇĺd√Ĺ z nich sa stal sl√°vnym a bohat√Ĺm okrem m√≤a...
Vytvorenż/Upravenż:
22.december 2001
 SETI (Search for Extraterrestrial Intelligence - H¬ĺadanie mimozemskej inteligencie) je projekt zameran√Ĺ na h¬ĺadanie inteligentn√©ho mimozemsk√©ho Ňĺivota vo vesm√≠re. Na v√Ĺskum sa pouŇĺ√≠vaj√ļ najv√ĹkonnejŇ°ie r√°dioteleskopy. Tento v√Ĺskum je z√°visl√Ĺ od mnoh√Ĺch faktorov, pri√®om najlimituj√ļcejŇ°√≠ faktor je faktor ekonomick√Ĺ. Viac ako 40 ro√®n√Ĺ v√Ĺskum bol uŇĺ pribliŇĺne 3 kr√°t zastaven√Ĺ pr√°ve pre nedostatok finan√®n√Ĺch prostredkov. S t√Ĺmito probl√©mami sa v√Ĺskum stret√°val od za√®iatku. Za SETI totiŇĺ nest√°li a ani nestoja ve¬ĺk√© a bohat√© spolo√®nosti, tento v√Ĺskum sa stret√°va s uŇ°tipa√®n√Ĺmi pozn√°mkami a niekedy aŇĺ s v√Ĺsmechom. Preto sa h¬ĺadal vhodn√Ĺ sp√īsob ako v√Ĺskum realizova¬Ě s minim√°lnymi n√°kladmi a s ve¬ĺkou √ļ√®innos¬Ěou. PouŇĺili v√Ĺkonn√© r√°dioteleskopy, ktor√© s√ļ podstatne lacnejŇ°ie ako napr. optick√© pozorovania a in√© met√≥dy. Anal√Ĺzou prijat√Ĺch sign√°lov sa d√° pomocou Gaussovej krivky ur√®i¬Ě, ktor√© sign√°ly s√ļ odliŇ°n√© od in√Ĺch. T√°to te√≥ria vych√°dza z predpokladu, Ňĺe pr√°ve t√Ĺch sign√°lov, ktor√© s√ļ vysielan√© mimozemskou inteligenciou je ove¬ĺa menej v porovnan√≠ s ostatn√Ĺmi (napr. pr√≠rodn√©, odrazen√© pozemsk√©). Z toho d√īvodu musia r√°dioteleskopy sledova¬Ě ve¬ĺk√© rozsahy frekvenci√≠, v ktor√Ĺch sa m√īŇĺu ukr√Ĺva¬Ě pr√°ve tie sign√°ly, ktor√© v√Ĺskum SETI h¬ĺad√°. T√ļto situ√°ciu eŇ°te podstatne zhorŇ°uje ve¬ĺk√© ruŇ°enie zo Zeme, a to napr. mobiln√© telef√≥ny, tev√≠zne a r√°diov√© vysielanie, GPS. Pr√°ve tieto sign√°ly m√īŇĺu √ļplne ruŇ°i¬Ě tie, ktor√© sa snaŇĺ√≠me zachyti¬Ě.
Vytvorenż/Upravenż:
10. febru√°r 2006 13:00:30
 Pred nedávnom sa mi "podarilo" urobi¬Ě jednu WU za 1h 55min na AMD Thunderbird 1.04GHz, 128MB PC2100 DDRAM CAS2;)). Pozri obrázok niŇĺšie. Nejedná sa o fikciu ani o vtip. Na tomto príklade vidie¬Ě, Ňĺe kaŇĺdá jedna WU vyŇĺaduje odlišný √®as na analýzu a napr. pri testovaní treba vŇĺdy pouŇĺi¬Ě tú istú wu. Test