|
Astronomický snímok dňa
|
|
|
|
|
|
Vytvorený/Upravený: 18. september 2008 21:32:09 | |
Simula?né modely dynamiky prenosu malárie a jej vplyvu na zdravie sú dôležitým nástrojom na reguláciu jej šírenia. Sú využívané na ur?enie optimálnych stratégií pre dodávku sietí na komáre, chemoterapie alebo nových vakcín, ktoré sa v sú?asnosti vyvíjajú a testujú. Takéto modely sú však extrémne náro?né na výpo?tový výkon, vyžadujú simuláciu obrovskej populácie s rôznymi parametrami a sociálnymi faktormi, ktoré ovplyv?ujú šírenie ochorenia. Švaj?iarsky tropický inštitút (The Swiss Tropical Institute - STI), vyvinul po?ita?ový model pre epidemiológiu malárie a zapojil do? asi 40 PC, ktoré vykonávali predbežné výpo?ty. Na potvrdenie týchto modelov je však potrebný podstatne vä?ší výkon, aby dostato?ne simuloval celý rozsah zásahov a spôsobov prenosu ochorenia, ktoré sú podstatné pre reguláciu malárie v Afrike. To je dôvod, pre?o bol projekt http://www.malariacontrol.net/ vytvorený, t.j. aby spojil dostupnú vo?nú kapacitu po?íta?ov tisícov dobrovo?níkov z celého sveta, ktorá by pomohla vedcom predpoveda? a teda aj kontrolova? šírenie malárie. Predpokladá sa, že aplikácia v priebehu rádovo mesiacov, použijúc tisíce PC, prinesie výsledky, ktoré by využitím len po?íta?ov vedcov, boli k dispozícii v horizonte desiatok rokov. Množstvo týchto PC bude hlavne z rozvinutého sveta. Ale napr. cie?om projektu AFRICA@home, je zapoji? do vývoja aplikácií aj africké inštitúcie.
|
|
Vytvorený/Upravený: 17. máj 2008 13:04:09 | |
Po dlhšom ?ase je tu k dispozícii už dávno avizovaný ?lánok o gravita?ných vlnách ktorý vyšiel v ?asopise 21. století s ktorého súhlasom ho uverej?ujeme aj na týchto stránkach. ?lánok je v PDF na stiahnutie. V?aka patrí nášmu ?lenovi, autorovi ?lánku - Jurajovi Kotuli? Bunta. |
|
Vytvorený/Upravený: 14. máj 2008 17:23:32 | |
Rádioaktivita sa stala strašiakom ?udstva. Ke? sa povie, že nie?o je rádioaktívne, je to ako by sa povedalo, že je to smrte?ne jedovaté. Je to ale skuto?ne tak? Pozrime sa v tomto ?lánku spolo?ne na štyri naj?astejšie mylné názory a viacero zaujímavostí zo sveta, o ktorých ?udia povä?šine nevedia. ?lánok nie je priamo o žiadnom z Boinc projektov, avšak výzkum vplyvu rádiácie na biochémiu organizmu využíva okrem iného aj výsledky projektov ako je napr. Rosetta, QMC ?i ?alšie biochemicko-medicínske projekty.
|
|
Vytvorený/Upravený: 21. február 2008 10:30:42 | |
Pri poh?ade na no?nú oblohu mnohých z nás pochytí fascinácia h?bkou neznámych priestorov – hviezdy, ktoré vidíme, sú vzdialené desiatky i stovky svetelných rokov, sta?í malý ?alekoh?ad a vidíme ešte podstatne ?alej. ?o všetko tieto priestory obsahujú? Aké tajomstvá a neznámo sa v nich skrýva? Ur?ite je tam toho mnoho ?o objavova?, a je zaujímavé vedie?, že vôbec nemusíme chodi? ?aleko – netreba ani opusti? priestory našej vlastnej slne?nej sústavy aby sme sa dozvedeli viacero prekvapujúcich vecí. V jej minulosti jestvujú zaujímavé momenty, ktoré výrazne ovplyv?ujú našu prítomnos? aj budúcnos?. Nie je na zahodenie o niektorých z nich si nie?o poveda?, a to predovšetkým v súvislosti s projektom Orbit@home a medziplanetárnou hmotou, ktorou sa zaoberá. |
|
Vytvorený/Upravený: 03. január 2008 18:50:05 | |
Na ú?as? v BOINC je potrebné nainštalova? jednoduchý software zvaný Boinc manager. Tento software zabezpe?uje pripojenie sa k želanému projektu (aké projekty sú k dispozícii, sa do?ítate o kúsok nižšie) a celý "business" s tým spojený. |
|
Vytvorený/Upravený: 10. december 2007 20:22:02 | |
BOINC, stredne chránený systém pre dobrovo?nícke výpo?ty, dovo?uje hostite?om pripojenie k viacerým projektom. Každý hostite? periodicky žiada prácu zo servera projektu a vykonáva prácu. Tento proces zahr?uje štyri súvisiace postupy:
1. Spustite?né úlohy na hostite?ovi, ?o urobi?? 2. Kedy a z ktorého projektu by mal hostite? žiada? ?alšiu prácu? 3. Ko?ko jednotiek by mal server posla? v odpovedi na danú žiados?? 4. Ako odhadnú? zostávajúci ?as výpo?tu úlohy?
V tomto ?lánku zvažujeme nieko?ko alternatív pre každý z týchto postupov. Použitím simulovania, študujeme rôzne kombinácie postupov, porovnávame ich na základe nieko?kých vykonaní metriky a v rozsahu parametrov, takých ako premenlivos? trvania úlohy, nepresný hrani?ný termín, a po?et pripojených projektov.
|
|
Vytvorený/Upravený: 03. apr 2007 16:03:41 | |
BoincView (?alej len BV) je užito?ný program pomocou ktorého je možné pohodlne ovláda? viacero po?íta?ov na ktorých beží BOINC Manager a to z jedného po?íta?a ktorý ale musí sp??a? ur?ité požiadavky. Pritom nie je dôležité opera?ný systéme beží na ovládaných po?íta?om. Aplikácia BV je ale ur?ená pre opera?ný systém Windows. |
|
Vytvorený/Upravený: 04. júl 2006 09:46:26 | |
Objav gravita?ných v?n s pomocou projektu Einstein@home nebude znamena? len prevrat v možnostiach pozorovania vesmíru. Veda má jednu krásnu vlastnos? - je ako sklada?ka, v ktorej jeden objav má za následok ?astokrát množstvo ?alších, podobne ako zloženie ?asti puzzle vám pomôže posklada? jej zvyšok. Objav gravita?ných v?n spôsobí rozvoj gravita?nej fyziky, na ktorej konci - ak trošku popustíme uzdu vedeckej fantázii - môže by? ovládnutie gravitácie ?lovekom a napr. aj možnos? cestova? vesmírom v kozmických lodiach s gravita?ným pohonom ?i prostredníctvom rotujúcich ?ervích dier. Projekt Einstein@home a napr. Star Trek teda vonkoncom nemusia by? nato?ko vzdialené ako by sa na prvý poh?ad zdalo. Naivná predstava? Vôbec nie - sta?í sa pozrie? na históriu vedy a sú?asný stav fyziky. |
|
Vytvorený/Upravený: 07. máj 2006 14:20:35 | |
D?a 3. mája sa za?ala distrubúcia pracovných jednotiek projektu SETI@home nazvaná "Rožšírené SETI@home". Táto nová verzia je dvojnásobne citlivejšia na Gausové signály ako aj na niektoré pulzné signály v porovnaní s pôvodnou verziou SETI@home. Toto zvýšenie citlivosti so sebou prináša vä?šie množstvo analýz ktoré musia by? zrealizované a to si vyžaduje viacej výpo?tového výkonu. Ale v?aka mnohým dobrovo?níkom bola táto nová aplikácia ve?mi slušne optimalizovaná a to do takej miery že niektoré jednotky spracuje rýchlejšie ako stará verzia. Na druhej strane niektoré jednotky, vedecky povedané tie najlepšie, najhodnotnejšie, potrebujú omnoho viac ?asu. |
|
Vytvorený/Upravený: 06. október 2007 16:44:26 | |
Náš tím je ku dnešnému d?u zapojený už do 20 rôznych projektov. V drvivej vä?šine projektov sme v rebrí?koch v prvej pä?desiatke a v mnohých aj na výrazne lepšom mieste. Preto je na?ase za?a? diskusiu o loge nášho tímu. |
|
Vytvorený/Upravený: 13. apr 2006 04:51:34 | |
Vesmírny vý?ah je zariadenie, ktoré pod?a sú?asného tempa rozvoja technológií bude už onedlho realizovate?né, a poskytne nám revolu?né nieko?kodesiatok až stonásobné zlacnenie vynášania nákladu na obežnú dráhu okolo Zeme a nieko?ko stotisícnásobné zlacnenie prepravy nákladu k blízkym planétam. Bude znamena? naozajstný prelom v kozmickom veku a umožní skuto?ný prienik druhu Homo Sapiens Sapiens do vesmíru, s enormným zlacnením všetkých technologických výdobytkov založených na kozmickom priemysle a rozvojom ?alších v budúcnosti. V tomto ?lánku by sme si povedali základné informácie o vesmírnom vý?ahu, aký je jeho princíp, a ako vyzerajú plány na jeho uskuto?nenie, ke?že projekt v?aka pokroku v nanotechnológiách nepatrí už len do ríše sci-fi. |
|
Vytvorený/Upravený: 25. júl 2005 10:51:36 | |
Jednou z najkrajších a zárove? principiálne charakteristických vlastností vedy je vzájomná súvislos? poznatkov a faktov. Osobitne sa to týka najmä vied prírodných. V tretej ?asti tohto miniseriálu sa pozrieme bližšie na niektoré z týchto súvislostí. Opä? sa vrátime k neutrónovým hviezdam a povieme si z ?oho sa skladajú a ?o vlastne astrofyzika dnes o týchto zaujímavých a extrémnych objektoch vie. ?lánok je písaný populárnou formou, je však užito?ným preh?adom problematiky aj pre odborne fundovanejších ?itate?ov. |
|
Vytvorený/Upravený: 01. júl 2005 03:34:58 | |
Po osvetlení pôvodu páchate?ov sa teraz pozrime podrobnejšie aj na samotné gravita?né vlny a ich súvis s neutrónovými hviezdami, na ich význam pre fyziku a pochopenie vesmíru, ako aj na niektoré zaujímavosti z astrofyzikálneho sveta a takisto o tom, že moderná veda je ?astokrát odvážnejšia ako science fiction.
|
|
Vytvorený/Upravený: 16. jún 2005 06:19:39 | |
Milí spoluBOINCovníci, takže máme spustenú oficiálnu verziu projektu Einstein@Home. Táto séria troch ?lánkov by chcela doplni? základný popis projektu a pozrie? sa na? aj z troška iného uhlu a osvetli? vám niektoré zaujímavé a dôležité súvislosti.
Jedným z hlavných pôvodcov gravita?ných v?n, na ktorých sú zamerané aj zariadenia, z ktorých údaje vaše po?íta?e analyzujú, sú neutrónové hviezdy/pulzary. V prvej ?asti sa teda pozrieme na zrod, život a smr? hviezdy a osvetlíme kedy a pre?o môžu neutrónové hviezdy a pulzary vzniknú?. Je písaná jednoduchou formou prístupnou každému, nemusíte vedie? ni? o fyzike ani astronómii.
|
|
Vytvorený/Upravený: 07. jún 2005 06:42:33 | |
Ur?ite ve?a z nás, ktorí sa zú?ast?ujeme na projekte SETI@Home, sa aspo? raz zamyslelo nad tým, ?i robíme naozaj maximum ?o sa dá pre kontakt s mimozemskou civilizáciou. Nie je ?akanie na signál predsa len stále príliš pasívna metóda? Nemôžme sa pokúsi? o nie?o aktívnejšie, nespolieha? sa len na to, že sa nám niekto ozve?
Máme pre vás dobrú správu – áno, môžme urobi? aj viac. Môžme sa pokúsi? nájs? mimozemský život a teda prípadne aj civilizáciu priamejšie – aktívnym h?adaním, nielen pasívnym ?akaním na signál. Dokonca takáto snaha má už aj názov – Darwin a TPF. Pre?ítajte si o nich viac v tomto ?lánku.
|
|
Vytvorený/Upravený: 06. jún 2005 09:33:16 | |
Už pred mnohými rokmi vyslovil Albert Einstein myšlienku, že sme unášaní vesmírom plným v?n. Zrážajúce sa ?ierne diery, kolabujúce hviezdy a rotujúce nebeské telesá, pulzary, vytvárajú vlny v továrni priestoru a ?asu, ktoré deformujú náš svet. Tieto gravita?né vlny v?tajú v hlave vedcom už takmer celé storo?ie. Vzrušujúce nové experimenty nám možno pomôžu zachyti? tieto vlny a tak otvori? úplne nové okno do vesmíru – ale na to je treba práve vaša pomoc! |
|
Vytvorený/Upravený: 02. jún 2005 12:46:00 | |
Iste si vä?šina z vás pamatá na svoje detstvo. Pamätáte si aj na ten pocit odha?ovania neznámeho, ke? ste chceli vedie?, ?o sa skrýva za nasledujúcim domom alebo potokom? Alebo ke? vám rodi?ia dovolili by? poprvý raz pri televízore aj dlhšie do noci? Ke? ste prvýkrát pobozkali svoju lásku? Ak áno, tak sa pravdepodobne vo vás stále skrýva tá iskra, ktorá vedie vedcov k riešeniu doposia? nerozlúštených záhad (nielen) prírody a v kútiku svojej duše možno ešte stále skrývate to detské nadšenie a zapálenie sa pre neznámu vec. Avšak - nie každý kto si zachoval tento dobrodružný objavite?ský elán sa musel sta? hne? vedcom - a najmä pre takých je ur?ený BOINC a projekty pod ním obsiahnuté. BOINC je ve?mi jednoduchou metódou ako ?iasto?ne uspokoji? svoju túžbu po objavovaní.
Prípadne pre tých, ktorých vedecká stránka projektov až tak nezaujíma, ešte vždy je tu takisto ve?mi zaujímavé a niekedy aj napínavé sú?aženie o napo?ítané kredity... V každom prípade je ale užito?né poveda? si pár stru?ných slov o náplni projektov, na ktorých sa môžete zú?astni?, ?o poviete?
|
|
Vytvorený/Upravený: 06. jún 2005 09:37:27 | |
Tak toto je asi naj?astejšia otázka užívate?ov ktorí sú zú?astnení na distribuovaných projektoch, pri?om každý projekt má svoj vlastný systém distribúcie dát, prímania dát a ich vyhodnocovania. Preto som si aj ja položil túto otázku aj ke? som pod BOINC-om od 23. júna 2004, viac ako polroka. Myslím ale že práve preto mám ur?ité skúsenosti a na postavenú otázku viem teraz lepšie nájs? odpove? alebo odpovede (viem že ich bude viac) ako kedyko?vek predtým. Nechcem tu nikomu dáva? rozumy, sú to všetko len moje názory a každý má právo s nimi nesúhlasi?. slavko.sk |
|
Vytvorený/Upravený: 01. jún 2005 10:17:46 | |
LHC je skratka pre Large Hadron Collider, ?iže Ve?ký hadrónový urých?ova?. Urých?ova? je zariadenie, ktoré služi na urých?ovanie ?astíc a následne na ich zrážanie. Fyzici sa tu vo svojom úsilí v podstate podobajú de?om, ktoré tiež zo zvedavosti všetko rozoberajú na ?o najmenšie dieliky, aby zistili, že “z ?oho sa tá hra?ka skladá”. Teda fyzici v podstate rozbíjajú hmotu na ?o najmenšie ?iasto?ky (?iže ?astice), ktoré potom pomocou zložitých detektorov podrobne skúmajú. |
|
Vytvorený/Upravený: 17. október 2004 22:55:49 | |
Klimatické modely predpovedajú zásadné zmeny klimatických pomerov na Zemi v dnešnom 21. storo?í. Ale existuje ve?ká nejednozna?nos? v tom, ?o predpovedajú a teda ako sa s tým vysporiadame? Pokia? sa nadhodnotí rýchlos? a rozsah klimatických zmien, môže ?udstvo zbyto?ne spanikári? a investova? obrovské množstvo prostriedkov na riešenie problémov ktoré sa ukážu ako nepodstatné aj ke? model hovoril nie?o iné. Na druhej strane, ak model podcenil zmeny, výsledkom budú nedostato?né a neskoré opatrenia ke?že sa o?akávali nepodstatné zmeny. |
|
Vytvorený/Upravený: 5. september 2004 13:14:27 | |
Astroseti: SERENDIP je nastarším z aktívnych SETI programov. Naštartoval v roku 1979 v Hat Creek-u, nieko?kokrát sa pres?ahoval na iné teleskopy, až kone?ne za?al naplno fungova? v Arecibe v roku 1992. Vyzerá to, že teraz budete musie? po?ka? na postavenie vysnívaného teleskopu na odvrátenej strane mesiaca, aby ste mali k dispozícii lepší teleskop.
Dan Werthimer: Rádioastronómovia pripravujú nový teleskop, „štvorcové kilometrové pole“ (SKA), ktoré bude schopné rovnakého príjmu, ako 10 teleskopov v Arecibe. Zárove? bude schopné zamera? sa na mnoho cie?ov na oblohe naraz. Podobné modelové teleskopy sa postavili a skúšaju sa v Kanade, Austrálii, Holandsku, ?íne, Indii a USA.
|
|
Vytvorený/Upravený: 27. júl 2004 10:02:29 | |
"Computing Fast Fourier Transform"
Práve tu sa robí hlavné spracovanie prijatého signálu. Prijatý signál obsahuje rôzne frekvencie a preto je potrebné nájs? v ?om prípadné "tóny" a konštantné, pokia? možno dostato?ne intenzívne signály. Na toto sa používa komplexná, tzv. rýchla fourierova transformácia (skratka FFT).
Výsledkom tejto transformácie je graf ktorý je možné vidie? v spodnej ?asti a tvorí vä?šinu grafického zobrazenia. Ukazovate? na pravej strane grafu nám ukazuje ako ?aleko sa po?íta? dostal v analýze spracovávanej vzorky. |
|
Vytvorený/Upravený: 14. október 2004 12:12:35 | |
Systém BOINC je softvérová platforma špeciálne vyvinutá pre distribuované výpo?ty využívajúca dobrovo?ne poskytnuté zdroje po?íta?ov pripojených na internet. Táto infraštruktúra je vhodná na použitie v rôznych projektoch a jedným z nich je práve projekt SETI@home pre ktorý bola vlastne táto platforma vyvinutá.
Tento ?lánok sa zaoberá najmä ozrejmením si všetkých zmien v v projekte SETI@home, nastavením a popisom klienta BOINC a klienta SETI@home. |
|
Vytvorený/Upravený: 16. apríl 2003 | |
O polnoci (atlant. ?asu), v pondelok 24. marca 2003 skon?ila akcia s názvom Stellar Countdown v rámci projektu SETI@home. 24-hodinové pozorovanie potrebné pre revíziu už navštívených s?ubných vesmírnych zdrojov signálu malo pôvodne zabra? tri dni, nakoniec bol ale potrebný celý týžde?. Výskyt výnimo?ných slne?ných erupcií s?ažil práce, ktoré tak boli zakon?ené 14-hodinovým pozorovacím maratónom... |
|
Vytvorený/Upravený: 2. apríl 2003 | |
Predpokladajme, že v rámci projektu SETI bude zachytený signál, ktorý bude pravdepodobne pochádza? od mimozemskej civilizácie. ?o š?astný vedec - "nálezca" urobí ?alej?
|
|
Vytvorený/Upravený: 23. január 2003 | |
Ponúkame Vám ?alšie informácie o projekte BOINC a na? nadväzujúceho projektu AstroPulse.
|
|
Vytvorený/Upravený: 9. september 2002 | |
Terajší projekt SETI@home ukon?í svoju ?innos? v priebehu budúceho roku. Priaznivci tohoto projektu sa však nemusia ni?oho
obáva? - pracujeme na nových projektoch, ktoré by mali nadviaza? na doterajšie využitie po?íta?ov miliónov dobrovo?níkov
pre vedecký výskum. Naše plány zah??ajú nasledovné ... |
|
Vytvorený/Upravený: 19. júl 2002 | |
Od momentu, keď inžinier Bellových telefonických laboratórií Karl G. Jansky zistil rádiový šum, prichádzajúci z oblasti okolo stredu galaxie Mliečnej dráhy, bádatelia obracali citlivé antény smerom k oblohe. Počas ďalších desaťročí nasledujúce generácie sofistikovaných rádioteleskopov a prijímačov nielen že pomáhali astronómom a fyzikom objaviť mnoho nových zdrojov prírodného rádiového vyžarovania (napr. galaxie, neutrónové hviezdy, pulzary a pod.), ale pomáhali odkrývať niektoré z najprekvapujúcejších záhad kozmológie ...
|
|
Vytvorený/Upravený: 4. jún 2002 | |
Fascinovaný ideou spojenia sa s mimozemskou civilizáciou niekedy zabúdame, že projekt SETI@home nie je zameraný iba na hľadanie inteligencie medzi hviezdami. Je to tiež obrovský počítač vedeckého
experimentu neslýchaného rozmeru, umiestnený tu na Zemi. S viac ako 3,5 miliónmi členov z celého sveta je projekt SETI@home zďaleka najväčšia a najsilnejšia počítačová sieť, aká kedy bola postavená ... |
|
Vytvorený/Upravený: 13. február 2002 | |
Doteraz SETI@home z celkového prenosového pásma 70Mbit/s zaberalo približne 25Mbit/s a zvyšných 45Mbit/s využívali ostatní užívatelia. Na za?iatku tohoto roku však došlo k neo?akávanému a nevysvetlite?nému nárastu využitia internetového pripojenia ostatnými užívate?mi. Po?as špi?iek využitie pripojenia dosahuje 100% jeho kapacity. Ak by malo ma? SETI@home znovu minimálne pripojenie 25Mbit/s, musela by sa ostatná prevádzka zredukova? do pôvodného stavu. |
|
Vytvorený/Upravený: 29. december 2001 | |
Mnoho svetelných rokov ?aleko, v inom sektore galaxie, mimozemská civilizácia vyslala ?istý a presný rádiový signál do vesmíru. O mnoho rokov neskôr, ke? tento signál dorazí k Zemi, je tento signál len slabá ozvena, tažko odhalite?ná zariadeniami vyrobenými ?udskou rukou. Len najvä?ší rádioteleskop na Zemi, 305 metrov široký umiestnený v Arecibe, je nato?ko citlivý, aby zachytil takéto mimozemské vysielanie. Tento signál je zaznamenaný a nahraný v momente, ako dopadne na odrazovú vrstvu teleskopu a zachytí ho príjmová anténa. Potom je odoslaný do výskumného centra v Berkeley, v Kalifornii (USA), kde vedci ?akajú a dúfajú, že raz takýto signál príde. |
|
Vytvorený/Upravený: 21. december 2001 | |
?o si robil pre tým, ako si sa za?al zaujíma? o SETI?
DW: Na strednej škole som ?ítal knihy od Carla Sagana, Isaaca Asimovova, Georga Gamovova, a pravidelne som sledoval seriál Star Trek. Neskôr som sa pripojil do "Homebrew Computer Club" - po?íta?ového klubu a za?al som navrhova? hardware a software na h?adanie inteligentných signálov z vesmíru. Ve?a zo zakladate?ov Silicon Valley za?ínalo práve v tomto klube, vrátane Steva Wozniaka a Steva Jobsa ktorí neskôr založili Apple. Vyzerá to, ze každý z nich sa stal slávnym a bohatým okrem m?a... |
|
Vytvorený/Upravený: 22.december 2001 | |
SETI (Search for Extraterrestrial Intelligence - H?adanie mimozemskej inteligencie)
je projekt zameraný na h?adanie inteligentného mimozemského života vo vesmíre. Na výskum sa
používajú najvýkonnejšie rádioteleskopy. Tento výskum je závislý od mnohých faktorov, pri?om
najlimitujúcejší faktor je faktor ekonomický. Viac ako 40 ro?ný výskum bol už približne 3 krát
zastavený práve pre nedostatok finan?ných prostredkov. S týmito problémami sa výskum stretával
od za?iatku. Za SETI totiž nestáli a ani nestoja ve?ké a bohaté spolo?nosti, tento výskum
sa stretáva s uštipa?nými poznámkami a niekedy až s výsmechom. Preto sa h?adal vhodný spôsob ako
výskum realizova? s minimálnymi nákladmi a s ve?kou ú?innos?ou. Použili výkonné rádioteleskopy,
ktoré sú podstatne lacnejšie ako napr. optické pozorovania a iné metódy. Analýzou prijatých
signálov sa dá pomocou Gaussovej krivky ur?i?, ktoré signály sú odlišné od iných. Táto
teória vychádza z predpokladu, že práve tých signálov, ktoré sú vysielané mimozemskou
inteligenciou je ove?a menej v porovnaní s ostatnými (napr. prírodné, odrazené pozemské). Z toho
dôvodu musia rádioteleskopy sledova? ve?ké rozsahy frekvencií, v ktorých sa môžu ukrýva? práve
tie signály, ktoré výskum SETI h?adá. Túto situáciu ešte podstatne zhoršuje ve?ké rušenie zo Zeme,
a to napr. mobilné telefóny, tevízne a rádiové vysielanie, GPS. Práve tieto signály môžu úplne
ruši? tie, ktoré sa snažíme zachyti?. |
|
Vytvorený/Upravený: 10. február 2006 13:00:30 | |
Pred nedávnom sa mi "podarilo" urobi? jednu WU za 1h 55min na AMD Thunderbird 1.04GHz, 128MB PC2100 DDRAM CAS2;)). Pozri obrázok nižšie. Nejedná sa o fikciu ani o vtip. Na tomto príklade vidie?, že každá jedna WU vyžaduje odlišný ?as na analýzu a napr. pri testovaní treba vždy použi? tú istú wu. Test
|
|
|
|
|
|